Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
24. august 2017

Edgar Allan Poe: The Raven / Havran (1845)

Z anglického originálu: https://www.poetryfoundation.org/poems/48860/the-raven preložil Alexander Trstenský.
Edgar Allan Poe: The Raven / Havran (1845)

O polnoci, hroznom čase, cítiac nemoc chrípky v hlase,

zhľadúval som v starých knihách zabudnuté poznanie.

Únavou som ľahko zdriemal, v chorom tele síl som nemal,

keď tu slabý ťuk zastenal od mojich dvier zárubne.

„Návštevník to“, – myslím sticha – „ťuká tam u zárubne.

Návštevník len – iné nie“.

 

Spomínam si na to zase – v decembrovom zimnom čase,

každý jeden teplý uhlík vrhal tieň na dlaždenie.

Zúfalo som čakal ráno, opájal sa snahou márnou,

s každou prečítanou stranou zmierniť svoje smútenie.

Za Lenorou, krásnou pannou cítim bôľne smútenie.

Bola mojou – viac už nie.

 

Záclon tiché zašumenie spôsobilo zneistenie.

Dusilo ma krutým strachom, akési zlé tušenie.

Márne svoje srdce tíšim, z nepoznaných temných príčin

nočný návštevník mi skrížil pokojné osamenie.

Nepozvaný hosť mi skrížil pokojné osamenie.

Hosť iba a nič viac nie.

 

Následne už vzmužil som sa, chtiac dať svojej forme obsah.

„Pane,“ – vravím, „možno pani, prosím o prepáčenie.

Avšak zľahka som už driemal, sily v tele viac som nemal

a horúčkou celý stenám, prepočul som klopanie.

Už otváram, odpustite, nepočul som klopanie.“

Vo dverách tma, viacej nie.

 

Dlho hľadím do tmy z dverí, nápor strachu do mňa mieri

pochybné hry, desivé sny jakživ predtým nesnené.

Avšak ticho nerušené mlčky dáva mi znamenie,

meno šeptom vyslovené temnú chodbu rozoznie.

Môj hlas menom Lenoriným chodbu echom rozoznie.

Ozvena len – nič viac nie.

 

Naspäť v izbu som sa vnoril, duša celá vo mne horí

A čoskoro započul som zosilnené ťukanie.

„Iste,“ – vravím – „víchor beží, vôkol môjho okna mreží.

Pozrime sa, čo tam leží, nebude to tajomné.

Na okamih stíšim srdce, nebude to tajomné.

Vietor len a nič viac nie.“

 

Rovno s okna otvorením, s nemotorným teperením

vstúpil dnuka statný havran jak z dávnych dôb poslanie.

Bez najmenšej zdvorilosti, v suverénnej dôstojnosti,

posadil sa pózou hostí na mojich dvier rámenie.

Tam na bustu Palladinu, na široké rámenie,

posadil sa – viacej nie.

 

Vták vo svojom čiernom zjave kútikami úst mi máve,

zachovávajúc dekórum pózy veľmi noblesnej.

„Hoc´ máš hrebeň pocuchaný, ťažko je ťa za to haniť,

putujúci tvor havraní, ako v tajuplnom sne.

Akože ťa zvú pri Styxe, v tmách podsvetnej Plutónie?“

Havran vraví: „Viackrát nie!“.

 

Zvláštne, ako škrek ten temný, celkom je zrozumiteľný,

hoc´ v odvete zmyslu málo – málo relevancie.

Sú však isté pochybnosti, či sa už ľudskej bytosti

pošťastilo v minulosti vidieť také stvorenie.

Nad dverami prísediace, hovoriace stvorenie,

čo sa volá „viackrát nie“.

 

Inzercia

Avšak havran osamelo opakuje neveselo

stále len tých zopár slabík, čo mu chmúrnou dušou znie..

Ďalšie nič mi neoznámi. Šepkám, sotva hnem perami:

"Ako toľko dobrých známych, on tiež k ránu vypadne.

Opustí ma ako nádej, čo s úsvitom zapadne.“

Havran na to: „Viackrát nie!“.

 

Našiel som sa v odpovedi. Čo ten vták cez zobák cedí,

budú celkom nepochybne jeho slová jediné.

Pochytené od pánička, čo ho zrejme odmalička

Strašná, krutá, zlá sudička stíhala jak v polosne.

Tak, že po celý svoj život vzlykal ako v polosne

neradostné „viackrát nie“.

 

Ešte pohľad na stvorenie vyvolával pobavenie.

Posunul som teda kreslo pred vtáka na buste dvier.

Tam v zamate ponorený triasol som sa rozrušením

v mlčanlivom zamyslení, čo to biedne stvorenie,

čože havran pelýchaný, úbohé to stvorenie

mieni svojim „viackrát nie“.

 

Zamestnaný hádankami, sedel som tam v zadumaní.

Do duše mi oči vtáka vypaľujú znamenie.

Predstáv mnoho hlava niesla, až mi pod ich ťarchou klesla,

kde na hebký zamat kresla padá lampy svietenie.

No jej hebké, jemné ruky nočnej lampy svietenie

neosvetlí – viackrát nie.

 

Potom náhle v hustom vzduchu pach kadidiel prišiel k čuchu,

až som myslel, že sa anjel v zvonení sem prepadne.

„Chudák“, - diem si, - „Boh ťa vidí, milosť jeho robí divy.

Posiela ti anjelov sem zmierniť tvoje trápenie.

Zabudneš raz Lenory sen, skončí tvoje trápenie.“

Však havran na to: „Viackrát nie!“.

 

„Prorok“, - vravím, - „vták – mysliteľ, a či pekla pokušiteľ,

Nech mi ťa sem zoslal diabol, nech len víchra búrenie.

Opustený, no s odvahou, v príšer plnom dome žiaľov,

prosím, prosím s vrelou snahou, odpovedz mi úprimne!

Nájdem niekde duše balzam? Odpovedz mi úprimne!“

Havran kráka: „Viackrát nie!“

 

„Prorok“, - vravím, - „vták – mysliteľ, a či pekla pokušiteľ,

povedz prosím pri nebesiach, pri Bohu na výšine;

Môžem schladiť smútok prudký, keď vykonám dobré skutky?

Nádej mám, že aspoň v raji Lenoru si priviniem?

V požehnanom rajskom kraji milú v náruč priviniem?“

Havran kráka: „Viackrát nie!“

 

„To snáď vravíš na znamenie, že sa tvoje zlé stvorenie

chystá už na navrátenie v búrky nočnej Plutónie.

Nenechaj tu pierka ani – lož mi dušu nezachráni,

zanechaj ma tu v sklamaní, opusť bustu konečne!

Tvoj zobák už vzal mi nádej, tak vypadni konečne!“

Však havran stále: „Viackrát nie!“

 

Usadený na rám dverí, príšerne sa na mňa škerí.

Z výšky busty Palladinej dáva duši znamenie,

že môj život zmyslu nemá, nespozná viac lások mená,

z hrozivého jeho tieňa sála na mňa zdesenie.

No a moju biednu dušu z toho tieňa zdesenie

neopustí – viackrát nie.

Odporúčame

Blog
Čo nám dal demokratický Západ a vzalo nedemokratické Rusko

Čo nám dal demokratický Západ a vzalo nedemokratické Rusko

Na Slovensku rastie propaganda proti USA, a demokratickému Západu. Aj niektorí kresťania vrátane J. Čarnogurského predstavujú Rusko ako záchranu našej kultúry, slobody a kresťanskej morálky. Kotlebova ĽSNS začala 1. 7. zbierať podpisy za referendum o vystúpení Slovenska z EÚ a NATO. Oprávnenosť týchto aktivít osvetľuje okrem iného aj nedávne 70. výročie Marshallovho plánu a aktuálne 49. výročie okupácie Československa Sovietmi 21. augusta 1968.

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.