Román o odídenom kňazovi: prekvapujúca katarzia

Román o odídenom kňazovi: prekvapujúca katarzia

Román o odídenom kňazovi, ktorý sa oženil, mi ako „dobrú psychologickú štúdiu“ odporučila kamarátka rehoľná sestra pôsobiaca v Čechách. Po jeho dočítaní zažívam silný pocit, ktorý sa opovažujem nazvať katarziou.

Keď som rozmýšľala nad jednoslovným prívlastkom pre knihu Veroniky Bendovej Nonstop Eufrat, prišla som k slovu „pravoverná“. Čo v súvislosti s námetom (kňaz, žena, dieťa...) znamená, o. i., že je vzdialená od zatrpknutosti. Nie je kritikou cirkvi ani celibátu.

Čím je? Pre mňa azda najviac (opätovnou) správou o tom, že ľudia robia chyby. Hľadajú, niekedy až tápu, chcú sa v danej situácii zachovať čo najlepšie, lomcujú nimi emócie, nemajú nadhľad – a robia chyby. Často fatálne. V románe Veroniky Bendovej môže byť pre niekoho takou chybou emigrácia, pre niekoho túžba po dieťati za každú cenu, pre niekoho odchod z kňazstva...

Život ide ďalej, povie na to neveriaci. Ale veriaci sa pýta: Dá sa potom ešte žiť dobre? Dá sa na zlej ceste žiť s Bohom? Požehná ma Boh?

Románový hrdina Tomáš (alebo otec Jeroným) je kňaz nejaký ten rôčik pred štyridsiatkou. Pôsobí v jednej z pražských farností a má povesť tichého, pokojného, „talentovaného“ – v zmysle: hovorí výstižne, je uveriteľný, oslovuje ľudí. Nepriťahuje ich však až tak húfne ako jeho spolubrat a priateľ Prokop, tiež dominikán, ktorý rozpumpoval pripražskú sídliskovú farnosť. On sa stáva jeho dôverníkom a spovedníkom počas rastúceho omámenia bývalou spolužiačkou Annou. In fuga salus!!! Čo bolí, aj prebolí! Ale hovorte to zamilovanému... A vyprázdnenému, vyprahnutému, osamelému.

Nonstop EufratPredvídateľnej zápletke dodáva šťavu viacero vecí. Autorka (roč. 1974, vyštudovaná scenáristka, matka štyroch detí) je vynikajúca pozorovateľka a svojimi trefami do čierneho spôsobuje čitateľovi návaly percepčnej slasti. Keď napr. opisuje fungovanie matky s piatimi deťmi, uťahuje si zo súčasných rešpektujúcich výchovných-nevýchovných prístupov alebo paroduje blahej pamäti kardinála Vlka, dosahujú jej kapitolky status fejtónov. V napätí drží čitateľa aj šikovný nápad s tajomnými esemeskami, ktoré Tomáš pravidelne dostáva z utajeného čísla. Odosielateľ ho deptá odkazmi na starozákonné texty, cez ktoré mu zradu na kňazstve nepokryte vyčíta. Pátranie po „Utajenom“ dodáva príbehu detektívny nádych. A do tretice, zápletku obohacujú návraty do minulosti, obnažovanie a očisťovanie najužších rodinných vzťahov, vnútorné premeny hlavných postáv.

Propagačná anotácia na obálke operuje s výrazom „vyzretý debut“. Je vyzretý. Akoby autorka, v čase vydania knihy 38-ročná, vedela toho o živote už dosť. A vyzná sa: v katechizme, v kódexe, ako konvertitka pozná náboženské vzťahy, a najmä ten podstatný Vzťah, z prvej ruky. Postaví čitateľa pred veľké otázky a nechá naňho dýchnuť tajomstvo.

Hmm... Ak dáme človeku slobodu porušovať sľuby (zákon) – nezrúti sa nám oná pevná skala cirkvi? Človeku zákona sa zrúti. Jednej Tomášovej sklamanej, nahnevanej, nemilosrdnej ovečke Prokop opatrne namieta: „Ale nezabudnite, čo povedal Kristus Petrovi o cirkvi: Nielen, že stojí na skale. Ale tiež, že ju pekelné mocnosti nepremôžu...!“

Pohoršená ovečka má šancu na svojich zrúcaninách postaviť niečo nové. Znamená v tomto zmysle pohoršenie „morálne rozhorčiť“ – alebo „urobiť horším“, ako sa v závere Tomáš sporí so svojím biskupom...?

Okrem náboženskej a cirkevnej línie má román aj dôležitú líniu partnerskú, rodičovskú, rodinnú. V skratke vystihuje problémy manželského spolužitia, peňažné suchoty, upätosť matky na dieťa, muža v krčme... Ateistka Anna, vždy sebestačná, so silnou averziou voči (kresťanskej) obeti – veď život má byť čo najpríjemnejší a najbezbolestnejší – cez materstvo spoznáva nevyhnutnú bezmocnosť lásky a bezbrannosť pred bolesťou. A uvedomuje si, „že to tak chce“.

Uvedomuje si toho viac, ale trochu neskoro. Autorka zanecháva svoje postavy na ceste, z ktorej sa nedá vrátiť. Dá sa po nej kráčať dobre? Pointa, ktorá nasleduje, donúti aj čitateľa, čo nevlastní Bibliu, siahnuť po Kazateľovi. Tri, pätnásť.

(BENDOVÁ, Veronika: Nonstop Eufrat. Fra : Praha, 2012.)

Foto: Flickr.com, obálka knihy

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo