Betónová exotika

Betónová exotika

Je leto a všade sa píše o exotike. Lákajú nás tam predovšetkým cestovky, pretože tento pojem pre mnohých ľudí je synonymom čohosi nového a dobrodružného. S tým ťažko nesúhlasiť. My skauti však máme aj celkom opačnú skúsenosť. Exotiku zažívame každé leto. A nie, nejde o prostredie skautského tábora so stanmi, poľnou kuchyňou, rúbaním dreva a kúpaním sa v potoku. Exotikou je skôr návrat domov.

Bežný skaut strávi v skautskom tábore dva až tri týždne, výnimočne aj celý mesiac. Za toto naoko krátke obdobie si však dokonale zvykne na celkom iný štandard, než aký je mu vlastný počas zvyšku roka.

Pochopí, v akej veľkej miere je jeho fyzické pohodlie závislé od počasia. Poznám pár ľudí, ktorí počas tábora fungujú doslova na solárnu energiu. A keď slnko nevyjde celý týždeň, dosť pri tom trpia.

Pochopí, aká dôležitá je atmosféra spoločenstva, ktoré tvorí skautský tábor. (Jeden z najlepších táborov, aký som zažila, bol ten, kde nám permanentne pršalo takmer celé dva týždne, mrzli sme tam v zimných vetrovkách a čiapkach, vietor nám niekoľkokrát odvial hangár, v noci sme mali pohotovosť pri záchrane levitujúcich stanov v prudkom víchre a daždi a v blízkom lese pováľalo stromy. Ale tá nálada, aká tam vládla, vynahradila všetky nepríjemnosti.)

Všetko je ďaleko – latrína, vodovod, provizórna sprcha, kuchyňa, chladnička. Ak prší, človek sa pri presune obyčajne šmýka na blate a zmokne vždy, či ide na záchod, alebo sa najesť.

Zima sa stane súčasťou života.

Oheň je na prežitie nevyhnutný.

Dôležité je byť suchý, nie čistý. Zvlášť v upršaných dňoch, keď vo vlhkom prostredí nevyschne ani vreckovka.

Všetko vonia dymom.

Čo si skaut neurobí, to nemá.

A tak ďalej. Ale predovšetkým žije úplne odovzdaný prírode.

Bez všadeprítomnej mamy.

A zrazu po tých týždňoch veľký škrt a hop do civilizácie. Či veríte, alebo nie, je to krutý návrat. Neviem, ako je možné, že človek si tak rýchlo zvykne na to táborové „nepohodlie“. Možno predsa máme ešte v podvedomí niečo prírodné, živelné, možno v tých lesoch zacítime svoje skutočné korene. Neviem. Isté je, že šok z moderného sveta je vzhľadom na krátkosť pobytu v tábore neprimerane veľký.

Namiesto vtákov, šumu potoka a skautskej vravy počuje skaut exotický hukot áut a motoriek.

Hneď pri vstupe do mesta ho doslova ovalí absencia zelene, horúčava sálajúca z exotických šedivých asfaltových chodníkov a ciest. A on sa vyvalene pozerá okolo seba a zrazu nechápe, ako môžu byť ľudia šťastní, keď žijú zavretí v obmedzenom priestore umelých bytov či domov. Samozrejme, tiež exotických.

Doma sa vybozkáva s rodičmi, zje exotický vyprážaný rezeň a ide sa osprchovať. Z exotickej ružice tečie nonstop teplá voda. Len tak, sama od seba. Žiadni kamaráti nemusia stáť pri kotline a prácne tam udržiavať oheň, aby zohrial vodu. Stačí otočiť kohútik alebo zdvihnúť páčku a ono to skrátka funguje. Bez námahy. Na záchode skaut prvé dni zabúda na existenciu exotického splachovača a ani vodu už nevypína celkom automaticky.

Ku kuchyni stačí spraviť krok. Ku chladničke nie je potrebné brodiť sa potokom. Voda je pitná, nie je nutné ju prevárať, opäť len stačí skrútiť exotický kohútik a podložiť pohár... Nie nerezový ešus.

Skvelá vymoženosť je sporák. Sú na ňom exotické kolieska, s ktorými sa dá nastaviť veľkosť plameňa. Vďaka tomu kaša nemusí vôbec prihorieť. Neuveriteľná vec! Dokonca na varenie v modernej kuchyni skaut nepotrebuje ani zápalky a suché drevo (zháňajte ho, keď prší päť dní v kuse!).

Posteľ s exotickým matracom a exotickým paplónom je zvláštne mäkká. Môže sa na nej otočiť bez obmedzenia, a hoci vonku prší, nebáť sa, že sa dotkne celty a tá mu začne zatekať priamo nad hlavou. Keď potrebuje svetlo, zapne si exotickú elektrickú lampu. Nemusí hľadať baterku kdesi po kútoch ani mocovať sa vo vetre pri petrolejke s neustále zhasínajúcou zápalkou.

Bez ohľadu na to, aké je vonku počasie či aká je práve časť dňa, v exotickej izbe je viac-menej konštantná teplota. Pri rannom prezliekaní z pyžama skauta nechytá triaška od zimy. Keď sa niečo zamočí, rýchlo to vyschne. A keď sa niečo zašpiní, exotická práčka to vyperie na počkanie.

A nikde, fakt nikde nie je dostatok blata, ovadov, ucholakov ani vôňa dymu a živice.

Takto sa život v civilizácii stane pre skauta po návrate z tábora na pár dní skutočnou exotikou. Mnohí sa dokonca uprostred betónu prestanú cítiť ako doma, nevedia nabehnúť na pohodlný život plný technických vymožeností. Nezachráni to ani počítač, facebook alebo dobrý mobil, i keď verím, že s týmito kamošmi sa niektorí skauti zvítajú radšej než s tou exotickou teplou sprchou.

Po nejakom týždni sa život vráti opäť do starých koľají. Skaut začne pravidelne splachovať záchod a prestane sa strachovať, čo si oblečie, keď ešte dva dni bude pršať. No skúsenosť divokého táborového života a návratu do luxusu každému drieme v podvedomí. Domov zvíťazí a zostane domovom, ale elektrina, teplá voda a mama, čo sa o všetko stará, sa stanú nesamozrejmými pridanými hodnotami, ktoré si treba vážiť.

 

Foto: archív Slovenského skautingu, 68. zboru Biele vrany Košice

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo