Román o odídenom kňazovi: prekvapujúca katarzia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Román o odídenom kňazovi: prekvapujúca katarzia

Román o odídenom kňazovi, ktorý sa oženil, mi ako „dobrú psychologickú štúdiu“ odporučila kamarátka rehoľná sestra pôsobiaca v Čechách. Po jeho dočítaní zažívam silný pocit, ktorý sa opovažujem nazvať katarziou.

Keď som rozmýšľala nad jednoslovným prívlastkom pre knihu Veroniky Bendovej Nonstop Eufrat, prišla som k slovu „pravoverná“. Čo v súvislosti s námetom (kňaz, žena, dieťa...) znamená, o. i., že je vzdialená od zatrpknutosti. Nie je kritikou cirkvi ani celibátu.

Čím je? Pre mňa azda najviac (opätovnou) správou o tom, že ľudia robia chyby. Hľadajú, niekedy až tápu, chcú sa v danej situácii zachovať čo najlepšie, lomcujú nimi emócie, nemajú nadhľad – a robia chyby. Často fatálne. V románe Veroniky Bendovej môže byť pre niekoho takou chybou emigrácia, pre niekoho túžba po dieťati za každú cenu, pre niekoho odchod z kňazstva...

Život ide ďalej, povie na to neveriaci. Ale veriaci sa pýta: Dá sa potom ešte žiť dobre? Dá sa na zlej ceste žiť s Bohom? Požehná ma Boh?

Románový hrdina Tomáš (alebo otec Jeroným) je kňaz nejaký ten rôčik pred štyridsiatkou. Pôsobí v jednej z pražských farností a má povesť tichého, pokojného, „talentovaného“ – v zmysle: hovorí výstižne, je uveriteľný, oslovuje ľudí. Nepriťahuje ich však až tak húfne ako jeho spolubrat a priateľ Prokop, tiež dominikán, ktorý rozpumpoval pripražskú sídliskovú farnosť. On sa stáva jeho dôverníkom a spovedníkom počas rastúceho omámenia bývalou spolužiačkou Annou. In fuga salus!!! Čo bolí, aj prebolí! Ale hovorte to zamilovanému... A vyprázdnenému, vyprahnutému, osamelému.

Nonstop EufratPredvídateľnej zápletke dodáva šťavu viacero vecí. Autorka (roč. 1974, vyštudovaná scenáristka, matka štyroch detí) je vynikajúca pozorovateľka a svojimi trefami do čierneho spôsobuje čitateľovi návaly percepčnej slasti. Keď napr. opisuje fungovanie matky s piatimi deťmi, uťahuje si zo súčasných rešpektujúcich výchovných-nevýchovných prístupov alebo paroduje blahej pamäti kardinála Vlka, dosahujú jej kapitolky status fejtónov. V napätí drží čitateľa aj šikovný nápad s tajomnými esemeskami, ktoré Tomáš pravidelne dostáva z utajeného čísla. Odosielateľ ho deptá odkazmi na starozákonné texty, cez ktoré mu zradu na kňazstve nepokryte vyčíta. Pátranie po „Utajenom“ dodáva príbehu detektívny nádych. A do tretice, zápletku obohacujú návraty do minulosti, obnažovanie a očisťovanie najužších rodinných vzťahov, vnútorné premeny hlavných postáv.

Propagačná anotácia na obálke operuje s výrazom „vyzretý debut“. Je vyzretý. Akoby autorka, v čase vydania knihy 38-ročná, vedela toho o živote už dosť. A vyzná sa: v katechizme, v kódexe, ako konvertitka pozná náboženské vzťahy, a najmä ten podstatný Vzťah, z prvej ruky. Postaví čitateľa pred veľké otázky a nechá naňho dýchnuť tajomstvo.

Hmm... Ak dáme človeku slobodu porušovať sľuby (zákon) – nezrúti sa nám oná pevná skala cirkvi? Človeku zákona sa zrúti. Jednej Tomášovej sklamanej, nahnevanej, nemilosrdnej ovečke Prokop opatrne namieta: „Ale nezabudnite, čo povedal Kristus Petrovi o cirkvi: Nielen, že stojí na skale. Ale tiež, že ju pekelné mocnosti nepremôžu...!“

Pohoršená ovečka má šancu na svojich zrúcaninách postaviť niečo nové. Znamená v tomto zmysle pohoršenie „morálne rozhorčiť“ – alebo „urobiť horším“, ako sa v závere Tomáš sporí so svojím biskupom...?

Okrem náboženskej a cirkevnej línie má román aj dôležitú líniu partnerskú, rodičovskú, rodinnú. V skratke vystihuje problémy manželského spolužitia, peňažné suchoty, upätosť matky na dieťa, muža v krčme... Ateistka Anna, vždy sebestačná, so silnou averziou voči (kresťanskej) obeti – veď život má byť čo najpríjemnejší a najbezbolestnejší – cez materstvo spoznáva nevyhnutnú bezmocnosť lásky a bezbrannosť pred bolesťou. A uvedomuje si, „že to tak chce“.

Uvedomuje si toho viac, ale trochu neskoro. Autorka zanecháva svoje postavy na ceste, z ktorej sa nedá vrátiť. Dá sa po nej kráčať dobre? Pointa, ktorá nasleduje, donúti aj čitateľa, čo nevlastní Bibliu, siahnuť po Kazateľovi. Tri, pätnásť.

(BENDOVÁ, Veronika: Nonstop Eufrat. Fra : Praha, 2012.)

Foto: Flickr.com, obálka knihy

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo