Nemeckí homosexuáli a slovenské rodiny

Nemeckí homosexuáli a slovenské rodiny

Nemecký parlament 30. júna 2017 aj s hlasmi kresťanských demokratov schválil homosexuálne manželstvá. Je to ďalší, pre niekoho vyhratý a pre iného prehratý, zápas v kultúrnej revolúcii, ktorá podrýva základy našej európskej civilizácie rovnako ako komunistický či nacionálny socializmus. Čo to znamená pre Slovensko?

Za uzákonenie "manželstiev" osôb rovnakého pohlavia vrátane práva adoptovať deti, hlasovalo 393 poslancov Bundestagu, proti bolo 226. Zákon podporila celá ľavica, sociálnodemokratická, zelená aj socialistická.   Prešiel, lebo sa pridalo aj 75 poslancov CDU/CSU, ktorá takýto zákon doteraz blokovala. Kancelárka Merkelová hlasovala proti, ale doterajší zápas v tejto veci vzdala vyhlásením, že poslanci nebudú hlasovať podľa pokynov strán, ako je obvyklé, ale na základe vlastného presvedčenia. Tým uľahčila cestu k jeho schváleniu.

Vývoj a hlavné aktivity a udalosti, ktoré to umožnili dobre opísal M. Hanus v článku "Ako Angela Merkelová zrušila posledné tabu" (Postoj 3.7.2017 https://www.postoj.sk/25121/ako-angela-merkelova-zrusila-posledne-tabu) Tlaky v tomto smere už roky silnejú v celej EÚ, a teraz vyhrali v Nemecku, ktoré je najväčším štátom EÚ. Preto sa toto rozhodnutie týka aj Slovenska, ktoré by malo pochopiť jeho podstatné príčiny a okolnosti v súvislosti so spoločensko-politickou situáciou na Slovensku. Ukazuje to aj článok zo 6.7.2017 v Pravde, kde homosexuálna aktivistka Hana Fábry na základe nemeckého hlasovania žiada, aby EÚ nariadila všetkým členským štátom prijať takýto zákon.

Manipulácia pre všetkých

Už samotný názov zákona „manželstvo pre všetkých" („Ehe für alle“). je manipuláciou, akú opísal G. Orwell v antiutopickom románe "1984": zmenou významu slov mení myslenie ľudí, aby s nimi mohlo lepšie manipulovať. V Nemecku mal, rovnako ako v celej Európe, každý dospelý muž a žena právo uzavrieť manželstvo, a nikto nebol z dôvodu sexuálnej orientácie diskriminovaný. Tento zákon nemení túto slobodu, ale obsah a zmysel pojmu "manželstvo" oproti tomu ako ho už od antiky chápala Európska kultúra. V Nemecku od r. 2001 štát uznával „životné partnerstvá homosexuálov" („Lebenspartnerschaften“), ktoré však títo len slabo využívali (viac M. Hanus v uvedenom článku) To dokazuje, že tu ide viac o kultúrnu revolúciu než o dobro všetkých homosexuálov.

Dôsledná aplikácia tohoto princípu znamená uznať za manželstvo a zrovnoprávniť akékoľvek spolužitie jedincov, „ktorí sa majú radi" bez rozdielu pohlavia, počtu spolu žijúcich a dĺžky ich spolužitia . To môže mať len dva dôsledky: A.) Všetky tieto zväzky dostanú rovnakú podporu a uznanie spoločnosti. To je okrem vážnych psychologických, morálnych a sociálnych dôsledkov aj ekonomicky neudržateľné. Preto je pravdepodobnejšia alternatíva B.) Zruší sa podpora normálnej rodiny, ktorá je najlepším prostredím pre výchovu detí. Dokazuje to 2000 rokov našej civilizácie v porovnaní s inými modelmi, a dokazujú to seriózne vedecké výskumy. Práve preto vyžadujú takúto podporu aj základné ľudskoprávne dokumenty OSN.

Kultúrna revolúcia postupuje

Predseda Konferencie biskupov Nemecka kard. Reinhard Marx na hlasovanie reagoval:„Manželstvo, a to nielen z kresťanského presvedčenia, je spoločenstvom života a lásky medzi ženou a mužom,“ ktoré má byť „otvorené pre odovzdanie života. Veríme, že štát musí aj naďalej chrániť a podporovať manželstvo v tejto forme.“ Takéto manželstvo je aj najlepším prostredím pre výchovu detí, ich duševného, sociálneho a psychického vývoja. Preto ho podporujú aj ľudskoprávne dokumenty OSN, od Všeobecnej Deklarácie z r. 1948 po nasledujúce za 30-40 rokov. (viac a konkrétne tu: http://www.postoy.sk/content/duhovi-socialisti-zamlciavane-dokumenty-ludskych-prav )

Okrem iného je aj jedným zo základných prostriedkov na eliminovanie rizík islamizácie Európy príliš veľkou imigráciou, ktorú podporuje aj znižujúca sa pôrodnosť a konzumná morálka "domorodcov". Nie je to len židovsko-kresťanský výmysel. Aj antický Rím, ktorý spoločensky toleroval rôzne spôsoby vzťahov a správania, za manželstvo a rodinu právne uznával len vzťah ženy, muža a ich deti. Povolenie hocikomu adoptovať dieťa nadraďuje záujmy a potešenie adoptujúceho nad dobro a práva detí.

Tieto kultúrne a sociálne základy našej civilizácie oslabuje a ruší ťaženie za „zrovnoprávnenie" manželstva osôb rovnakého pohlavia, ktoré zo svojej podstaty nemôže rovnako naplniť podstatné funkcie našej „tradičnej" rodiny.

Kresťanskí demokrati tam a tu

Kresťanskí demokrati stoja pri základoch EÚ. Predseda nemeckej CDU kancelár H. Kohl pomohol nepísanej koalícii R. Reagana, M. Thatcherovej a Jána Pavla II. zastaviť rozpínanie sovietskeho komunistického totalitného impéria, a prispel k pádu Berlínskeho múra. Aj preto, že pevne stál na princípoch kresťanskej demokracie. Patril k najrešpektovanejším nemeckým politikom 20. storočia. Po jeho smrti 16.6.2017 aj nemeckí biskupi ocenili jeho kvality a prínos pre zjednocovanie Nemecka a Európy. O dva týždne, 30. júna, už arcibiskup Berlína Heiner Koch kritizoval hlasovanie parlamentu: „Je smutné, že inštitúcia manželstva vstúpila do mašinérie politických stratégií. Manželstvo si to nezaslúži.“ Preto, že jedným z hlavných dôvodov tohto hlasovania poslancov CDU/CSU bola kalkulácia vládnej koalície so socialistami po blížiacich sa septembrových voľbách. Mekelovej CDU tak ustúpila ľavici napriek tomu, že je najsilnejšou politickou stranou smerujúcou k volebnému víťazstvu.

Na Slovensku v parlamentných voľbách 5.3.2016 vypadlo z parlamentu Kresťansko-Demokratické Hnutie, ktoré od pádu komunistickej diktatúry v novembri 1989 zo všetkých strán najviac presadzovalo kresťanské hodnoty a učenie, vrátane ochrany rodiny. Síce aj s chybami a občas nedôsledne, ale najviac. Problém kritiky KDH je v tom, že jeho "kresťanskí" kritici tolerovali iným stranám a politikom omnoho horšie veci, a tým sa pričinili o to, že teraz máme z hľadiska demokracie i kresťanských hodnôt jeden z najhorších parlamentov od vzniku SR v r. 1993.

Socialisti a liberáli

Na Slovensku sa už krátko po roku 1989 stali pre viacerých kresťanov hlavným strašiakom liberáli. Aj J. Čarnogurský patrí k tým, čo hovoria, že bývalých komunistov už netreba nijako riešiť.

Vieme však, že prvé voľné interrupčné zákony schválili ruskí komunisti, a štát a jeho sociálne inžinierstvo nad prirodzenú rodinu nadraďovali komunisti aj Hitlerovi Nacionálni socialisti. Židovské rodiny okrádala a rozbíjala aj Hlinkova Garda, ktorú obdivuje Kotlebova ĽSNS. Na základe zákonov, ktoré podpísal prezident Tiso.

V Nemecku 30. júna 2017 „liberálnu" agendu deštrukcie „tradičnej" rodiny presadili ľavičiari spolu s liberálmi z FDP. Sociálni demokrati (SPD) si uzákonenie manželstiev osôb rovnakého pohlavia kladú ako podmienku pre vstup do akejkoľvek budúcej koalície. Teraz týmto návrhom dokonca hrubo porušili koaličnú zmluvu vládnych strán, CDU a SPD, kde je zakotvené, že koaličný partner nemôže predložiť zákon, s ktorým druhý partner nesúhlasí.

KDH a Smer-SD

Na Slovensku Smer-SD nechce väčšiu politickú diskusie o tejto téme, lebo vie, že by tým riskoval stratu časti voličov. Dva dni po "Referende o rodine", v ktorom takmer milión občanov podporilo uzákonenie "tradičnej" rodiny však vyhlásil tlačový a informačný odbor Úradu vlády: „Výsledky referenda nemajú pre nás žiadnu výpovednú hodnotu a k ničomu politicky nezaväzujú.“ A o týždeň vláda exkomunistu R. Fica schválila kontroverznú Stratégiu ľudských práv, ktorú podľa svojich predstáv a požiadaviek naformulovali zástupcovia rovnakej ideologickej a záujmovej skupiny, aká v Nemecku presadila uvedený zákon. Mimovládky presadzujúce rodovú ideológiu a agendu homo-lobby vláda Smeru aj finančne podporuje mnohonásobne viac než tie, čo sa v teréne skutočne starajú o matky s deťmi, ženy postihnuté násilím, či sociálne slabé mnohodetné rodiny.

Hlasovanie v nemeckom Budestagu aj poreferendové vyjadrenie úradu socialistickej vlády R. Fica ukazujú, akým dôležitým úspechom bolo hlasovanie NR SR 4. júna 2014, ktorým sa do Ústavy dostali vety: „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru." To spolu s vylepšením pomerov v justícii dosiahla dohoda KDH so Smerom. Za tento „kšeft" vtedy KDH viacerí kritizovali, aj keď jediný zisk z toho má Slovensko. Iným sa to zas málilo. A niektorí kresťania vrátane duchovných podnes zo všetkých strán najviac kritizujú KDH, používajúc naň iný meter ako na ostatné strany.

Diktát médií a zlyhanie kresťanov

Médiá dokážu kohokoľvek vyzdvihnúť i zlikvidovať, aj manipulovať väčšinu občanov. Aj v tejto téme v Nemecku „Politická konkurencia zo všetkých strán však valcovala verejnú debatu s konceptom „Ehe für alle“. Akýkoľvek iný akcent sa v ľavicovom tábore doslova trestal." M. Hanus takto, aj konkrétnymi príkladmi dobre opisuje „spoločenskú diskusiu bez diskusie", pri ktorej sa odporcovia tejto kultúrnej revolúcie dostali do defenzívy. Poslanci Bundestagu pri hlasovaní „podľa svojho svedomia" neboli podriadení straníckej disciplíne, ale takémuto mediálnemu tlaku, ktorý predtým roky formoval ich vedomie.

Ani slovenské „tradičné“ rodiny a kresťanské hodnoty neohrozuje Pentagon, ale Hollywood, komerčná televízia a bulvár. Tých verejne kritizovať si vyžaduje viac odvahy ako na námestí protestovať proti NATO, alebo šíriť internetom konšpiračné správy a Kotlebovu či Putinovu propagandu. (A k tomu chudoba, ktorá je dedičstvom komunizmu a dôsledkom korupcie.) Aj v našej verejnej diskusii okolo referenda o rodine v r. 2015 takmer všetky médiá výrazne preferovali homo a LGBTI aktivistov, a ľuďom s inými názormi nedali priestor, alebo ich demagogicky kritizovali.

Aj to dokazuje, akým veľkým a závažným zlyhaním kresťanov po Novembri 1989 je, že nedokázali vytvoriť a udržať aspoň trochu mienkotvorné nadstranícke a nadkonfesijné kresťansko-konzervatívne médium. A že ani Cirkev na svojej pôde a v Katolíckych médiách neučí veriacich kvalitnej a vecnej diskusii, a zodpovednej angažovanosti v spoločesnko-politických a kultúrnych témach. (internetový Postoj a do istej miery .týždeň, či zriedkavo príspevok jednotlivca v inom médiu sú príliš málo)

Justícia

V USA i viacerých štátoch sú jedným z hlavných presadzovateľov tejto kultúrnej revolúcie súdy. Niekedy sú dokonca poslednou inštitúciou, ktorá schváli diskrimináciu a rôzne postihy tých, čo s takouto definíciou manželstva nesúhlasia. Aj keď sa tým poruší princíp výhrady vo svedomí, alebo rozhodovaní rodičov o výchove vlastných detí, ktoré patria k základným ľudským právam.

Nám to pripomína dôležitosť zákona o výhrade svedomia, ktorý presadili hlavne tí, čo zakúsili a chápali ako tento princíp porušovala komunistická diktatúra. Takmer nikto sa však nezamýšľa nad tým, ako bude raz takéto prípady riešiť slovenská justícia, ktorá patrí k najhorším prinajmenšom v Európe.

V prezidentských voľbách v r. 2009 viacerí kresťania a "pro-life" a "pro-family" aktivisti ostro kritizovali podľa nich liberálnu I. Radičovú, a podporili exkomunistu a exmečiarovca Gašparoviča. Napriek tomu, že ten sa v otázkach ochrany života a rodiny nevyjadril o nič lepšie, a v ostatnom bol z hľadiska kultúrnosti, spravodlivosti a demokracie omnoho horší. Ten, tak ako predtým spolu s Mečiarom, potom ako prezident deformoval justíciu tým, koho spolu so Štefanom Harabinom (ne)menoval za sudcov a prokurátorov. Keď vzrastú takéto tlaky, a pridá sa nejaké „všimné“ od tých, čo ťažia z morálneho úpadku rodín a spoločnosti, ako asi budú rozhodovať sudcovia, ktorí podporovali komunistický režim a dnes ututlávajú korupčné kauzy a iné naspravodlivosti? (to platí aj o ich odchovancoch)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo