Kedysi som počul „skeč“ istého humoristu. V jeho príbehu správca cintorína na otázku či je správcom, alebo údržbárom odpovedal: „...Nie správcom nie som, skôr údržbárom – ja to tu udržujem v tom chátraní...“

Podobný pocit mám, keď vidím spôsob starostlivosti  predstaviteľov samosprávy o náš spoločný majetok - ja poznám situáciu v žilinskom kraji, ale myslím, že inde to nie je lepšie.

Roky sa vie, že je problém s hradným bralom v Strečne, ale naozaj sa s ním začne niečo robiť až vtedy, keď takmer spadne.

O most v Čadci bolo „postarané“ tak, že pred rokom musel byť okamžite zbúraný, aby sám nespadol – pred pár dňami bol uvedený do prevádzky most nový.

Na Orave v Podbieli bol most na hlavnom ťahu do Poľska tak dlho „udržovaný v tom chátraní“, až kým ho nemuseli uzavrieť a postaviť provizórny most.

Alebo cesta vo Vraní, ktoré patrí do mesta Žiliny:  „neúdržbou“ sa dostala do takého stavu, že cez rieku Kysucu museli cestári postaviť náhradný železný most, aby sa do Vrania vôbec dalo zo Žiliny dostať.

Uvažujem, či sme si v žilinskom kraji (ale nie len tam)  zvolili správcov, alebo len takých „údržbárov“, ktorí nám to tu udržujú v tom chátraní – a keď to spadne, tak sa radi odfotia pri poklepaní základného kameňa novej stavby...