Kto si ešte nekopol do Kaczyńského? (Najhorší či najlepší?)

Kto si ešte nekopol do Kaczyńského? (Najhorší či najlepší?)

Konečne, aj keď možno vďaka nedostatku iných tém a uhorkovej sezóne, čítame o Poľsku, v ktorom sa dejú významné veci už dva roky. Druhá vec je to, ako sa o ňom píše. Na Slovensku už tradične málo objektívne, veď Slováci to aj tak zhltnú, aj keď mi sem lepšie sedí české „zbaštia".

Tak čože sa to v Poľsku vlastne deje? Ešte pred pár týždňami to bolo „úplne jasné“ – diktátor Kaczyński (ani známi slovenskí novinári si často nedali tú robotu, aby aspoň jeho priezvisko napísali správne) si chce uzurpovať moc a brutálne šliape po slobodách neboráčikov spravodlivých nevinných ľavicových predstaviteľov hlavne v PO (Občianska platforma, jej bývalým predsedom je Donald Tusk, predseda Európskej rady). Ešte pred pár dňami som u nás vo veci reformy súdnej moci natrafil prakticky len na kritiku poľskej vlády. Tá však bola výlučne povrchná,  bez ohľadu na to, kto sa k veci vyjadroval. Až keď som trocha novinárov provokoval, pozreli sa na vec bližšie a zrazu (niektorí, tuším dvaja) zistili, že s tými novými návrhmi zákonov to vôbec nie je také zlé a že sú vlastne úplne v súlade s európskym právom, dokonca sú demokratickejšie ako súčasný stav v Nemecku či USA.

PIS (strana Jarosława Kaczynského Právo a spravodlivosť) má v programe od svojho vzniku reformu súdnej moci, ktorá od roku 1989 slúži záujmom ľudí prepojených s bývalým komunistickým režimom. Bývalé porevolučné vlády vedené spočiatku postkomunistami z SLD a neskôr ich hodnotovými nasledovníkmi z PO vytvorili také prostredie pre súdy a prokuratúru, že tie sú dodnes kreované a kontrolované samy sebou.

Vďaka takémuto usporiadaniu súdnej moci veci dospeli tak ďaleko, že bolo možné súdiť a odsúdiť 67-ročnú diabetičku, ktorá mala v hypermarkete zjesť a nezaplatiť tyčinku za 0,16 eur, ale ignorovať či pre „nedostatok dôkazov“ oslobodiť  vinníkov stámiliónových kriminálnych činov. Veľmi populárny je výrok predsedníčky istého súdu Ireny Kamińskej, ktorá na mimoriadnom kongrese sudcov za búrlivých ovácií vyhlásila, že sudcovia sú „úplne výnimočnou kastou ľudí“. Možno ju k tomu viedla atmosféra beztrestnosti, ktorú som načrtol vyššie a ktorá sa o.i. prejavovala tým, že napr. predsedníčka najvyššieho súdu Małgorzata Gersdorf pre médiá vyhlásila, že „za tých 10 tisíc zlotých (2380 eur) sa dá vyžiť možno tak na vidieku”. Že napr. sudcovia boli prichytení ale kvôli imunite nepotrestaní za krádež elektroniky, značkových nohavíc, vŕtačky a i.

V posledných mesiacoch padli obvinenia členov zločineckej skupiny blízkej vedeniu mesta Varšava (prezidentka je nominantkou PO). Ide o advokátov, notárov, znalcov, exekútorov, mestských úradníkov, ktorí pri tzv. reprivatizácii uvádzali väčšinou starších majiteľov do omylu a „kupovali” od nich nehnuteľnosti za zlomok skutočnej hodnoty, následne za pomoci právnických kľučiek vysťahovali obyvateľov a nehnuteľnosti predávali za niekoľkostonásobok kúpnej ceny.

Od minulého mesiaca sú vo vyšetrovacej väzbe čelní sudcovia krakovského odvolacieho súdu, ktorí sú podozriví z vystavovania falošných faktúr a sprenevery desiatok miliónov (sic!) zlotých.

O arogancii sudcov a nevymožiteľnosti práva vám bude rozprávať každý Poliak (okrem ľudí, ktorí sú dodnes finančne zabezpečovaní vďaka kontaktom na bývalý režim, na PO a pod.) nekonečné príbehy.

Snaha o reformu súdnictva však nie je jediným „bojovým poľom” novej vlády. Táto oblasť je však neuveriteľne citlivá, mafiám prerasteným s bývalými politickými špičkami ide o všetko.

Poľskej vláde sa však mimoriadne darí aj ekonomicky. Vďaka rozmotaniu mafiánskych spletí  na neoprávnené vyplácanie DPH len tento rok štátny rozpočet získa navyše 20 mld zlotých. Prvýkrát v histórii štátny rozpočent po dvoch štvrťrokoch hospodári s prebytkom, nezamestnanosť dosahuje rekordne nízke úrovne, životná úroveň hlavne viacdetných rodín sa raketovo zvýšila, očakávaný rast HDP na tento rok je 3,4%, na budúci 3,6%, rast miezd je dvakrát vyšší než bol priemer za posledných 8 rokov (za vlády PO), tj. 4,6%. Ratingové agentúry zvyšujú hodnotenie, PIS naďalej neohrozene vládne volebným prieskumom (20.7.2017 agentúra TNS uvádza 38% PIS, 19% PO), ľudia reálne pociťujú významné zmeny k lepšiemu.

Tak o čo ide všetkým tým, čo si veci nepreverili a naďalej útočia na konzervatívnu poľskú vládu? Liberálni politici a novinári majú svoje dôvody – nič konzervatívne nemôže byť dobré, načo by sme niečo preverovali, nie? Ich voliči a čitatelia im to „baštia”, veď nemusia myslieť, majú to už „spracované”, stačí si to „prihriať” v mikrovlnke vrchných mozgových závitov.

O čo však ide „normálnym” politikom a novinárom? Tí pracovitejší a svedomitejší už sledujú viac detailov a ozývajú sa. Ale ani oni si nezabudnú obligátne „kopnúť” do „diktátora” Kaczyńského. Prečo? Neviem. Možno preto, lebo je to „in”. Ako poľská salmonela či vajcia. Vďačná téma. Ale keby si dali tú prácu a skúsili si odpovedať na otázku, čože to vlastne ten Kaczyński robí také diktátorské, zrazu by prišli presne ako u reformy súdnictva na to, že nič. Že je to politik, ktorý sa od bežných „našich” líši „len” tým, že nekradne (žeby to bol taký nevýznamný rozdiel??), že berie vážne ruskú hrozbu, že ho berie vážne americký prezident i Veľká Británia, že je dôležitým hráčom aj pre alternáciu dodávok plynu v Európe, čím lezie na nervy hlavne Nemecku atď...

Od analytikov a politológov v Poľsku počúvam, že dôvodom na strašenie Kaczyńským môžu byť práve uvedené veci, Nemecko a Brusel má svoju predstavu o spolupráci s Ruskom, ktorá sa ale podstatne líši od tej americkej, a tá má zas celkom blízko k poľskej. Poľsko sa zrazu stáva stále dôležitejším spojencom USA na európskom kontinente a jeho zosmiešňovanie zo strany Bruselu môže byť preto cieľavedomé.

Úloha prezidenta Dudu v tejto skladačke začína byť jasnejšia po jeho vete z nedele. Ktosi hrá na jeho slabostiach (ješitnosť, túžba znamenať viac) nebezpečnú hru. Jeho veto prakticky paralyzovalo reformu súdnictva.  Komu to vyhovuje? Starým eštebáckym mafiám, rakovine korupcie. Keby bol Kaczyński liberálny politik, nepálil by si prsty nejakými reformami, rovnako ako premiérka či reformní ministri. Je predsa oveľa pohodlnejšie nerobiť nič a kde-tu nejaký ten milión si urvať. Tak žeby to ten „diktátor” Kaczyński s tým právom a spravodlivosťou myslel predsa len vážne?

Tak to je asi to posledné, čo by zaplo slovenskému novinárovi, hoci sa pokladá za kresťana či konzervatívca. Smutné...

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo