Kresťanstvo a reinkarnácia

Kresťanstvo a reinkarnácia

Dnešná doba je typická rôznymi myšlienkových smermi, filozofickými a náboženskými prúdmi. Moderný kresťan sa neraz stráca v tomto zmätku. Preto je dobré a vhodné zaujať voči rôznym námietkám a otázkam skeptikov, inovercov a neveriacich rozumný postoj. Môj blog sa bude venovať aký má postoj kresťanstvo voči reinkarnácii. Téma je samozrejme ďaleko rozsiahlejšia. Pokúsim sa načrtnúť základné body.

Čo je reinkarnácia? 

Pomôžem si krátkou definíciou: Reinkarnácia znamená prijatie ďalšieho telesného života po smrti.(http://www.iencyklopedie.cz/reinkarnace/) Výraz pochádza z latinského recarnis čo doslova znamená byť znova z mäsa. Reinkarnácia je typická pre východné náboženstvá (hinduizmus, budhizmus, brahmanizmus, sikhizmus) bola prítomná aj v učeniach gréckych filozofov ako bol Pytagoras, Empedokles alebo Platón. Platón tvrdil že duša človeka je uväznená v tele a potrebuje sa vymaniť do sveta ideí. Vo vierouke hinduizmu sa môžeme stretnúť so sansárou. Podľa sansáry je človeku súdené sa stále prevteľovať kým nedosiahne vyslobodenie z kolobehu životov. (mókša) Hinduista sa snaží žiť natoľko dobre aby sa vyslobodil z tohto neúprosného zákona prevteľovania. Preto sa snaží vylepšovať si svoju karmu. Slovo karma v predklade znamená skutok. Karma má dôsledky pre človeka v tom, že ak sa správal dobre odrazí sa to na jeho budúcom živote. Odmena sa ukáže v podobe lepšieho spoločenského postavenia. Naopak zlé skutky vedú k tomu, že človek sa môže prevteliť do nižšej triedy (kasty) či dokonca do zvieraťa alebo rastliny. Kasta je spoločenská trieda, ktorá má svoje korene v starobylom védskom náboženstve. V budhizme predstavuje život utrpenie a človek sa musí z neho vymaniť. Pomocou dobrých skutkov, rôznych meditácií a utiahnutého života sa tak človek podľa budhizmu môže spasiť tým, že sa vymaní z kolobehov života a dosiahne nirvánu - neosobnú blaženosť. Ako môžeme vidieť pre východné náboženstvá nie je reinkarnácia výhrou, skôr naopak, chápe sa to ako trest. Nemecký teológ Reinhart Hummel píše vo svojej knihe Reinkarnace - víra v prevtelování a víra kresťanů že ľudia na západe vnímajú prevteľovanie ako dobrodužnú možnosť zopakovať si svoj život v inom bytí. Chápanie reinkarnácie vo vedomí ľudí na západe a na východe je tak celkom iné.

Na západe si aj preto získali východné náboženstvá a duchovné smery popularitu. Súviselo to s kultúrnou revolúciou, ktorá koncom 60. rokov spochybnila dovtedajšie tradície a autority. V 70. rokoch 20. storočia naberali na obľube učenia východných smerov. Na západ prichádzali indickí guruovia, japonskí zenoví majstri a tibetskí mnísi a získavali si sympatizantov a nasledovateľov. Niektorí hudobníci a herci (napr. John Lennon alebo Clint Eastwood) sympatizovali s týmito náboženstvami. Známy herec Richard Gere je dokonca praktizujúci budhista. (viac o tejto problematike v knihe Túžba po nebi od Steva Turnera)  Na základe výsledkov prieskumu Gallup poll z roku 2005 medzi mládežou v USA sa ukázalo, že až 20% opýtaných dospievajúcich verí v možnosť reinkarnácie. Myšlienka reinkarnácia sa objavuje aj v hnutiach a smeroch new age, ezoteriky a špiritizmu. New age si získalo mnohých ľudí, ktorí sú kritickí voči tradičnému náboženstvu či cirkvám. Môžeme povedať že namiešava multináboženský duchovný koktejl a jedna z populárnych prísad je aj reinkarnácia. Český teológ a filozof Tomáš Halík však upozorňuje, že medzi new age a východným budhizmom je značný rozdiel. Podľa Halíka si sympatizanti spirituality new age neuvedomujú, že neraz ide o akési oklieštené kresťanstvo bez morálnych nárokov, tradícií a viazania sa na určitú cirkevnú inštitúciu.  

Herec Richard Gere a budhistickí mnísi (zdroj: http://www.teraz.sk/kultura/richard-gere-jubileum/96323-clanok.html)

Môže kresťan prijať reinkarnáciu?

Aký je postoj kresťanstva, konkrétne Katolíckej Cirkvi k prevteľovaniu? V jednoduchosti povedané reinkarnácia je jednoznačne v rozpore s tým čo učí a k čomu zaväzuje kresťanská viera. Kresťan, ktorý svoju vieru berie vážne nemôže prijať vieru v prevteľovanie. Reinkarnáciu odmieta nielen kresťanstvo ale aj judaizmus a islam. (Dodávam, že všetci kresťania aj nekatolícke denominácie odmietajú túto vieru. Nie je mi známe že by niektorá z desiatok tisícov protestanských cirkví uznávala vieru v prevteľovanie. Je to veľmi nepravdepodobné.)  Náboženstvá vyrastajúce z abrahámovskej línie majú podstatne odlišné chápanie Boha, človeka, spásy a posmrtného života. O rozdieloch medzi kresťanstvom a východnými náboženstvami by sa dali napisať celé knihy. Kresťanstvo napríklad chápe Boha ako osobu. Východné náboženstvá sú v tomto smere nejednotné - nájdeme tu spoločenstvá a hnutia teistické, monistické, panteistické či dokonca také, ktoré nepovažujú Boha alebo bohov za nutné. Budhizmus sa niekedy dokonca označuje ako ateistický systém. Budha totiž otázku existencie Boha nepovažoval za podstatnú.

Náuka Katolíckej Cirkvi a viera v reinkarnáciu

Katechizmus Katolíckej Cirkvi sa k otázke prevteľovania vyjadruje v bode 1013: Smrť je koniec pozemského putovania človeka, času milosti a milosrdenstva, ktorý mu Boh dáva, aby žil svoj pozemský život podľa Božieho plánu a rozhodol o svojom konečnom osude. „Po skončení nášho jediného pozemského života,“ už sa nevrátime do iných pozemských životov. Po smrti nejestvuje „prevteľovanie“ (reinkarnácia).  Katechizmus ďalej učí, že „smrťou sa duša oddelí od tela, ale pri vzkriesení Boh dá nášmu premenenému telu neporušiteľný život, keď ho opäť spojí s našou dušou. “ Rovnako v katolíckom katechizme Youcat čítame: „V smrti sa duša oddeľuje od tela. Telo zaniká, zatiaľ čo duša kráča v ústrety Bohu a čaká, až bude znovu zjednotená so svojím telom, vzkrieseným pri druhom príchode.“ O nejakom prevteľovaní teda nemôže byť v náuke Katolíckej Cirkvi ani reči. 

Biblia a reinkarnácia 

Pre reinkarnáciu niet v Písme nijaký seriózny podklad. V Liste Hebrejom sa môžeme dočítať, že „je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd." (Hebr 9,27) Hoci sa môžete stretnúť aj s mienkou, že v Biblii citáty naznačujúce prevteľovanie nájdete. Katolícky apologéta Karl Keating v knihe Čomu skutočne veria katolíci? vyvracia tieto názory. V Matúšovi 17, 12 Kristus hovorí: „Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho." Matúš dodáva: „Vtedy učeníci pochopili, ţe im hovoril o Jánovi Krstiteľovi" (17, 13). Hovorí Ježiš, že Ján bol reinkarnovaný Eliáš? Nie, z jednoduchého dôvodu. Podľa Druhej knihy kráľov 2, 9-18 bol Eliáš v tele vzatý do neba bez toho, aby zomrel. Nebol teda kandidátom na reinkarnáciu, lebo bol stále vo svojej „pôvodnej" inkarnácii. 
V Matúšovi 17, 1-8 sa Mojžiš a Eliáš zjavujú Kristovi a trom jeho učeníkom. Toto sa stalo po tom, čo bol Ján Krstiteľ popravený Herodesom Antipasom. Prečo sa potom Ježišovi a trom učeníkom zjavil Mojţiš a Eliáš, a nie Mojžiš a Ján Krstiteľ, keď predpokladáme, že Ján Krstiteľ bol v skutočnosti Eliáš? Ak teda Kristus nemyslel, že Ján Krstiteľ je reinkarnáciou Eliáša, čo myslel? V Mt 17, 12 Ježiš hovorí obrazne. Porovnával prorockú službu Jána v Novom zákone so službou Eliáša v Starom zákone. Podobne v Lukášovi 1, 17 anjel hovorí, ţe Ján „pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou". 

Kresťanská antropológia a reinkarnácia

Reinkarnácia odporuje kresťanskej antropológii. Človek je bytosť, ktorá má telo a dušu. Telo a hmota je dobrá. Kresťanstvo vždy odmietalo a odmieta názor, že telo je niečo nižšie a zlé. Duša je formou tela a je základným princípom človeka, ktorý je nasmerovaný na život s Bohom. Biskup a teológ z obdobia ranej Cirkvi Irenej z Lyonu tvrdil, že kresťanská náuka o jedinečnosti každého človeka vylučuje možnosť reinkarnácie. Cirkevný otec Tertulián poprel možnosť reinkarnácie kvôli viere vo vzkriesenie tela. Tým, že sa z človeka v údajnom ďalšom živote môže stať zviera, zo ženy muž alebo naopak, ruší a popiera identitu človeka. Viera v prevteľovanie zvádza k myšlienke, že Boh pochybil keď nás stvoril ako duchovno-telesné bytosti a že človek je vlastne duch vo väzení. Podľa filozofa Petera Kreefta „reinkarnácia má za následok veľmi ponižujúci názor na telo - ako na väzenie a trest." 

Ježišova zvesť o záchrane a reinkarnácia

Soteriológia východných náboženstiev a kresťanstva sa značne odlišuje. Rozdiel je v tom, že východným náboženstvám je cudzia myšlienka Boha ako záchrancu. Môžeme vidieť snahu o samospasenie. Dobre to dokumentuje učenie o karme. V kresťanstve je spása Boží dar, ktorú človek prijíma nie zo skutkov podľa zákona ale skrze vieru. (porov. Ef 2,8-9) Katolícka Cirkev učí, že spása je proces kde Boh predchádza naše konanie svojou milosťou. Sväté Písmo a Tradícia učí, že Ježiš Kristus je jediný Spasiteľ a Záchranca, jediný prostredník medzi Bohom a človekom. A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení."  (Sk 4,12) Ježiš Kristus v evanjeliách poukazuje na seba ako na cestu, pravdu a život a nie na učenie o prevteľovaní alebo karmu. Môžeme vidieť rozdiel medzi posmrtným životom ako ho chápe kresťanstvo a myšlienkou nirvány (osvietenia). Kresťanstvo chápe spásu tak, že človek nestratí svoju individualitu ale nájde jej plnosť v blaženom zjednotení s Bohom. Nirvána je vo svojej podstate neosobná. Človek sa v nirváne rozplynie ako „kvapka v mori.“

Nekonečný uzol - symbol karmy (zdroj: https://en.wikipedia.org/wiki/Karma)

A čo na to veda? Existujú vedecké dôkazy?  

Vedecká obec sa k možnosti reinkarnácie stavia väčšinou negatívne. Problémom je aj to, že veda sa zaoberá empiricky overiteľnou skutočnosťou. Využíva experiment a pokus. Reinkarnácie do tejto kategórie nespadá. Rovnako nemožno dokázať to že okrem tela, máme aj dušu. Dušu možno dokázať filozoficky ale nie vedecky. Pozoruhodné je to, že niektorí vedci a odborníci sympatizovali s myšlienkou prevteľovania. Napríklad významný anglický evolučný biológ Aldous Huxley pripúšťal že niečo ako reinkarnácia môže byť. Uznávaný psychiater Ian Stevenson veril na reinkarnáciu, dualizmus a skúmal svedectvá približne 2 500 ľudí, ktorí údajne mali spomienky z minulých životov. Problémom bolo to, že väčšina týchto ľudí pochádzala z Indie, ktorá je domovom hinduizmu. Stevenson sa dostal do metodologicky slepej uličky a nakoniec priznal zlyhanie. Výskum reinkarnácie sa tak dostáva skôr na pole pseudovedy. 

Peter Kreeft a Ronald K. Tacelli v knihe Kresťanská apologetika do vrecka poukazujú na nezlučiteľosť reinkarnácie a psychológie. Názor, že telo je pre dušu väzenie je v rozpore s modernou psychológiou. Popiera psychosomatickú jednotu človeka. Ďalej uvádzajú, že „myšlienka, že sme reinkarnovaní preto, aby sme si uvedomili a poučili sa zo všetkého, v čom sme v minulom pozemskom živote zlyhali, je v rozpore so zdravým ľudským rozumom, ako aj so základnou pedagogickou psychológiou. Nemôžem sa predsa z niečoho poučiť, keď si na to nepamätám, keď mi chýba pamäťová kontinuita. Zo svojich chýb sa môžem poučiť len vtedy, keď si ich pamätám. Ľudia si zvyčajne nepamätajú svoje predchádzajúce reinkarnácie.“ Kreeft a Tacelli popierajú vierohodnosť dôkazov reinkarnácie. „Údajný dôkaz reinkarnácie, za ktorý sa pokladajú spomienky z minulých životov, objavujúce sa pod vplyvom hypnózy alebo návratom k minulému životu, sa dá - ak sa vôbec dá také niečo vysvetliť ako myšlienková telepatia od iných žijúcich ľudí, od duší mŕtvych v očistci alebo v pekle, alebo od démonov. V súvislosti s posledne menovanou možnosťou je mimoriadne nebezpečné zahrávať sa s otvorením svojej duše na návrat k minulému životu.“ 

Použitá literatúra

Karl Keating - Čomu skutočne veria katolíci? 

- Peter Kreeft/ Ronald K. Tacelli - Kresťanská apologetika do vrecka

- Katechizmus Katolíckej Cirkvi

- Reinhart Hummel - Reinkarnace - víra v prevtelování a víra kresťanů

TItulný obrázok - https://exemplore.com/paranormal/10-books-about-Reincarnation

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo