Zneužívajú mladí podporu v nezamestnanosti na sabatické voľno?

Zneužívajú mladí podporu v nezamestnanosti na sabatické voľno?

Už to vyzerá ako pravidlo: ďalší môj známy odchádza na sabatické voľno. Inými slovami na polročný pobyt na podpore v nezamestnanosti. Zdá sa, že najmä mladým vo veku 30 – 40 rokov to stojí za to.

Dávka vo výške polovice hrubej mzdy, čiže približne viac než 60 % čistej mzdy, sa vypláca šesť mesiacov. Nárok na ňu má každý, kto si za posledné tri roky aspoň 730 dní (čiže dokopy dva roky) platil poistné. Stačí byť teda dva roky zamestnaný a človek si môže spraviť polročné platené voľno.

Zmysluplné je to najmä pre lepšie zarábajúcich (ktorým vyjde slušná dávka), dobrodružnejších (ktorých láka v čase ničnerobenia cestovať, navštevovať priateľov, prípadne rozbiehať vlastný biznis) a flexibilných (ktorí nemusia živiť rodinu, kde je aj 65 % z normálnej čistej mzdy málo).

Aké sumy?

Logicky teda podozrenie na profitujúcich z takéhoto systému padá na vyššie spomenutú vekovú kategóriu. Natíska sa otázka, koľko z balíka peňazí vyčerpaného ročne na podpory v nezamestnanosti zhltnú mladí, dobre zarábajúci ľudia. Také čísla Sociálna poisťovňa v triedení podľa veku a výšky podpory neeviduje, ale eviduje podľa týchto dvoch ukazovateľov počty poberateľov a priemerné doby poberania dávky. Keď si tieto dve tabuľky dáme dokopy, dopracujeme sa k síce približným, ale nie príliš nepresným číslam.

Za rok 2016 z nich vyplýva, že viac než polovicu balíka na podpory vyčerpali ľudia, ktorí zarábajú aspoň priemernú mzdu (912 eur v hrubom); z toho viac než polovicu tvoria ľudia do 39 rokov a takmer 70 % ľudia do 44 rokov. Takmer tretinu vyčerpali ľudia, ktorí zarábajú aspoň 1 000 eur v čistom; z toho viac než polovicu tvoria ľudia do 39 rokov a viac než 70 % ľudia do 44 rokov.

Tab. 1: Podiel vyčerpanej sumy na celkovom balíku podpory podľa veku a výšky príjmu.

  Do 39 rokov Do 44 rokov Všetci
Priemerná mzda a viac 31 % 38 % 56 %
1 000 eur v čistom a viac 19 % 23 % 32 %

Zdroj: Vlastný približný výpočet na základe údajov Sociálnej poisťovne o počtoch poberateľov a priemernej dobe poberania v triedení podľa veku a výšky dávky.

V roku 2016 sa na podpory v nezamestnanosti vynaložilo 171 410 835 eur. Polovica z toho je cca 86 miliónov, tretina 57 miliónov, štvrtina 43 miliónov a pätina 34 miliónov. Na porovnanie: na podporu základného výskumu dal náš štát v sledovanom roku 71 miliónov eur; na kultúru (divadlá, knižnice, múzeá, granty) sa vynaložilo 148 miliónov; na cirkvi 39 miliónov; na Slovenskú akadémiu vied 60 miliónov. Oveľa viac sa však míňa na iné sociálne dávky: pomoc v hmotnej núdzi nás v roku 2016 stála 272 miliónov; prídavky na deti 312 miliónov; rodičovské príspevky 361 miliónov; pomoc zdravotne postihnutým 239 miliónov.

Aké počty?

Keď sa pozrieme na samotné počty poberateľov dávky, čísla z roku 2016 ukazujú, že výrazne najmenej ich je z kategórie nad 60 rokov. Do sumy cca 400 eur na mesiac vytŕčajú nad ostatnými vekovými skupinami ľudia vo veku 25 – 29 rokov, do sumy cca 550 eur sú to ľudia vo veku 25 – 34 rokov a nad túto sumu až do hornej hranice podpory sú nadpriemernými poberateľmi ľudia vo veku 25 – 39 rokov.

Graf 1: Počty poberateľov dávok podľa veku a výšky dávky.

Červená: 25 - 29 rokov, zelená: 30 - 34 rokov, fialová: 35 - 39 rokov, modrá: priemer. Zdroj: Vlastný graf podľa údajov Sociálnej poisťovne. (Po kliknutí obrázok zväčšíte.)

To môže jednoducho odrážať výšku miezd v daných vekových skupinách (mladí viac zarábajú), ale vyvoláva to aj otázky. Prečo o podpory nemajú taký záujem ľudia nad 40 rokov, ktorí tiež patria do najproduktívnejších kategórií a zarábajú veľa? Prečo by práve mladí, flexibilní, dobre zarábajúci = schopní ľudia mali v nadpriemerných počtoch poberať podpory, keď práve oni by nemali mať problém rýchlo si nájsť vhodnú prácu?

Nominálne počty poberateľov je dobré nasvietiť napr. z pohľadu podielov poberateľov podľa výšky dávky vnútri vekových skupín. Tieto podiely porovnáme s priemerom. Toto porovnanie jednoznačne ukazuje, že cca do výšky podpory 400 eur dosahujú nadpriemerné čísla všetky vekové kategórie okrem mladých vo veku 30 – 39 rokov a starých nad 60 rokov (pracovný názov „dôchodcovia“). Pri tejto sume sa to zlomí a už sú všetci len podpriemerní, kým mladí 30 – 39 sa vyšplhali nad priemer a kontinuálne rastú. Mierny rast poskočí pri číslach okolo 500 a okolo 620 eur. Čiže čím viac peňazí, tým väčší záujem o ne.

Graf 2: Rozdiely podielov poberateľov v jednotlivých vekových kategóriách a priemeru (0 = zhoda s priemerom).

Zelená: nad 60 rokov, fialová: 30 - 40 rokov. Zdroj: Vlastný graf podľa údajov Sociálnej poisťovne. (Po kliknutí obrázok zväčšíte.)

Tu by sa dalo zopakovať vyššie uvedené konštatovanie, že to jednoducho odráža štruktúru platov podľa veku. Ostávajú však aj vyššie vyslovené otázky: prečo sa to netýka štyridsiatnikov a prečo by sa dobre zarábajúci mladí ľudia mali napriek vysokému výskytu v populácii nadpriemerne vyskytovať aj medzi nezamestnanými...

Dôchodcovia sa nám tu vyplavili ako takpovediac „vedľajší efekt“ pozorovania. Kým sme sa zameriavali na mladých, ukázalo sa, že aj oni sú veľmi zaujímavou kategóriou podstatne odlišnou od ostatných vekových skupín. Ich podiely poberateľov sa nad priemer dostali už okolo sumy 300 eur, skok zaznamenali pri sume okolo 390 eur a naspäť klesli pri cca 530 eurách, ale stále sa udržali nad nulou. To môže odrážať dve veci: jednak nižšie príjmy v tejto vekovej kategórii (vychádzajú im nižšie podpory a vo vysokých kategóriách ich je už málo) a jednak záujem o podporu cca od sumy, ktorá je porovnateľná s dôchodkami.

Aké dĺžky?

Priemerná dĺžka poberania dávky je 129 dní. Dĺžka poberania prudko stúpa od najnižších dávok cca do sumy okolo 175 eur, odvtedy sa drží plus-mínus na rovnakej úrovni. Ľudia zarábajúci menej ako priemernú mzdu poberajú dávku priemerne 124 dní, ľudia zarábajúci priemernú mzdu a viac poberajú dávku 138 dní. Nezamestnaní so zárobkom menším ako 1 000 eur v čistom poberajú dávku priemerne 128 dní, nezamestnaní so zárobkom rovným a vyšším 1 000 eur v čistom poberajú dávku 138 dní.

V jednotlivých vekových kategóriách je to pomerne vyrovnané – okrem dôchodcov a kategórie tesne pred nimi (55 – 59 rokov). Títo najstarší poberatelia sú v dĺžke čerpania výrazne nadpriemerní. Ich priemerné čísla sú 156 dní pre viac ako 60-ročných a 148 dní pre 55- – 59-ročných.

Graf 3: Dĺžka čerpania dávky podľa veku.

Červená: 55 - 59 rokov, zelená: nad 60 rokov, fialová: priemer. Zdroj: Vlastný graf podľa údajov Sociálnej poisťovne. (Po kliknutí obrázok zväčšíte.)

Nami sledovaná skupina mladých poberateľov vzhľadom na dĺžku čerpania dávky medzi ostatnými nejako nevytŕča, za zmienku však stojí, že cca od výšky podpory 500 eur je dĺžka poberania nadpriemerná (136 dní) aj v bratislavskom regióne (vzali sme konkrétne čísla z ôsmich okresov: Bratislava I, II, III, IV, V, Malacky, Pezinok a Senec). Ľudia vo veku 25 – 39 rokov poberajúci podporu 500 eur a viac ostávajú nezamestnaní priemerne 136 dní, ľudia vo veku 30 – 39 rokov 133 dní. Sabatické voľno je teda lukratívne aj tam, kde o robotu nie je núdza.

Pred zhrnutím týchto pozorovaní treba upozorniť na niekoľko vecí:

V počtoch poberateľov aj v dĺžke poberania výrazne vyskakuje kategória dávky vo výške 731 – 760 eur, čo sú ľudia, ktorí zarábajú cca 1 500 eur v hrubom. V roku 2016 ich bolo 2 717, kým priemer tri riadky nad a tri riadky pod (podľa výšky dávky v 30-eurových intervaloch) je 1 440. Je to teda takmer dvojnásobný počet. Priemerná dĺžka poberania dávky bola v tejto kategórii 166 dní, čo je absolútne najvyššie číslo naprieč kategóriami, o 37 dní vyššie od priemeru. Prečo sa tak deje práve v tejto príjmovej kategórii, ostáva pre mňa záhadou...

Ďalší skok v oboch tabuľkách sa objavuje v poslednom stĺpci, čiže pri podpore dosahujúcej maximálnu hranicu (tá bola pre rok 2016 okolo 880 eur). Počet poberateľov tu bol takmer päťnásobný oproti predchádzajúcim trom kategóriám a dĺžka poberania druhá najvyššia (161 dní). Je to preto, lebo tu sa zhrčia všetci, ktorí zarábajú viac ako cca 1 750 eur v hrubom, ale vyššiu podporu nedostanú. Očividne však majú záujem na jej čo najdlhšom poberaní.

V tomto texte nejde o vedecké dokazovanie, a teda ani dokonalé štatistické zohľadňovanie všetkých faktorov. Preto som pracovala iba s číslami za jeden rok a výpočty som zjednodušovala – myslím si však, že na účely tohto blogu sú dostatočné a výpovedné.

Záver

Je teda zrejmé, že takmer tretinu spoločného balíka na podpory v nezamestnanosti odčerpávajú mladí ľudia do 39-rokov schopní zarobiť viac než priemernú mzdu a takmer pätinu mladí ľudia zarábajúci viac než 1 000 eur v čistom. Medzi tridsiatnikmi je viac poberateľov vysokých dávok než v iných vekových kategóriách. Je medzi nimi síce aj viac lepšie zarábajúcich ľudí, no zároveň platí, že im nezamestnanosť hrozí menej. Napriek tomu dávky využívajú.

Ľudí tesne pred dôchodkom je síce počtom pomerne málo, ale v rámci ich vlastnej vekovej kategórie jasne vidieť enormne zvýšený záujem o podporu pri sumách okolo 400 – 550 eur. Zároveň sú očividne nadpriemerní v dĺžke poberania dávky. Vedie to k úvahe, že si takto prilepšujú pred dôchodkom, na ktorý akoby odídu o pol roka skôr.

Je takéto využívanie systému nesprávne? Nechcem tu vynášať morálne súdy nad jednotlivcami, skôr upriamiť pozornosť na samotný systém. Ten je u nás zásluhový. Výšky rôznych sociálnych dávok, vrátane tej v nezamestnanosti, sa určujú podľa predchádzajúcich príspevkov. V ľuďoch to buduje zásluhovú mentalitu: keď prispievam, mám NÁROK čerpať.

Je však toto cieľom sociálneho systému? Platiť sabatické voľná tým, ktorí ani zďaleka nie sú v núdzi?

Sociálny systém má udržať nad vodou tých, ktorým hrozí bieda. Má im umožniť prežiť. To sa týka nezamestnaných, dôchodcov atď. Nemal by však byť príliš štedrý a motivovať ľudí na to, aby hraničné situácie predstierali, resp. v nich dobrovoľne zotrvávali.

V Sociálnej poisťovni si predsa nepredplácame relax, ale platíme si „poistenie v nezamestnanosti“. Princíp poistenia spočíva v tom, že skupina ľudí si solidárne vytvára vankúš pre prípad nepredvídateľnej pohromy, ktorá môže postihnúť kohokoľvek z nich. Podvodníkov, ktorí by také pohromy chceli fingovať, poisťovne prísne odhaľujú a usvedčujú. Normálni ľudia si však dobrovoľne nezapaľujú strechu nad hlavou ani nelámu nohy, len aby dostali odškodné. Na rozdiel od toho – nezamestnanosť si mnohí z nás vedia pomerne dobre naplánovať a zaradiť do životného štýlu.

Viem, sú to mudrlantské konštatovania, za ktorými nasleduje otázka „ako“. Tú si však z pozície radovej blogerky dovoľujem prenechať kompetentnejším.

 

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo