Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
01. august 2017

Sociologické vzorce spravania v živote veriaceho človeka

Poľský sociológ židovského pôvodu Zygmunt Bauman (1925-2017) vo svojom diele Úvahy o posmodernej dobe (1993, v českom preklade v roku 1995) ponúka štyri vzorce posmoderného správania človeka. Jeho sociologická analýza v mnohom vystihuje aj správanie veriaceho v Cirkvi.
Sociologické vzorce spravania v živote veriaceho človeka

Epizodickosť viery

Podľa Baumana najvýraznejšou črtou súčasného človeka je jeho „epizodickosť“, v ktorej nejestvuje zjednocujúci trvalý cieľ, ale život sa skladá akoby z nesúrodých vedľa seba stojacich epizód. Bauman používa prirovnanie  k televíznym seriálom, v ktorom každá epizóda je do istej miery samostatná. Došlo k rozpadu životného projektu človeka na množstvo samostatných krátkych dielov mexických nekonečných telenoviel. Ak to prenesiem na Cirkev, prejavuje sa to často v postojoch veriacieho, ktoré sú nekonzistentné. V nedeľu je na svätej omši, ale v pondelok pre neho začína nový diel, ktorý nemá s predchádzajucim nič spoločné. Podobný vzorec vidíme napr. v správaní birmonvancov, ktorí po ročnej príprave druhý deň po birmovke sa vytratia z kostola a niekedy aj z Cirkvi. Jeden diel sa skončil a začína druhý.

Povaľač

Prvý vzorec osobnostného správania sa vyznačuje neobmedzenou voľnosťou interpretácie toho, čo sa práve deje. Bauman prirovnáva toto správanie k obrazu, na ktorom maliar zmrazil pohyby postáv a zvečnil ich na plátne. Kto sa na obraz pozrie, nevie nič o ich minulosti ani budúcnosti. Sú povrchom bez hĺbky. Povaľač sa stáva režisérom, ktorý prideľuje úlohy hercom podľa vlastnej fantázie. Človek rozvalený vo fotelke pred televízorom si vyberá to, čo je pre neho príjemné, čo sa najviac leskne. Najobľúbenejšími miestami povaľača sa stali nákupné centrá a vlastná obyvačka s televíznou obrazovkou. Ak to prenesiem na správanie veriaceho, ide o taký postoj,  v ktorom človek interpretuje učenie Cirkvi  podľa vlastnej predstavy, často povrchne a s úpravou na vlastnú mieru. Morálne kritériá si vytvára tu a teraz. Na Cirkev a liturgiu sa pozerá ako na obchodný výklad. Nepotrebuje poznať hĺbku znakov. Do kostola sa prišiel pozrieť a popočúvať. Hodnotí výkon kňaza a jeho kázeň. Obľúbeným je ten, kto „urobí“ svätú omšu a vyslúži sviatosti rýchlo, k tomu ešte aj zábavne a nič nevyžaduje.  

Tulák

Kým v minulosti tulák bol skôr výnimkou, dnes sa stal hlavnou vrstvou spoločnosti. Usadenosť a stabilita je v súčasnosti skôr výnimkou. Každý piatok sa sťahuje západ na východ Slovenska, aby v nedeľu večer východ cestoval znova na západ. Sme kultúrou, ktorú charaktizuje cestovná taška. Tulák nevie kam ide a nevie, ako dlho sa na jednom mieste zdrží. Naplánovať si dokáže dnešok a nanajvýš zajtrajšok. Tulák opúšťa isté miesto, keď mu už nemá čo ponúknuť, ale kam smeruje, to nevie. Ak to aplikujem na život veriaceho, tak aj pre neho platí tuláctvo. Dnes mnohí veriaci reálne nepatria do žiadnej farnosti. Chvíľu sú tu a  chvíľu tam. Prípravy na sobáš, samotný sobáš, krst deti a miesto, kde bývajú, prebiehajú zakaždým v inej farnosti alebo s iným kňazom. Nepatria do jedného farského spoločenstva, pre výber svätej omše sa rozhodnu v nedeľu ráno a nevedia, či o týždeň nepôjdu inde, ak vôbec.

Inzercia

Turista

Bauman zdôrazňuje, že turista je modernou postavou. Aj v minulosti ľudia cestovali, ale dôvody boli existenčné. Chudobný, aby si zarobil na živobytie, mladý človek, aby sa vyučil remeslu, obchodník, aby predal tovar. Turista odchádza do cudzích krajín najmä preto, aby obohatil svoj fotoalbum o nové zážitky a dojmy. Túži po niečom inom, čo ešte nevidel, alebo čo sa líši od každodennosti. Turista platí, a preto požaduje služby a komfort. Ak to prenesiem do Cirkvi, ide o také správanie veriaceho, ktorý berie Cirkev ako „dovolenkový rezort“ alebo „wellness“, ktorý sa má postarať o jeho komfort. Prispieva do zvončeka, deti dal do cirkevnej školy, je členom farskej rady, a tak za to očakáva od Cirkvi kvalitné služby a starostlivosť. Turistický vzorec správania charakterizuje aj niektoré náboženské hnutia, ktoré kladú dôraz na emotívnu stránku viery. Neraz opúšťajú vlastnú farnosť, lebo túžia po nových zážitkoch a dojmoch, ktoré im „údajne“ miestny kňaz alebo spoločenstvo neprináša. Pritom po jednom emočnom zážitku potrebujú ďalší a znova ďalší. Do tejto kategórie patria aj tí, ktorí podľahli náboženskej turistike a prejdu rôzne domáce a zahraničné pútne miesta nie z dôvodu prehĺbenia svojej viery, ale z dôvodu zasýtenia emočných zážitkov a dojmov.

Hráč

Poslednou kategóriou v Baumanovej charakteristike súčasného človeka je správanie postavené na riziku a spoliehaniu sa na šťastie.  Veľa záleží na chytrosti hráča, vďaka ktorej, tu Bauman používa príklad z kartových hier, „síce nemôže zvýšiť hodnotu kariet, ktoré dostal, ale môže ich lepšie zhodnotiť.“ Môže svoje zámery pred súperom predčasne odhaliť alebo naopak zatajiť, a tak súpera zmiasť. V hre ide vždy o výhru a čokoľvek hráč robí, má doviesť k výhre.  Ak to prenesiem do Cirkvi, niektorí v nej vidia inštitúciu na zabezpečenie istého postavenia, napríklad vo farnosti, v spoločenstve a na akceptáciu zo strany okolia. Naučili sa cirkevný jazyk a vystupovanie, dokonca aktívne pôsobia pri rôznych cirkevných príležitostiach. Nerobia to z presvedčenia, ale predpokladajú, že im to prinesie isté benefity.  Napríklad niekto prijme katolícku vieru, lebo jeho budúci manžel/manželka je z katolíckeho prostedia. Dá dieťa na vyučovanie náboženstva, lebo všetci ostatní rodičia z triedy jeho dieťaťa majú  deti na náboženstve. Snaží sa o spoluprácu s miestnym kňazom, lebo to zvýši možnosť úspechu vo voľbách.

S charakteristikou jednotlivých typov sa dá polemizovať. Baumanova analýza je východiskom, nie uzavretým kruhom. Je možné pridať ďalšie vzorce správania. Polemika je možná aj v prípade môjho prenesenia do cirkevného prostredia, ale aj v tomto prípade ide skôr o podnet na úvahu.

Odporúčame

Blog
Zariskovať a prijať pozvanie

Zariskovať a prijať pozvanie

Najbližšia nedeľa nám ponuka tri zaujímavé podobenstvá. Kým predchádzajúce podobenstvá 13. kapitoly sú adresované zástupom, podobenstvo O poklade ukrytom na poli, ako aj nasledujúce O vzácnej perle, je určené už len Ježišovým učeníkom. Ježiš vošiel do domu, kde najskôr podáva vysvetlenie podobenstva O kúkoli medzi pšenicou. Táto zmena miesta má svoj nezanedbateľný význam. Dom a vnútro symbolizujú spoločenstvo tých, ktorí sa rozhodli Ježiša nasledovať, tzn. nielen počúvať ako zástupy vonku, ale plniť jeho vôľu. Tretím je podobenstvo O rybárskej sieti.

Blog
Smilstvo, zákerná epidémia, ktorá zabíja ľudstvo.

Smilstvo, zákerná epidémia, ktorá zabíja ľudstvo.

Smilstvom dnes trpí 99 percent populácie. Smilstvo prinieslo rozmach telesných a duševných chorôb, ktoré usmrtilo a ničí celé populácie obyvateľstva, je dôsledkom rozvodovosti manželstva a odmietania manželstva, ako duchovnej inštitúcie, ktorej Boh udelil požehnanie. Smilstvo je kliatbou, ktorú ľudia dobrovoľne na seba vkladajú tak, ako samovrah dobrovoľne vkladá hlavu do slučky lana. Telesné smilstvo je dôsledok duchovného smilstva. Človek najskôr zhrešil hriechom neposlušnosti voči Božiemu slovu a nechal sa zviesť satanom, čiže sa dopustil duchovného smilstva a až potom sa oddal telesným hriechom, ktoré nazývame telesným smilstvom.