Brat Alojz Chmeľ od Ukrižovaného Ježiša

Brat Alojz Chmeľ od Ukrižovaného Ježiša

Málokto na Slovensku vie, že v Ríme na Kongregácii pre kauzy svätých tohto roku začala druhá (rímska) fáza blahorečenia Božieho sluhu brata Alojza Chmeľa od Ukrižovaného Ježiša. Je Slovákom. Preto by sme mali o ňom vedieť omnoho viac.

Tento kandidát na blahorečenie sa narodil v Spišskej Starej Vsi 17.10.1913 ako piaty z ôsmych detí Jána a Agnesy, rod. Kurpielovej. Pri krste dostal meno Andrej. Po základnej škole, ktorú navštevoval v rodnom mestečku, študoval na Gymnáziu v Novom Targu. Odtiaľ v roku 1935 odišiel k Reholi bosých augustiniánov do ich Kláštora v Lnároch v južných Čechách (dnes okres Strakonice). Ešte v ten istý rok ho rehoľníci poslali do ich Kláštora Santa Maria Nuova neďaleko Tivoli, kde dokončil noviciát a v roku 1936 zložil prvé rehoľné sľuby. Po nich pokračoval v štúdiu, aby sa stal kňazom. Ale vysviacky sa nedožil. Objavila sa rakovina štítnej žľazy a 16.8.1939 zomrel v povesti svätosti v nemocnici Regina Elena v Ríme vo veku 25 rokov. Pochovali ho na známom rímskom cintoríne Campo Verano. 28.1.1971 Bosí augustiniáni vyzdvihli jeho telesné ostatky z hrobu na cintoríne a uložili ich v kostole Gesu e Maria na Via del Corso v Ríme, pri ktorom sídli vedenie Rehole. Diecéznu fázu procesu začala Rehoľa Bosých augustiniánov na Pápežskom Vikariáte pre mesto Rím (pri Lateránskej bazilike) v roku 1997. Ukončená bola na Cirkevnom súde Rímskeho pápežského vikariátu 15.12.2016  a začala sa druhá fáza procesu beatifikácie na Kongregácii pre kauzy svätých v Ríme.

Neviem vysvetliť dôvody, prečo šiel študovať na gymnázium do Nového Targu do Poľska. Napríklad kňaz Ján Čarnogurský (1904-1938), rodák z Malej Frankovej, študoval na gymnáziu v Podolínci a v malom seminári v Rožňave a Banskej Bystrici. Andrej Chmeľ študoval na gymnáziu v Novom Targu, v Poľsku. Zrejme to pre neho bola možnosť a využil ju. Taktiež neviem vysvetliť, ako sa dostal do Kláštora Bosých augustiniánov do južných Čiech v roku 1935. V Taliansku bol nažive iba štyri roky.

Rehoľa Bosých augustiniánov

Nie je mi známe, že by Rehoľa Bosých augustiniánov niekedy pôsobila na území dnešného Slovenska. Historici spomínajú kláštory augustiniánov na Slovensku spred vznikom Bosých augustiniánov. Boli to Kláštory v Bardejove (založený v roku 1380), Hrabkove (1334), Spišskom Podhradí (1400) a Novom Meste nad Váhom (1310). Po reforme Martina Luthera, ktorý bol augustiniánskym mníchom, reformou Rádu začala vznikať Rehoľa Bosých augustiniánov. Ich kláštory na Slovensku však nespomínajú  (porov. napr. Špirko, 61; 92). V súčasnosti má Rehoľa tri rehoľné provincie: Taliansko, Brazília (od roku 1948) a Filipíny (od roku 1994). Od generálnej kapituly, ktorá sa konala v Brazílii v apríli 2017, vedie Rehoľu ako generálny prior Doriano Ceteroni (z Talianskej provincie) a generálnym prokurátorom je Calogero Carruba, taktiež z Talianskej provincie. Rehoľa od tohto roku má Kláštor aj v Kamerune v Afrike (www.ordinedegliagostinianiscalzi.org). V pápežskej ročenke sa uvádza, že ide o žobravý rád (ordine mendicante) zameraný skôr kontemplatívne, ktorý vznikol po Tridentskom koncile (1545-1562) v roku 1592 a bol schválený v roku 1620 (Annuario Pontificio 2008, str. 1468).

Kostol Najsvätejšej Trojice v Lnároch (Česká republika) s Kláštorom Bosých augustiniánov.

Osobitne nás zaujíma Česká republika, v ktorej mali Bosí augustiniáni viacero kláštorov. V roku 1623 prišli prví mnísi do Prahy ku kostolu sv. Václava v Prahe na Zderaze. V roku 1639 prišli Bosí augustiniáni ku kostolu Narodenia P. Márie do Tábore, v roku 1674 prišli ku kostolu sv. Rodiny do Nemeckého Brodu (dnes Havlíčkov Brod), ku kostolu Najsv. Trojice v Lnároch prišli mnísi v roku 1684 a ku kostolu Narodenia P. Márie v Lysej nad Labe prišli v roku 1735. Prvé dva kláštory zanikli rozhodnutím cisára Františka I. z 12.1.1782 o zrušení vybraných kláštorov. V Nemeckom Brode kláštor zanikol v roku 1806 taktiež na základe spomínaného cisárskeho nariadenia. Kláštor v Lnároch prežil až do roku 1950, keď zanikol po zásahu komunistického režimu. V roku 1996 bol kláštor vrátený Reholi a boli pokusy aj o návrat Bosých augustiniánov, ale neúspešne. Kláštor v Lysej nad Labe zanikol v roku 1811 na základe cisárskych dekrétov Jozefa II. Vznik Kláštorov Bosých augustiniánov na území Českej republiky umožnili šľachtické fundácie (zakladateľom kláštora bol miestny zemepán, ktorý členom rehole fundáciou zabezpečil majetok na ich živobytie (Šmilauerová, 2016).

Vstup do noviciátu je spojený s obliečkou. Kandidát dostane nové (rehoľné) oblečenie a nové meno. Po vykonaní noviciátu prijíma kandidát prvé dočasné sľuby. Sľubom berie na seba evanjeliové rady chudoby, čistoty a poslušnosti a u Bosých augustiniánov sa skladá aj štvrtý sľub: pokora. Cieľom duchovného života podľa sv. Augustína je „vyzliecť si starého človeka a obliecť si nového“ (Rim 5,12-19). V súčasnosti poznáme Bosých augustiniánov podľa čierneho rehoľného rúcha s kapucňou. Nosia aj kožený opasok, na ktorom majú zavesený ruženec; nosia aj čierny škapuliar a kedysi nosili aj sandále na bosých nohách, čo osobitným spôsobom zdôrazňovalo pokoru (Šmilauerová, 2016). Výmena starého človeka za človeka nového, bola u Bosých augustiniánov vyjadrená, okrem zmeny oblečenia, aj zmenou mena. Kandidát dostal nové meno, ku ktorému sa viazalo aj určité tajomstvo Krista.Socha brata Alojza Chmeľa na námesti v Spišskej Starej Vsi

Brat Alojz Chmeľ od Ukrižovaného Ježiša a Rád Bosých augustiniánov

Andrej Chmeľ zo Spišskej Starej Vsi vstúpil do Kláštora Bosých augustiniánov v roku 1935 v Lnároch. Pri obliečke prijal rehoľné meno Alojz od Ukrižovaného Ježiša, čo sa opiera o Ježišove slová, že „kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž a nasleduje ma“ (Mt 16,24). Druhé meno „Mária“ zdôrazňuje mariánsku úctu. Ešte v tom istom roku ho poslali do Talianska, aby sa pripravil na kňazstvo. Vysviacky sa však nedožil a zomrel ako brat a študent teológie. Podľa informácie z internetovej stránky Rádu, patril medzi významných členov Rehole a dávajú ho za príklad pokory, Božieho daru sily v utrpeniach života. Pri beatifikačnom procese boli vypovedať rehoľní bratia z Brazílie, Filipín a Talianska, aby dosvedčili, kde všade je rozšírená úcta k Alojzovi Chmeľovi od Ukrižovaného Ježiša.

Na námestí v Spišskej Starej Vsi stojí socha Božieho sluhu brata Alojza Chmeľa v životnej veľkosti a na podstavci je nápis „Brat Alojz Mária Chmeľ od Ukrižovaného Ježiša/1913-1939/“toto je svätý muž“/Pius XII.“

Záver

Na záver sa mi žiada povedať dve poznámky. Na Slovensku by sa malo o Božom sluhovi a kandidátovi na beatifikáciu bratovi Alojzovi Chmeľovi od Ukrižovaného Ježiša viac hovoriť a viac informovať. Aj keď zásluhu na jeho duchovnej formácii a beatifikačnom procese majú rehoľní bratia Rádu Bosých augustiniánov, mali by sa k nemu ako k svojmu rodákovi hlásiť aj Slováci. To po prvé. Po druhé. Slovenskí pútnici vo večnom meste by mali vždy navštíviť aj kostol Gesu e Maria na Via del Corso a pomodliť sa na jeho hrobe. Aby z duchovných darov, o ktoré budeme súkromne prosiť Pána Boha na príhovor Božieho sluhu, mohli obsiahnuť aj my, ktorí sme jeho rodáci zo Slovenska.

 

Použitá literatúra: Sväté písmo Starého a nového zákona, Trnava 2016. Annuario Pontificio 2015. A. ŠMILAUEROVÁ, Bosí augustiniáni v Čechách jako objednavatele uměleckých děl od roku 1623 do reforem Josefa II. (disertační práce na UK, KTF, Ústav dějín křesťanského umění), Praha 2016. J. ČARNOGURSKÝ, Vtelenie všetkých veriacich do Krista. Ídea matka pavlovskej teológie (dizertačná práca, Rím 1929), Kežmarok 2015. J. ŠPIRKO, Cirkevné dejiny, 2. Zväzok, Martin 1943.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo