U Boha sa nič nestratí. Napíš farárovi.

U Boha sa nič nestratí. Napíš farárovi.

Hľadám teda USB-kľúč, na ktorom som mal pripravené zábery z rôznych oblastí života jednoduchého Afričana (od škôl, cez pohreb až po bohoslužby), nimi som chcel zatraktívniť výklad. Hľadám na obvyklom mieste... snorím... a nič. Kľúč bol fuč. Premklo ma zlé tušenie, že ho nenájdem. Zmizol. – Fú-ha, to nie je dobré, – zamračil som sa a rozmýšľal som, aké veci som mal na ňom uložené. – Keby sa dostal do nepovolaných rúk... Hm. Čo však nejde ľudskou silou, – nakoniec som uzavrel, – pôjde Božou.

– Kde len môže byť ten USB-kľúč? Kde mohol zmiznúť? – trápil som sa.

V dome, ktorý Cirkev vyčlenila v strede hlavného mesta na formálne i neformálne stretnutia kresťanov, som mal mať prednášku. Budove dali vhodný názov Quo Vadis (lat. Kam kráčaš) a mala to byť prezentácia so svedectvami z mojej prvej misijnej cesty s názvom Uganda – neprikrášlená africká realita (viac v knihe Toto je skutočná Afrika, 2016).

Tešil som sa na to, že tam opäť zavítam. Na dolnom poschodí možno nájsť príjemné prostredie kaviarne, ktoré vytvára pre hľadajúcich Pravdu možnosť sadnúť si do pokojného prostredia v strede hektického virvaru veľkomesta, zdieľať myšlienky, modliť sa spolu. V mysli sa mi premietol film dynamicky stráveného času letnej evanjelizačnej školy v roku 1999, ktorej formačné prednášky prebiehali na hornom poschodí nad kaviarňou. Práve tam som mal mať teraz prezentáciu, tam, kde som po prvý raz vtedy vystúpil so svedectvom z pouličnej evanjelizácie.

Okrem mnohých iných sa mi s tým miestom spája v mysli ďalšia krásna spomienka. Tu som sa po jednej živej kresťanskej akcii chvál a vyučovania aj zoznámil s Evičkou, budúcou manželkou a matkou našich šiestich detí. To sa stalo po modlitbách, aby z prichádzajúcich začali vznikať páry. My sme boli prvá dvojica, ktorá zavŕšila svoj vzťah v manželstve, potom sa začali vytvárať ďalšie a ďalšie páry. Skoro všetky skončili pred oltárom a pokiaľ vieme, majú šťastné manželstvá. Nech je oslávený Pán.

Práve v dome Quo Vadis som teda mal mať prednášku s diskusiou pre ľudí, zaujímajúcich sa o život chudobných v „typicky africkej“ krajine. Vedenie QV natlačilo plagáty s dátumom 30. mája 2017, prednáša: misionár Š. P. Kováč. O samotnú prípravu vystúpenia so svedectvami z misijnej cesty, ktorá pre mňa veľa znamenala a mnohému som sa na nej naučil, som sa veľmi nebál. Predmety z tejto krajiny na rovníku som mal po ruke a prezentáciu i fotografie som mal dávnejšie pripravené. Vystupoval som s ňou už na viacerých miestach, školách i z televízie prejavili záujem (Slovenská televízia RTVS v relácii Orientácie). Moja správa sa im vtedy hodila, lebo onedlho po jej odvysielaní do Ugandy zavítal na pastoračnú návštevu pápež František.

Hľadám teda USB-kľúč, na ktorom som mal pripravené zábery z rôznych oblastí života jednoduchého Afričana (od škôl, cez pohreb až po bohoslužby), nimi som chcel zatraktívniť výklad. Hľadám na obvyklom mieste... snorím... a nič. Kľúč bol fuč. Premklo ma zlé tušenie, že ho nenájdem, hoci som pokračoval aj inde. Prehľadal som všetky iné miesta, kde by teoreticky ešte mohol byť. Nič. Vnútorne som mal čoraz silnejší pocit, že sa neukáže mojim očiam. Prehľadal som všetko, svoju aktovku, iné izby, kabát, vrecká nohavíc. Všetko márne. Zmizol.

– Fú-ha, to nie je dobré, – zamračil som sa a rozmýšľal som, aké veci som mal na ňom uložené. – Keby sa dostal do nepovolaných rúk... Hm. Čo však nejde ľudskou silou, – nakoniec som uzavrel, – pôjde Božou.

Modlil som sa k Duchu Svätému, aby mi ukázal, kde je. Jemu nie je skrytá žiadna okolnosť a nikto a nič sa pred ním neschová. Aj keď mne sa „ani nesníva“, kde by mohol môj červený kľúč byť, on je Ten, ktorý vie. Má dokonca preskúmané hlbiny a tajomstvá Boha, ktoré žiadny človek nikdy neprebáda, hoci ho potom budeme vidieť z tváre do tváre. Jedine Panna, kráľovná neba, sa priblížila k dokonalému poznaniu Boha, keď sa on k nej sklonil a poznal ju v biblickom zmysle slova a ona sa stala Nevestou Ducha Božieho, ktorý jej všetko zjavil. Spolu splodili telo a dušu Mesiáša a tak sa stala Matkou Slova. Má po najsvätejšej Trojici prvé miesto v nebi a ako Kráľovnej sú jej podriadené dokonca aj chóry anjelov, hoci majú vyššiu prirodzenosť (!) ako ona.

Počas modlitby som zrazu dostal vnuknutie Ducha.

„Napíš do Vranova pánovi farárovi.“

Obr. Spomínané knihy z prvej misijnej cesty do Afriky a kniha svedectiev, rozhovorov a reportáží.

– Do Vranova? – chvíľu mi trvalo, kým som si zoradil veci v mysli. – To mesto je ďaleko. Čo by tam... Aha! Vranov! To je možné... Veď... Áno, tam bude! – všetko sa mi v sekunde rozjasnilo. – Kľúč je na východe Slovenska!

Potom sa mi to z pamäti vynorilo už rýchlo. Na opačnej strane krajiny som mal pred dvomi mesiacmi podobnú prezentáciu pre tamojších veriacich o živote kresťanov v Pakistane, moslimskej krajine, zo svojej druhej misijnej cesty (viac pozri v knihe Život kresťana u moslimov v Ázii). Pán farár Marek Kunder nás vtedy s manželkou privítal vo svojej farnosti a boli sme príjemne prekvapení jeho pozornosťou. Mohli sme sa presvedčiť o pohostinnosti na fare pri prespaní na sobotu. Ja som mal aj príhovor k veriacim o tajomstvách Paschy Veľkej noci (viac v knihe Sviatky Boha 1, 2016) a manželka svedectvo o pôste ako duchovnej zbrani (pozri 23. svedectvo v knihe Život v Božom požehnaní), ktoré malo veľký ohlas u ľudí.

Tak som napísal Marekovi, či tam niekde nenašli červený USB-kľúč s čiernou šnúrkou v izbe na fare, kde sme nocovali, alebo v kostole, v ktorom bola prezentácia. Odpísal mi vzápätí, že nevie, ale „zistí situáciu“. Ani nie po hodinke mi na mobile cinkol výsledok jeho pátrania. Objavil, že nejaký červený majú v sakristii chrámu a nevedeli, komu patrí.

– Neuveriteľné! – skákal som v mysli od radosti. – To je určite on! Aký iný by to mohol byť? Je to ten stratený kľúč! Som si istý! Duch Svätý sa nemýli!

Bol to zázrak, že ani po dvoch mesiacoch sa nestratil, ale vyčkával na mňa v bezpečí sakristie svätyne. Vzdialený síce niekoľko stovák kilometrov, ale vytrvalo čakajúci na majiteľa. Duch Svätý nad ním spoľahlivo bdel, aby sa nedostal do nepovolaných rúk, veď okrem prezentácie o Afrike som tam mal množstvo dôležitých, cenných ba aj citlivých dát.

Dokonca som o krátky čas mieril na východ a vyskytla sa tak možnosť prevziať si ho osobne: pozvali ma prekladať kázania, modlitby a adorácie evanjelizátora v službe vnútorného uzdravovania z Indie Jamesa Mariakumara (cenný rozhovor s ním v knihe Život s Bohom, 2015). Do Humenného som išiel cez Vranov a osobne som ho od pána farára prebral. Radi sme sa opäť videli pred jeho odchodom na nové pôsobisko.

V aute som sa modlil: „Chvála ti, Ježiš, že keď sme v tebe, nič sa nám nestratí a dokonca aj po dvoch mesiacoch dokážeš stratenú vec nájsť a vrátiť človeku, ak to uznáš za dobré a prospešné pre neho. Je pekné, že tu neprídeme o nič, čo ty uznáš pre nás za dôležité a ešte krajšie je to, že v nebi sa nám nestratí nič, čo sme vykonali z lásky k tebe, z tvojej pamäti sa nestratí žiadne vykonané dobro. Tam to nájdeme.“

Vráťme sa naspäť do domu Quo Vadis. Po vydarenej prednáške a následnej besede o živote v Afrike a svedčení o Božej moci a ochrane v ďalekej krajine sme si s manželkou sadli do kaviarne na prízemí. Uvedomili sme si, aké výborne prostredie na modlitby, rozhovory a zdieľanie je tu. Všade okolo nás boli biblické citáty a iné inšpirované výroky, obrazy pozývajúce k zamysleniu, možnosť zobrať si z poličky a čítať hodnotné knihy (Duch ma pomkol, aby som im daroval aj svoje).

Boli to skutočne premodlené priestory. Dali sme si v tú neskorú hodinu čaj (priniesli nám ho milí dobrovoľníci, obyčajne študenti, ktorí sa tu striedajú) a zaspomínali na časy nášho zoznámenia takmer pred dvadsiatimi rokmi, keď Pán preťal naše životné cesty a dal nás dokopy. Aké ďalšie plány služby pre nás pripravuje? Nezabudli sme Ježišovi poďakovať za nájdený a vrátený USB-kľúč s cennými dokumentami a súbormi. Všetko zariadil. No nie je náš Pán úžasný?

Keď sa stane, či už z našej nepozornosti, alebo z inej príčiny, že sa nám niečo stratí, o niečo prídeme, stále je tu Niekto, kto vie. Ktosi, ktorému sú podriadené všetky veci a ľudia a ktorému nie je skrytá žiadna vec. Je to Neviditeľný, Všadeprítomný a Všadeprenikajúci, pred ktorým nič nemožno schovať. On nám môže vrátiť a dať to, čo potrebujeme. Nepodliehajme panike. On bdie. U Boha sa nič nestratí. Ba platí ešte oveľa viac: U neho nič nie je stratené.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

Koho svedectvo oslovilo, môže si viac svedectiev (viera v praxi) prečítať v knihe Život v Božom požehnaní alebo Život s Bohom (zachej.sk alebo martinus.sk). Prosím o zdieľanie, priatelia > > >

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo