Svätí Cyril a Metod: biblické, liturgické a pastoračné podnety

Svätí Cyril a Metod: biblické, liturgické a pastoračné podnety

Dedičstvom našich otcov je viera vo všemohúceho Boha, ktorú nám priniesli „naši otcovia viery“ sv. Cyril a Metod, sprostredkovali naši rodičia a teraz sme na rade my, aby sme túto vieru statočne vyznávali, žili a odovzdali ju ďalším generáciám.

Na počiatku príbehu sv. Cyrila a Metoda stojí historická udalosť. Knieža Veľkej Moravy Rastislav požiadal v roku 863 byzantského cisára Michala III., ktorý sídlil v Carihrade (dnešný Istanbul), aby poslal jeho krajine učiteľov viery, ktorí by poznali slovanskú reč. Medzi Veľkou Moravou a Byzanciou už vtedy vládli živé kultúrne a hospodárske styky a nejeden vzdelaný Grék si osvojil jazyk Slovanov. Tým sa historicky vysvetlí, prečo východný a nie západný Rím dal Veľkej Morave najväčších apoštolov (Špirko, I., 223).

Konštantín a Metod prišli na Veľkú Moravu v roku 864. Konštantín v Ríme vstúpil do benediktínskeho kláštora sv. Klementa, zvolil si meno Cyril a zomrel ako 42-ročný 14. februára 869. Metod sa vrátil na Veľkú Moravu, kde zomrel v roku 885 a bol pochovaný vo svojom katedrálnom chráme, ktorého miesto však nepoznáme (Špirko, I., 227). Podnety z ich života na tomto mieste nebudú historické, ale duchovné: biblické, liturgické a pastoračné.

Biblický výklad

Biblický výklad opierame o úryvok evanjelia, ktorý sa číta na slávnosť sv. Cyrila a Metoda (Mt 28,16-20). Ide vlastne o Matúšov opis Ježišovho nanebovstúpenia v Galiley, kde Ježiš zveril apoštolom misijné posolstvo (Harington, 154), ktoré obsahuje tri východiská a naznačuje tri zásadné ciele:

(1) „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi“ (verš 18). To znamená, že Ježiš tu hovorí ako autorita: jeho misijné poslanie nie je prosbou, ale príkazom, ktorý musíme plniť.

(2) „Choďte, učte všetky národy a krstite ich...“ (verš 19). Učiť všetky národy a krstiť ich znamená, že misijné poverenie má jasný cieľ: ohlasovanie evanjelia nemá byť jalové, ale plodné; nemá byť iba odovzdaním nejakého poznania, ale toto poznanie má urobiť/vytvoriť z iných ľudí Ježišových učeníkov, čo sa robí krstom.

"Spoznávame Boha v sebe samom? Spoznávame ho v živote a konaní našich súčasníkov?" Zdieľať

(3) „A ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (verš 20). Spôsob súčasnej Ježišovej prítomnosti sa vykladá rôzne. Benedikt XVI. túto Ježišovu prítomnosť vykladá v súvislosti s liturgickým bdením, pri ktorom sa ľud modlí a prosí o „príchod Ježiša“ (Marana tha – Pane, príď), pričom sa odvoláva na sv. Cypriána, biskupa Kartága (zomrel v roku 258), ktorý vyzýval svojich veriacich, aby sa neprestávali modliť za Ježišov druhý príchod, a na Didaché, kde pri slávení Pánovej večere bola súčasťou liturgickej modlitby aj prosba/zvolanie o blízky druhý príchod Ježiša. A uzatvára, že „nejde o modlitbu zameranú výlučne na budúcnosť. Ježiš je s nami aj teraz, a najintenzívnejším spôsobom je s nami v eucharistickej prítomnosti“ (Ježiš Nazaretský, II., 281).

Matúšovo evanjelium (28,16-20) vhodne dopĺňa úryvok z Knihy Sirachovcovej (prvé čítanie sviatku), kde sa píše o tom, kde možno objaviť „Božiu slávu“ (čiže Božiu prítomnosť). Božiu prítomnosť je možné objaviť v prírode (Sir 42,15-43,33), ale aj v ľudských dejinách, resp. v dejinách konkrétnych ľudí (Sir 44).

Čiže Boha možno spoznať v živote a diele našich duchovných otcov, v tomto prípade v živote a diele sv. Cyrila a Metoda. Boha však možno spoznať aj v živote ich duchovných detí, čiže nás, ktorí sme ich duchovnými deťmi a nesieme ich duchovné posolstvo, ktoré sme prijali od našich otcov a máme ho odovzdať ďalším generáciám. Spoznávame Boha v sebe samom? Spoznávame ho v živote a konaní našich súčasníkov?

Ježišovo misijné posolstvo (Mt 28,16-20) vhodne dopĺňa aj Výzva k jednote od apoštola Pavla vyjadrená v liste Efezanom (Ef 4,1-7). Apoštol Pavol predpokladá tri nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú jednotu Ježišových učeníkov: (1) nezhody medzi členmi cirkevnej komunity; (2) deľba cirkevných úradov, kde sú nevyhnutne prítomné aj ľudské kalkulácie; (3) bludárske náuky (Jeruzalemská biblia, 232, pozn. a).

Musí byť v záujme každej (teda aj tej našej) kresťanskej komunity, aby sa v maximálnej miere vyhýbala uvedeným nebezpečenstvám, alebo ich aspoň minimalizovala, ak sa im vyhnúť nedá.

Liturgický výklad

Liturgický výklad dnešnej slávnosti opierame o text „modlitby dňa“. Po výzve kňaza „modlíme sa“ všetci veriaci sa majú v tichu modliť a predkladať svoje prosby a modlitby. Potom kňaz tieto modlitby a prosby ľudu duchovne zozbiera (preto sa „modlitba dňa“ v latinčine nazýva „collecta“ – zozbieranie) a zhrnie ich do jednej predsedníckej modlitby, ktorou sa obráti priamo na Pána Boha: „Všemohúci a večný Bože...“ a napokon vysloví túto modlitbu: „aby sme si verne zachovali dedičstvo otcov, statočne vyznávali svoju vieru a podľa nej aj žili“ (Rímsky misál, 713).

Je to veľmi výstižné. Dedičstvom našich otcov je viera vo všemohúceho Boha, ktorú nám priniesli „naši otcovia viery“ sv. Cyril a Metod, sprostredkovali naši rodičia a teraz sme na rade my, aby sme túto vieru statočne vyznávali, žili a odovzdali ju ďalším generáciám.

Pastoračný výklad

Pastoračný výklad dnešnej slávnosti opierame o encykliku Slavorum apostoli sv. pápeža Jána Pavla II. (1985). Pápež v tejto encyklike, okrem iného, oceňuje u sv. Cyrila a Metoda ich pastoračný prístup pri ohlasovaní Ježišovho evanjelia. Ak to veľmi zjednodušíme, môžeme ich pastoračný prístup zhrnúť do troch zásad: 

(1) Hovoriť o Bohu, modliť sa a konať bohoslužby treba v jazyku, ktorý je ľuďom zrozumiteľný; toto nie je len o latinčine alebo iných moderných jazykoch, ale aj o „teologickom jazyku“, ktorý je mnohým ľuďom dnes nezrozumiteľný: naše ohlasovanie evanjelia musí byť ľuďom zrozumiteľné.

"Kultúra je ,pokrmom duše´ a ak sa evanjelium podáva spolu s kultúrou, je to mimoriadne bohatá duchovná potrava pre tuzemský i budúci nebeský život." Zdieľať

(2) Otázka pastoračnej zrozumiteľnosti sa dotýka aj mentality a charakteru ľudí a národa. Inú má Nemec, inú Talian, inú Slovák... Misijné poslanie sv. Cyrila a Metoda bolo aj preto úspešné, lebo ich mentalita bola blízka mentalite a charakteru našich predkov. Rozdielnu mentalitu majú aj jednotlivé regióny Slovenska, či dokonca jednotlivé farnosti. Misijné poslanie kňaza vo farnosti nemôže byť úspešné, ak sa neoboznámi s mentalitou svojich veriacich a svoje pôsobenie neprispôsobí ich zmýšľaniu.

(3) Dielo solúnskych bratov pretrvalo aj preto, že evanjelium vsádzali do kultúry (spôsobu života) našich predkov. Kultúra je „pokrmom duše“ a ak sa evanjelium podáva spolu s kultúrou, je to mimoriadne bohatá duchovná potrava pre tuzemský i budúci nebeský život, ku ktorému nás Pán pozýva (Duda, 136).

Záver

Našli sme v tomto výklade aj svoju misijnú úlohu? Som presvedčený, že ak sme pozorne spolu uvažovali, určite áno. Príbeh sv. Cyrila a Metoda nie je iba historickým, ale aj duchovným príbehom. Je nastaveným zrkadlom, v ktorom možno rozpoznať, či sme ich duchovnými deťmi, či sme nositeľmi ich posolstva, ktoré je vlastne Ježišovým posolstvom nášho vykúpenia a spásy a vôbec kresťanskej kultúry.

Použitá literatúra 

Sväté písmo. Jeruzalemská biblia, Dobrá kniha, Trnava 2015.
Rímsky misál, slovenské vydanie, Typis polyglottis vaticanis 1980.
JÁN PAVOL II.: Encyklika Slavorum apostoli (1985).
BENEDIKT XVI.: Ježiš Nazaretský, II. diel, Dobrá kniha, Trnava 2011.
HARINGTON, D.: Vangelo secondo Matteo, Queriniana, Brescia 1992.
ŠPIRKO, J.: Cirkevné dejiny, I. zväzok, Martin 1943.
DUDA, J.: Stretnutia s Kristom pri nedeľnom evanjeliu, Kežmarok GG s.r.o, Kežmarok 2016.

Sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestcov, slávnosť (5.7.2017)

Liturgické texty: Sir 44,1. 4-7. 11-25; Ef 4,1-7. 11-13; Mt 28,16-20

Druh textu: homília

Fotka je prevzatá z internetu - príchod Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda k našim predkom od Martina Benku.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo