Bol kňaz Ján Čarnogurský františkánskym mystikom?

Bol kňaz Ján Čarnogurský františkánskym mystikom?

V rodisku kňaza Jána Čarnogurského v Malej Frankovej bude v sobotu 15. júla 2017 celebrovať sv. omšu Anton Ziolkovský. Homíliu povie Ján Duda. Kňaz Ján Čarnogurský sa narodil v roku 1904 a zomrel v roku 1938 vo veku 34 rokov v povesti svätosti po pešej púti bohoslovcov so svojim špirituálom na Mariánsku horu v Levoči. A prečo svoju homíliu zverejňujem v predstihu? Aby si ju mohli prečítať aj tí, ktorí tam budú prítomní, aj tí, ktorí tam prítomní nebudú. Prinášam ju v plnom znení.

Pre dnešné naše stretnutie sú minimálne tri dôvody. Tým prvým je sv. omša a posolstvo dnešného evanjelia, druhým je svätec dnešného dňa sv. Bonaventúra a tretím je výročie odchodu do večnosti kňaza Jána Čarnogurského. Tieto tri dôvody majú pre nás zásadné duchovné posolstvo.

Evanjelium dňa (Mt 10,24-33)

Úryvok Evanjelia dnešného dňa je súborom ponaučení, ktoré Pán Ježiš dáva svojim učeníkom. Osobitne chcem zdôrazniť toto jeho ponaučenie: „Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred svojím Otcom, ktorý je na nebesiach...“ (Mt 10,32). V Evanjeliu sv. Lukáša je to napísané trochu inak, ale obsahovo je to zhodné: „Kto ma vyzná pred ľuďmi, toho aj ja vyznám pred Božími anjelmi...“ (Lk 12,8).

Po prvé. Pri výklade tohto Ježišovho ponaučenia sa autori duchovného života zhodujú v tom, že dôsledkom toho, že vyznáme Krista pred inými ľuďmi je to, že pri poslednom súde sa Ježiš sám prihlási a povie, že sme jeho ľuďmi, čo bude znamenať, že pôjdeme do neba, nie do večného zatratenia.

Po druhé. Človek, ktorý sa úprimne prihlási k Ježišovi pred ľuďmi, musí vlastniť určité poznanie Ježiša Krista a vnútorne toto poznanie aj akceptovať. Mnohí ľudia čosi o Ježišovi vedia, ale ak sa s tým poznaním vnútorne nestotožnia, nevyznajú ho pred inými ľuďmi alebo vyznajú ho, ale nie úprimne.

Po tretie. Existuje rozličný stupeň poznania Krista v človeku a taktiež rôzny stupeň toho, nakoľko sa s tým poznaním vnútorne stotožníme, čiže prijmeme ho za svoje. Niekto má nižší stupeň poznania Ježiša, iný vyšší stupeň poznania. Niekto sa s Kristom viac dokáže stotožniť, iný menej. Za najvyšší možný stupeň poznania Krista a stotožnenia sa s Kristom sa považuje mystický zážitok.

Ponaučenie z Evanjelia dnešného dňa je pre nás zásadné: nikto nemôže úprimne vyznať Krista pred inými ľuďmi, ak nemá určité poznanie Krista a ak neprijme svojou vôľou Krista za svojho Pána a Vykupiteľa.

Svätec dňa: sv. Bonaventúra (1221-1274)

Svätec dnešného dňa sv. Bonaventúra žil veľmi dávno na území dnešného Talianska, ale jeho príklad poznania a vnútorného prijatia Krista nám môže byť ponaučením aj dnes. Vynikajúcim znalcom života a mystiky tohto svätca je emeritný pápež Benedikt XVI., ktorý napísal z jeho života a diela habilitačnú prácu na Teologickej fakulte vo Freisingu v roku 1957 (Z môjho života. Autobiografia, 70).

Sv. Bonaventúra bol učeníkom sv. Františka z Assissi a v závere svojho života bol generálnym predstaveným Rádu menších bratov sv. Františka Asisského. Napísal životopis sv. Františka pod názvom Legenda maior (in: Fonti Francescane), ako aj Putovanie (ľudskej) mysle k Bohu (lat. Itinerarium mentis in Deum).

Kým u sv. Augustína je vrcholom poznania a vnútorného prijatia Boha ľudský rozum, intelekt (intus legere – hľadieť, vidieť, čítať zvnútra), u sv. Bonaventúru existuje ešte vyšší stupeň poznania a vnútorného prijatia Boha a tým je láska človeka k Bohu. Pri ľudskom výstupe k Bohu, tam, kde už rozum nič nevidí, tam ešte vidí láska k Ukrižovanému Ježišovi. A hovorí, že takéto najvyššie poznanie a vnútorné prijatie Boha mal sv. František Asisský. Podľa sv. Bonaventúru sv. František stál na najvyššom stupni poznania Boha a na najvyšším stupni sa s Bohom aj vnútorne stotožnil. Bola to – podľa neho už „noc rozumu“, kde už Františkov rozum vidieť nemohol, ale videl Boha – ak tak možno povedať – už len láskou. Dva roky pred smrťou v pustovni La Verna archanjel v „mystickom videní“ daroval sv. Františkovi stigmy (v roku 1224: Legenda maior, XIII.). A pápež Benedikt XVI. o tejto udalosti povedal, že „tento dar (viditeľných znakov Kristovho utrpenia) vyjadruje (vrcholné) vnútorné Františkovo stotožnenie sa s Pánom“ (Veľké postavy stredovekej cirkvi, 242). František Asisský bol chudobný pre tento svet, lebo od tohto sveta nič neočakával, ale bol bohatý pre Boha, lebo iba pre neho na tomto svete žil. Preto sv. Bonaventúra vo svojej Legende maior často nazýva Františka „Poverello di Dio“, čo prekladáme do slovenčiny ako „chudáčik Boží“ alebo „prostáčik Boží“ (Silan).

„O noci, či hmle alebo mraku“ hovorí aj Sväté písmo napríklad v súvislosti s Mojžišom a zmluvou na hore Sinaj. Keď Mojžiš vystúpil na horu Sinaj, vystúpil do oblaku, v ktorom bol prítomný Pán (Ex 34,1-10). Dionysius Aeropagita už v 6 storočí to komentoval, že „niektorí autori prekladajú „mrak, v ktorom bol Pán“ oblakom, iní hmlou, ďalší nocou, ďalší miestom alebo mestom alebo nebom (Aeropagita, 19-20). Tento autor udalosť vykladá, že „Mojžiš nevidel Pána, lebo je neviditeľný, ale videl miesto, kde Pán stál, kde bola viditeľnou Božia prítomnosť (Aeropagita, 19). Tento príbeh Mojžiša sa nápadne podobá tomu, čo prežíval sv. František Asisský v pustovni La Verna, keď mu Pán daroval znaky svojho Ukrižovania.

Ponaučenie, ktoré nám poskytuje svätec dnešného dňa, je pre nás taktiež zásadné. Ak chceme úprimne Krista vyznať pred ľuďmi a tak prísť do neba, potrebujeme Ježiša poznať a vnútorne ho prijať za svojho Pána, ale aj horieť vnútornou láskou k Bohu.

Kňaz Ján Čarnogurský (1904-1938)

Napokon je tu tretí dôvod nášho dnešného stretnutia, ktorým je – tak ako u sv. Bonaventúru – narodenie „pre nebo“, lebo 1.7.1938 kňaz Ján Čarnogurský opustiť časnosť a Pán si ho pozval do večnosti. Jeho telesné ostatky očakávajú deň vzkriesenia tu pri tomto kostole sv. Jozefa, lebo tu sa nachádza jeho hrob. Odišiel mladý, iba 34 ročný.

O duchovnom živote tohto kňaza sa dozvedáme z jeho listov, ktoré sa zachovali a ktoré písal zo svojich rímskych štúdii svojej krstnej matke Márii Čarnogurskej do Spišskej Belej. Ale aj z jeho teologickej doktorandskej práce, ktorú napísal v Ríme v roku 1929 a ktorú sa Občianskemu združeniu špirituála Jána Čarnogurskému podarilo vydať v roku 2015 aj v slovenskom preklade.

Zo života kňaza Jána Čarnogurského sa dozvedáme, že v roku 1927 vstúpil do tretieho Rádu Menších bratov sv. Františka a zvolil si pritom meno „František Asisský“. To znamená, že si zvolil za svoju cestu životom duchovnú cestu sv. Františka Asisského. Aj kňaz Ján poznával Krista rozumom a vnútorne sa s ním usiloval stotožniť, ale podľa vzoru sv. Františka sa usiloval horieť aj veľkou láskou ku Kristovi. Toto jeho zmýšľanie možno nájsť v jeho doktorandskej práci, ktorá má názov „Privtelenie všetkých veriacich do Krista“, kde píše, že je našou životnou úlohou dospieť tam, kde dospel apoštol sv. Pavol, keď v liste Galaťanom napísal, že „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2,21) (Čarnogurský, 119). Toto jeho zmýšľanie možno nájsť aj v básni Janka Silana, kde báseň, ktorú napísal v roku 1938, v ktorej nazval kňaza Jána Čarnogurského presne tak, ako nazval sv. Bonaventúra sv. Františka Asisského „Boží prostáčik“, ktorý „putuje po odpustoch“, „zbiera Božie milosti“, ktorý je už „v nebi so serafínmi“, ktorý je už „svätý“ (J. Silan).

Som presvedčený, že kňaz Ján Čarnogurský vo svojom živote zažil vysoký stupeň poznania Pána a že ho vrúcne miloval, že by mohol povedať so sv. Pavlom apoštolom „už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2,21). Že zažil niečo ako biblický Mojžiš alebo sv. František Asisský, v ktorom videl svoj veľký duchovný vzor, lebo život kňaza Jána veľmi nápadne pripomína život sv. Františka Asisského.

Aj kňaz Ján Čarnogurský nám poskytuje zásadné duchovné posolstvo. Ak chcem vyznať Krista pred ľuďmi a dostať sa do neba, musíme sa namáhať Krista poznať a vnútorne ho prijať za svojho Pána a Boha, ale musíme k nemu zahorieť a horieť aj láskou tak, ako sv. František, ako sv. Bonaventúra, ako kňaz Ján Čarnogurský.

Záver

Už dávnejšie som si kládol otázku a kladiem si ju aj dnes: bol kňaz Ján Čarnogurský františkánskym mystikom? Zažil nejaké vyššie poznanie Pána Boha? Ak zoberieme do úvahy fakt, že sv. Bonaventúra nazval sv. Františka Asisského pred 800 rokmi „Božím prostáčikom“, lebo sv. Františka zaujímalo iba poznanie Boha a horel láskou k Bohu a všetko ostatného ho iba veľmi málo zaujímalo, tak treba konštatovať, že básnik Janko Silan svojou básňou nazval kňaza Jána Čarnogurského rovnako ako nazval sv. Bonaventúra sv. Františka „Boží prostáčik“. Lebo aj jeho zaujímalo poznanie Boha a nadovšetko horel láskou k Bohu. Ak teda prijmeme fakt, že Janko Silan ako básnik vedel vystihnúť dušu i život kňaza Jána Čarnogurského, potom musíme priznať, že tento kňaz mystikom naozaj bol.

Som presvedčený, že tu v blízkosti ostatkov kňaza Jána Čarnogurského, lebo je pochovaný pri tomto kostole sv. Jozefa na Malej Frankovej, viac pochopíme a rozhodneme sa Ježiša vyznávať pred ľuďmi svojim poznaním a vnútorným prijatím, ale predovšetkým tým, že budeme ku Kristovi horieť veľkou, preveľkou láskou. Nech nám v tom Pán Boha pomáha. Amen.

 

Použitá literatúra: Sväté písmo starého a nového zákona, Trnava 2016. Legenda maior, in: Fonti francescane, Padova 1988. BONAVENTURA, Itinerarium mentis in Deum – putováni mysli do Boha, Praha 2003. D. AEROPAGITA, O mystické teologii; o Božských jménech s komentaři sv. Maxima vyznávače, Praha 2003. BENEDIKT XVI., Z môjho života. Autobiografia, Trnava 2005. BENEDIKT XVI., Velké postavy středověké cirkve, Kostelní Vydří 2011. J. ČARNOGURSKÝ, Privtelenie všetkých veriacich do Krista, Kežmarok 2015. Slovník křesťanských mystiku, Kostelní Vydří 2012. J. SILAN, Piesne z Važca, III., Bratislava 2000. A. DUDOVÁ, Heroické čnosti Jána Čarnogurského, Ružomberok 2011.

Homília v kostole sv. Jozefa v Malej Frankovej v sobotu 15.7.2017 o 10. hodine

Fotky: Titulná fotografia je zo spomienkovej sv. omše z kostola sv. Jozefa v Malej Frankovej z roku 2013. Hlavným celebrantom bol Mons. Prof. ThDr. Jozef Jarab, PhD., rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku. Na druhej forografii je sv. Bonaventúra, učiteľ Cirkvi. Na tretej fotografii je kňaz Ján Čarnogurský z internetovej stránky OZ špirituála Jána Čarnogurského. Fotografia kňaza Jána Čarnogurského je z roku 1937 (iba rok pred odchodom na večnosť).

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo