Pre všetkých, ktorí sa cítia byť lepšími kresťanmi ako tí druhí

Existuje nemalá skupina ľudí, ktorí sa podvedome cítia byť lepšími kresťanmi ako tí druhí. My máme pravé poznanie Boha, ostatní sú bludári a sektári. Alebo, sme kresťanmi od malička, vychovávaní v kresťanskej rodine, krstení už ako deti, nie sme obrátení hriešnici, ktorí len nedávno spoznali Krista, ktorí žili v hriechoch a teraz sú z nich „veľkí kresťania“ a chcú ešte poučovať iných. Neboli sme narkomani z ulice, opilci, zlodeji, väzni, či asociáli z nápravnovýchovného zariadenia.

Dobre. Je to chvályhodné. Ale pokiaľ ide o spásu duše človeka, Biblia hovorí:

Niet totiž rozdielu,  lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu. (Rim 3, 23)

Polož si teda otázku: Patrím do skupiny všetci?

 

Ak som teda zhrešil, vytvorila sa prekážka, múr medzi mnou a Bohom, ktorá musí byť odstránená.

 

Boh totiž všetkých spolu uzavrel do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zľutoval. (Rim 11, 32)

 

To znamená, že k Bohu sa nedá priblížiť inak, ako cez pokánie, vyznanie hriechov a odovzdaním života Kristovi. (znovuzrodenie z Ducha) Nech by sme boli z akokoľvek silne veriacej rodiny. Neexistuje na zemi človek, ktorý by nikdy nezhrešil. Nikdy nebol a ani nikdy nebude.

Len Ježiš, Syn Boží, ktorý má ľudskú a Božiu prirodzenosť nikdy nezhrešil. Písmo hovorí, že bol nám vo všetkom podobný, okrem hriechu. Preto nás mohol vykúpiť ako nepoškvrnený Boží baránok, na ktorého boli zložené hriechy sveta.

Hriech vstúpil do života človeka, keď naši prarodičia zhrešili a táto hriešna prirodzenosť (dedičný hriech) sa s nami vlečie celými dejinami ľudstva. Dokonca ani Panna Mária nebola bez hriechu, inak by nás mohla vykúpiť aj ona.

 

Všetci vieme, že pýcha je hriech a stala sa pádom pre archanjela Lucifera a pre bezstarostného, krásneho a Bohom stvoreného človeka. Ale existuje aj podvedomá, alebo vnútorná pýcha, ktorá je rovnako nebezpečná. Keď sa na druhých pozeráme zhora, alebo nimi pohŕdame.

 

Zaiste poznáme biblický príbeh o farizejovi a mýtnikovi z evanjelia podľa Lukáša (18, 9 – 14)

 

Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví a inými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej stál a takto sa v duchu modlil: Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. Mýtnik však stál opodiaľ a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

 

Položme si úprimnú otázku, nenachádzame sa niekedy na mieste farizeja? Nenamýšľame si o sebe niekedy viac ako treba? Pozrime sa, Ježiš - Boží Syn prišiel, aby všetkým slúžil a nakoniec dal život ako výkupné za mnohých...

Ďalej farizej pokračuje tým, čo všetko robí pre Pána. Kochá sa vo svojich dobrých skutkoch a nie v Bohu. Uznaním pokyvuje hlavou, že on je ten lepší. Veď on robí toho viac...

V slovách farizeja nebadať pokoru a ľútosť, ale úľubu v samospravodlivosť.

 

Písmo hovorí, že naša spravodlivosť je ako ohyzdné, poškvrnené rúcho. (Iz 63, 5)

Potrebujeme si obliecť Božiu spravodlivosť, ktorá je nám ponúkaná zadarmo, vierou v Ježiša Krista. Túto spravodlivosť si nemôžeme zaslúžiť skutkami, nemôžeme si ju vybojovať nábožnými úkonmi, je daná ako dar milosti.

 

(Jedna klauzula zo šiestich hlavných právd tiež hovorí: Milosť Božia je na spásu potrebná)

 

 

Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal? (1. Kor 4, 7)

 

Veď sa pozrite, bratia, akých si vás povolal! Niet medzi vami mnoho múdrych podľa tela ani mnoho mocných, ani mnoho urodzených. Čo je pre svet bláznivé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil múdrych, a čo je pre svet slabé, to si Boh vyvolil, aby zahanbil mocných; Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované; áno, vyvolil si to, čo nie je, aby zmaril to, čo je, aby sa nik pred Bohom nevystatoval. Vy ste však z neho v Ježišovi Kristovi, ktorý sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou a posvätením i vykúpením, aby — ako je napísané, ten, kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi. (1. Kor 1, 26 – 31)

 

Nech nikdy nikto neopovrhuje slabou vierou toho druhého. Alebo takým, čo má menej teologického, či biblického vzdelania. Písmo nám  hovorí: Slabého vo viere sa ujmite, ale nehádajte sa o názoroch. (Rim 14, 1)

Lebo poznanie nadúva, kým láska buduje. (1.Kor 8, 1)

 

 

 

 

©Mgr. Dario Máček

 

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo