Pakt z katakomb

Pakt z katakomb

Vo viacerých článkoch a aj knihách sa poukazuje na to, že pápež František v svojom výkone pontifikátu uskutočňuje body, ktoré sa nachádzajú v tzv. Pakte z katakomb. Tento málo známy dokument z roku 1965 zatiaľ na postoji asi ešte nebol zverejnený, aj keď ho niekto mohol zmieňovať v diskusiách. Myslím si, že Pakt z katakomb by si zaslúžil väčšiu publicitu a tak mu venujem jeden blog.

Text nemusím prekladať, pretože to už niekto urobil. Dá sa nájsť v slovenčine na viacerých stránkach, ja odkazujem na stránku istej Českej farnosti.

Nech sa páči:

Nasledovný málo známy dokument iniciovalo asi 40 katolíckych biskupov z rôznych krajín (najmä z Brazílie, najznámejším z nich bol arcibiskup Don Helder Camara – 1909-1999). K nim sa následne pripojilo asi 400 ďalších biskupov. Dokument bol podpísaný počas II. Vatikánskeho koncilu 16. novembra 1965 pri sv. omši v „Catacombe di St. Domitilla“ (odtiaľ Pakt z katakomb). Obsahuje dobrovoľný záväzok signatárov, ktorý sa týka najmä zrieknutia sa bohatstva, pompéznosti a ceremónií pri výkone biskupského úradu. Ostatným biskupom bol distribuovaný 7. decembra 1965, v predvečer ukončenia II. Vatikánskeho koncilu. Pri 50. výročí začiatku tejto veľkej udalosti, Pakt nestratil nič zo svojej inšpiratívnosti.

  • Pakt z katakomb – za slúžiacu a chudobnú cirkev

My, biskupi, ktorí sme sa stretli na II. Vatikánskom koncile, vedomí si, ako veľmi nám chýba, aby sme viedli život v chudobe podľa Evanjelia, povzbudení navzájom k tejto iniciatíve, v ktorej sa každý z nás chce vyhnúť osamotenosti, v jednote so všetkými bratmi v biskupskej službe, počítajúc s milosťou a silou nášho Pána Ježiša Krista, modlitbami veriacich a kňazov našich diecéz, vkladajúci sa do rozjímania a modlitby pred Najsvätejšou Trojicou, pred Kristovou Cirkvou a pred kňazmi a veriacimi našich diecéz, s poníženosťou a vedomím našej slabosti, ale tiež so všetkým odhodlaním a silou, ktorú nám chce dať Boh vo svojej milosti, sa zaväzujeme k nasledujúcemu:

  • 1. Budeme sa snažiť žiť ako obyčajní ľudia okolo nás, pokiaľ ide o bývanie, stravovanie, dopravu a veci s nimi súvisiace. Mt 5,3; 6,33-34; 8,20
  • 2. Raz a navždy sa zriekneme bohatstva, ako aj jeho symbolov, najmä v úradnom oblečení (drahé látky, pestré farby) a pri insígniách (zlato a striebro), ktoré musia zodpovedať Evanjeliu. Mk 6,9; Mt 10,9; Sk 3,6
  • 3. Nebudeme na svoje meno vlastniť žiadny nehnuteľný či hnuteľný majetok, ani bankové konto, a to, čo je nevyhnutné vlastniť, prepíšeme na diecézy alebo charitatívne a sociálne organizácie. Mt 6,19-21; Lk 12,33-34
  • 4. Kedykoľvek to bude možné, zveríme správu financií a majetku diecézy komisii kompetentných laických odborníkov, vedomých si ich apoštolského povolania, aby sme boli menej správcami ako apoštolmi a pastiermi. Mt 10,38; Sk 6,1-7
  • 5. Odmietame slovné i písomné oslovenia, ktoré vyjadrujú spoločenský význam alebo mocenské postavenie (Eminencia, Excelencia, Monsignor). Uprednostníme byť v duchu Evanjelia oslovovaní „Otec“. Mt 20,25-28, 23,6-11; Jn 13,12-15
  • 6. Svojím správaním a spoločenskými vzťahmi v žiadnom prípade nedopustíme dojem, že bysme sa voči bohatým a mocným správali ako voči privilegovaným, uprednostňovaným a preferovaným, napr. pri bohoslužbách alebo spoločenských akciách, či už v úlohe hostiteľov alebo hostí. Lk 13,12-14; 1 Kor 9,14-19
  • 7. Pri vyjadrení vďačnosti, prosbe o podporu a podobných príležitostiach sa budeme snažiť vyhnúť zaliečaniu sa márnivosti darcov. Pozývame našich veriacich k tomu, aby považovali svoje dary za bežnú účasť na bohoslužbe, apoštoláte alebo sociálnej práci. Mt 6,2-4; Lk 15,9-13; 2 Kor 12,4
  • 8. Pri apoštoláte a postoračnej starostlivosti o ekonomicky slabých a zaostalých dáme k dispozícii všetko nevyhnutné – čas, myšlienky, srdce, materiálne prostriedky, atď. bez toho, aby sme poškodili niekoho iného v našej diecéze.Budeme podporovať laikov, rehoľníkov, diakonov alebo kňazov, ktorých Pán povoláva evanjelizovať chudobných a robotníkov zdieľaním ich života a práce. Lk 4,18 a nasl.; Mk 6,4; Mt 11,45; Sk 18,3-4; 20,33-35; 1 Kor 4,12; 9,1-27
  • 9. Vedomí si požiadaviek spravodlivosti a lásky a ich vzájomného vzťahu sa pokúsime transformovať „dobročinnosť“ na sociálnu prácu, založenú na spravodlivosti a láske, ktorá berie do úvahy každého človeka, ako pokornú službu kompetentným verejným organizáciám. Mt 25,31-46; Lk 13,12-14 a 33 a nasl.; Sk 2,44 a nasl.
  • 10. Zasadíme sa o to, aby zodpovední za vládu a verejné služby prijali a uviedli do života také zákony, štruktúry a sociálne inštitúcie, ktoré sú nevyhnutné pre spravodlivosť, rovnosť a komplexný harmonický rozvoj každého a všetkých. Týmto spôsobom by mal vzniknúť nový spoločenský poriadok, ktorý by zodpovedal dôstojnosti človeka ako Božieho dieťaťa. Sk 2,44 a nasl., 4,32-35, 5,4; 2 Kor 8 a 9; 1 Tim 5,16
  • 11. Kolegialita biskupov sa v duchu evanjelia môže najlepšie preukázať v spoločnej službe dvom tretinám ľudstva, ktoré žijú v telesnej, kultúrnej a morálnej biede. Preto sa zaväzujeme, že:
  • - budeme sa podľa svojich možností podieľať na projektoch spolu s episkopátmi chudobných krajín
  • - budeme spolu žiadať na medzinárodnej úrovni, vždy svedčiac o evanjeliu, ako to vyjadril aj pápež Pavol VI. na pôde OSN, aby boli ustanovené hodpodárske a kultúrne štruktúry, ktoré nebudú vytvárať chudobné národy v stále bohatšom svete, ale ktoré umožnia chudobnej väčšine dostať sa zo svojej biedy.
  • 12. Zaväzujeme sa zdieľať v pastoračnej láske svoj život so všetkými sestrami a bratmi v Kristu, s kňazmi, rehoľníkmi a laikmi tak, aby náš úrad bol skutočnou službou. V tomto duchu budeme preto:
  • - snažiť sa neustále kriticky „prehodnocovať svoj život“ s nimi;
  • - vnímať ich ako spolupracovníkov tak, aby sme namiesto šéfov na svetský spôsob boli animátormi, inšpirovaní Duchom svätým;
  • - usilovať sa byť ľudsky prítomní a prístupní;
  • - otvorení ku všetkým ľuďom bez ohľadu na to, k akému náboženstvu sa hlásia. Mk 8,34f.; Sk 6,1-7; 1 Tim 3,8-10
  • 13. Po návrate do svojich diecéz zverejníme tento svoj záväzok a požiadame všetkých, aby nám boli nápomocní svojím porozumením, spoluprácou a modlitbami.

Nech nám Boh pomáha, aby sme zostali verní svojim predsavzatiam.

  • Poznámka.: tento preklad je amatérsky spracovaný na základe jeho internetovej francúzskej, anglickej a nemeckej verzie. Originálne znenie v portugalčine je publikované v Kloppenburg Boaventura (org.) Concilio Vaticano II. VOL V, Quarta Sessao Petrópolis: Vozes 1966, 526-528

Toľko preklad. Vidíme tu záväzky k jednoduchosti, pokore, chudobe. Dokument neprenikol do vedomia širšej verejnosti. Biskupi, ktorí ho podpísali, text prijali ako svoj osobný záväzok, nie začiatok organizovaného hnutia. Nebola medzi nimi koordinácia a to, nakoľko boli schopní realizovať tieto záväzky, sa individuálne líšilo.

Nedávno uplynulo 50 rokov od podpísania paktu a s pápežom Františkom prichádza zmena. Jeho túžba po chudobnej Cirkvi pre chudobných, jeho jednoduchosť v obliekaní, či bývaní a iné prejavy spôsobili, že viacerí poukazujú na podobnosti medzi Paktom z katakomb a pápežovým štýlom. Venuje sa tomu napríklad aj Paul Zulehner vo svojej knihe o pápežovi a jeho reforme Cirkvi.

Vznikol dokonca nový pakt z katakomb, ktorý reflektuje impulzy pápeža Františka. Hovorí teda aj o otvorenosti voči utečencom a ekologickej zodpovednosti.

Mne osobne sú záväzky paktu z 1965 veľmi sympatické a verím, že viacerých z Vás zaujmú.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo