Osem kostolov v Bagdade navždy zatvorilo svoje dvere.

Osem kostolov v Bagdade navždy zatvorilo svoje dvere.

Oslobodenie Mosulu nasledovalo po deviatich mesiacoch bojov a troch drsných rokoch okupácie. Všetky oči v štáte boli nasmerované na ďalšiu dôležitú udalosť. Na juhu Bagdadu sa uzavrelo osem kostolov kvôli výraznému poklesu kresťanskej populácie.  Stalo sa to v máji 2017. Po návšteve miestnych katolíckych zástupcov Vatikán rozhodol uzavrieť dvere. Predstavuje to symbolickú porážku pri cirkev v hlavnom meste.

Kresťanstvo bolo neoddeliteľnou súčasťou multináboženského Iraku. Na začiatku 21. storočia tu predstavovali kresťania 10 % zo všetkých občanov. Bývalý obyvateľ Bagdadu informoval ICC: „Kresťanská migrácia prebehla v troch obdobiach. Najprv to boli roky 2005-2007, potom rok 2010, keď niektorí extrémisti zaútočili na kostol počas nedeľnej omše a tretia fáza nastala po napadnutí Ninivskej planiny ISIS.“

Kresťania v Bagdade pocítili náboženský konflikt od roku 2005. Najprv to boli rozpory medzi sunnitmi a šiítmi, neskôr sunniti začali ohrozovať aj kresťanov.

 

Bolo bežné, že kresťania dostávali obálky obsahujúce nábojnice a hrozbu, v ktorej sľubovali smrť adresátom. Tieto vyhnali mnohých kresťanov z ich domovov. Ďalší bývalý obyvateľ, Seza hovorí: „Začiatkom roku 2006 sme opustili náš dom, lebo sme dostali obálku s textom: Musíš opustiť domov do 48 hodín. Môžeš si zobrať len oblečenie, ak si zoberieš aj iné, zabijeme ťa.“ Doteraz má obálku od gangu u seba.

Sunniti a šiíti sa odvtedy snažili získať väčší vplyv, aj teritórium. Kresťania boli neozbrojení, boli ľahkých cieľom gangov. Vláda im nepomáhala, nezostalo im nič iné len krajinu opúšťať. V rokoch 2003 až 2007 predstavovalo 40 % kresťanských utečencov.

„Vídaval som mŕtve telá neznámych ľudí každý deň, keď som sa vracal z práce. Naši synovia spávali u našich priateľov alebo príbuzných. V roku 2005 po 18 hod by si bol zastrelený, ak by si chcel prísť do nášho domu, alebo by bola cesta zablokovaná.“ informoval iracký kresťan Sargon.

„Kontrolné stanovište extrémistov bolo v januári 2006 asi 20 metrov od nášho domu“ pokračoval. Týždeň nato namontovali detonačné zariadenie k bráne nášho domu. Nasledujúce ráno šla moja žena kúpiť trochu zeleniny. Nastal výbuch. Explózia bola taká, že mohla zabiť, našťastie ženu mám stále pri sebe.“ Potom sa Sargon s rodinou rozhodol odísť a opustiť priateľov i známych v meste. Bomby boli podľa neho bežným zastrašovacím prostriedkom voči náboženským menšinám. On s rodinou našťastie útok prežil.

Ďalší exodus nastal pre kresťanov v roku 2010 po útoku na sýrsky katolícky kostol Sayedat al-najat v Bagdade. Šiesti samovražední džihádisti vrazili do kostola počas nedeľnej omše a začali zabíjať veriacich. Za hodinu konečne prišli bezpečnostné jednotky, muži sa zabili, pričom zomrelo 58 kresťanov a ďalších 78 zranili.

16-ročný Rudy Khalid, vtedy povedal pre New York Times „Stratili sme časť našej duše, náš osud bol neistý.“

Po útoku sa mnohí pýtali aká bude budúcnosť kresťanov –Iračanov. Pri otázke, či ostanú, jeden kresťan odpovedal. „Prečo sa pýtate? Každý chce odísť z jedného dôvodu: ochrániť seba a udržať si zdravý rozum“

Do roku 2010 kresťanstvo nezmizlo. Najväčšia migrácia kresťanov prišla s nárastom vplyvu Islamského štátu v roku 2014. Zločiny voči kresťanom a iným menšinám boli ohodnotené kongresom i štátnymi zložkami ako genocída. Kresťanské komunity boli vykorenené a presunuté.

Teraz v roku 2017 je kresťanská populácia Iraku len malou časťou z toho čo bola. Preto bolo uzavretých osem kostolov. Dôležité je uvedomiť si, že zodpovednosť za to nenesie len ISIS. Kresťania boli vystavení za posledných 15 rokov rôznym formám prenasledovania a diskriminácie od mnohých páchateľov. Keďže je to miesto začiatkov náboženstva, je ťažké si predstaviť, že Cirkev zmizne z Iraku. Avšak náboženskí lídri sa obávajú, že sa to môže stať.

Môžeme urobiť len jedno a to pomáhať. Kvôli zostávajúcim 230 tis kresťanom, ktorí zostali v Iraku, musíme pokračovať v modlitbách a podporovať ich. Bude trvať, pokiaľ prebudujú svoje životy po toľkom trápení. My však vieme, že Pán mocne účinkuje v takýchto časoch. Kto môže povedať, že sa situácia nezmení? Možno prídu roky rastu kresťanov v Iraku. Budúcnosť irackej Cirkvi možno nebude závisieť od jej histórie, ale od nových konvertitov.

Preložené z International Christian Concern

Foto: Štefan Patrik Kováč

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo