O fungovaní katolíckych univerzít a katolíckych škôl vôbec

O fungovaní katolíckych univerzít a katolíckych škôl vôbec

Prorektor Katolíckej univerzity v Ružomberku prof. ThDr. František Trstenský, PhD., sa zúčastnil školenia manažmentu katolíckych univerzít zo strednej a východnej Európy, ktoré v dňoch od 7. do 15.7.2017 zorganizovala Univerzita Notre Dame v štáte Indiana V USA. Okrem neho sa z KU na tomto školení zúčastnili ešte dvaja zástupcovia. V rozhovore s Františkom Trstenským prinášam niekoľko postrehov z tohto školenia.

Pán prorektor, skúste nám v krátkosti priblížiť toto podujatie.

Zámerom tohto podujatia bolo ponúknuť účastníkom základné informácie o tvorbe vízie, poslania, tvorby strategického plánu a fundraisingu (finančných zdrojov) katolíckych inštitúcií na rôznych úrovniach. Prednášateľmi boli profesionáli v jednotlivých oblastiach. Celkovo šlo o dotáciu 42 hodín prednášok a na záver každý účastník dostal certifikát o absolvovaní seminára.

Akým spôsobom sa v USA zachováva katolicita katolíckej univerzity?

V súčasnosti je v USA asi 240 katolíckych vysokých škôl a univerzít. Univerzita Notre Dame sa nachádza v rebríčku top troch najúspešnejších. V rámci toľkých katolíckych univerzít nájdeme univerzity liberálnejšie i konzervatívne. Univerzita Notre Dame patrí k mierne konzervatívnym. V ich univerzitnom kampuse sa v rámci duchovnej formácie za týždeň po jednotlivých internátoch odslúži cca. 130 sv. omší, keď  vo formácii pôsobí asi 50 kňazov z Kongregácie sv. Kríža, ktorá univerzitu založila a jej patrí. Univerzita má asi 12 tisíc študentov vo všetkých stupňoch štúdia. Aj toto svedčí, že formácii sa prikladá veľký význam. Rovnako aj tam platia predpisy pápežských dokumentov, najmä Ex corde EcclesiaeSapientia Christiana sv. Jána Pavla II.

Nedávno som si vypočul v rozhlase rozhovor s Filipom Kukurom, ktorý je známym vedcom a synom herca Juraja Kukuru, ktorého manželka (Nemka) pracuje v oddelení finančných zdrojov pre Univerzitu v Oxforde. Vraj by Oxford mohli zavrieť, ak by škola mala fungovať iba zo štátnych finančných zdrojov. Vraj peniaze iba od štátu nemôžu stačiť. Mali ste niečo o tom aj na školení v Notre Dame?

Áno, súčasťou seminára boli aj prednášky zástupcov z rovnakého oddelenia, ktorí nám predstavili jednak základné princípy fundraisingu, ako aj konkrétne príklady ich práce.

Môžete niektoré z nich uviesť?

Predstavili nám napríklad pravidlo tzv. 3xT (time, talent, treasure – čas, schopnosti, peniaze), pričom zdôraznili na prekvapenie viacerých prítomných, že ľudia sú najčastejšie ochotní ponúknuť z týchto troch oblastí práve peniaze, lebo je to najjednoduchšie. Myslím, že je to aj impulz do nášho prostredia, keď mnohí použijú výhovorku, že nemajú peniaze. V našich podmienkach zabúdame poprosiť, že môžu ponúknuť svoj čas alebo schopnosti.

Asi 70 % donorov tejto katolíckej školy sú bežní ľudia, ktorí venujú často symbolické sumy, ale chcú pomôcť. Táto ich pomoc vychádza z troch príčin: (1) je to ich prejav vďačnosti za vzdelanie, (2) vyjadruje ich lojalitu voči tejto inštitúcii, (3) americké prostredie berie ako samozrejmosť podporovať neziskové organizácie.Pre zaujímavosť uvediem, že od prvého kontaktu s potenciálnym donorom až po realizáciu konkrétnej pomoci ubehne asi 1-2 roky.

A čo majetnejší donori?

Nevyhnutným predpokladom je predloženie projektu, ktorý musí mať konkrétne zameranie, realizovateľnosť, transparentnosť, dĺžku trvania a jeho merateľnosť. Podstatným je, že nikdy nesmie byť ohrozené dobré meno univerzity. V praxi to znamená, že nepripadajú do úvahy donori, ktorí sú v záznamoch trestných registrov. Pracovníci oddelenia fundraisingu pracujú s maximálnou transparentnosťou. Donor od začiatku do konca projektu je informovaný o spôsobe vynaloženia jeho financií. Udelením daru nekončí záujem univerzity o každého jedného donora. Je pravidelne informovaný o podujatiach na univerzite, na mnohé podujatie je pozývaný. Ak niekto daruje hoci aj len 5 dolárov, okamžite obdrží email s poďakovaním.

A čo ste mali ohľadom vízie univerzity?

Univerzita musí mať jasnú a dlhodobejšiu víziu, ktorá obvykle je zhrnutá do motta. Na víziu nadväzuje poslanie (mission), ktoré už detailne rozpracováva hodnoty vyjadrené v motte. Ďalšou oblasťou je strategický plán. To znamená, že inštitúcia vie, kde sa momentálne nachádza, aký cieľ chce dosiahnuť v krátkodobom i dlhodobom horizonte a akými prostriedkami sa k nemu chce dopracovať. Motorom tejto vízie je spravidla rektor univerzity so svojim tímom, ktorému je nápomocná, ale ho aj kontroluje Správna rada, pretože v americkom systéme práve ona rektora volí. Systém dvoch štvorročných období, ako funguje v strednej Európe, v Amerike považujú za nie príliš ideálny z hľadiska dlhodobého rozvoja školy. Tam môže byť rektorom v úrade aj viac ako dve funkčné obdobia (hoci aj 30 rokov), na druhej strane, ak sa ukáže ako neschopný, Správna rada razantne koná. Ako príklad by som uviedol rektora univerzity Notre Dame, kňaza prof. Hesburgha, ktorý bol vo funkcii viac ako tri desaťročia a z lokálnej vysokej školy urobil prestížnu americkú univerzitu. Táto univerzita má vo svojom štatúte, že rektorom môže byť iba kňaz z ich rehoľnej kongregácie.

Sú tam aj nejaké iné zaujímavosti, ktoré by bolo dobré spomenúť?

Uvediem mimoriadne úspešnú komunikáciu s absolventmi, ktorým venujú aj naďalej svoju pozornosť a všímajú si ich rast. Ďalej je to kvalitná práca s médiami, kde vytvárajú dobré meno univerzity. Na tom pracujú viacerí ľudia a majú na to osobitné oddelenie. Pokiaľ ide o počet študentov, nejdú cestou naberania veľa študentov, ale udržiavajú si dlhodobo približne rovnaký počet a idú skôr na kvalitu.

Ak porovnáte pobyt študentov na univerzite na Slovensku a v USA, vidíte tam rozdiel?

Je tu rozdiel. Kým na Slovensku je študent reálne asi 3 dni v škole a úmyselne si tak prispôsobí rozvrh hodín, americké univerzity sú známe budovaním kampusov, kde študent strávi 2-3 mesiace. Samozrejme, tomu je prispôsobená vybavenosť kampusu: internátne bývanie, športoviská rôzneho druhu, angažovanosť študentov v duchovných aktivitách, kultúrnych podujatiach, rôzne študentské organizácie a spolky, rôzne prednášky v rámci popoludňajších a večerných hodín. Knižnica je miestom štúdia a napríklad v období skúškového štúdia je preplnená a otvorená 24 hodín denne. Študenti sú zapojení do života univerzity a sú za to aj finančne ohodnotení a dostávajú za to kredity.

Ešte Vás tam niečo oslovilo?

Oslovila ma väčšia rozmanitosť stupňov štúdia. Napríklad sú vysoké školy, ktoré poskytujú iba bakalárske a magisterské štúdium, nemajú doktorandské. Ale to, čo robia, robia skutočne dobre a nevnímajú to ako svoj nedostatok. Iné sú vynikajúce v doktorandskom stupni štúdia. To isté platí aj pre oblasť vzdelávania a výskumu. Niektoré sa viac špecializujú na vyučovací proces, iné na výskum. Aj univerzita Notre Dame pred viac ako 150 rokmi začínala veľmi skromne. Na povzbudenie nám ukázali drevenú kaplnku a domček, ktorý slúžil ako prvá škola. Súčasnú úroveň dosiahli systematickou a cieľavedomou prácou.

Čo Vám dal tento pobyt ako i Vaše iné pobyty a skúsenosti s americkým školstvom.

Na tejto konkrétnej univerzite som bol už štvrtý raz. Predchádzajúce pobyty boli zamerané na vedecké bádanie, tentokrát bol zameraný na správu a riadenie katolíckeho školstva. Ak by som to mal zhodnotiť, podvedome som niektoré veci vnímal, ako by mali fungovať. Ale po prvý raz som sa stretol s tým, že nám boli jasne pomenované a vyargumentované. Sú pre mňa veľkou inšpiráciou.

Foto: Účastníci z Katolíckej univerzity na školení na Univerzite v Notre Dame zľava: Prof. ThDr. František Trstenský, PhD., prorektor KU pre zahraničné vzťahy, PhDr. Andrea Božeková, PhD., vedúca Katedry politológie FF KU, posledný zľava Mgr. Marek Babic, PhD., dekan FF KU. Fotka bola prevzatá z internetovej stránky KU.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo