O sobotnej futbalovej nespravodlivosti

O sobotnej futbalovej nespravodlivosti

Stalo sa. Veľká nespravodlivosť v zápase gigantov, Nemecka s Talianskom. Výsledok 1-0 pre Taliansko stačí obom, jediný gól na jednej či druhej strane by však misky váh na Majstrovstvách Európy vo futbale do 21 rokov vychýlil v prospech slovenských futbalistov. A tak si Taliani s Nemcami posledných 10 minút iba (ako na hodovom zápase) kopú loptu, každý chvíľu na vlastnej polovici. Diváci pískajú, všetkým je jasné, o čo obom ide, ale tým družstvám je ten piskot ľahostajný. Slovensko, napriek nádhernému futbalu, ktorý predvádzalo, do semifinále turnaja nepostupuje...

Pamätáte si na 14. október 2014? Mnohí asi nie. V ten deň hrali slovenskí futbalisti do 21 rokov s Talianskom o postup na Majstrovstvá Európy svojej vekovej kategórie. Keďže pár dni predtým na Slovensku zápas s Talianskom skončil 1-1, v Taliansku potrebovali vyhrať, alebo remizovať s tým, že strelia aspoň dva góly. Zápas začal hrozne. Dostali sme dva góly, vylúčili nám hráča (dnes už známeho Ondreja Dudu). Napriek tomu sme znížili na 2-1, a v druhom polčase mali kopať aj pokutový kop. Zdesené talianske tváre, šok pre všetkých. To naozaj má postúpiť Slovensko? Ale nie, žiaden strach. Škótsky rozhodca Steven McLean penaltu napokon odvolal. A potom, pre istotu, vylúčil ešte jedného slovenského hráča. Taliani, v presile, nám šupli tretí kúsok, a po zápase nosili svojho trénera na rukách. Zato ten náš, Ivan Galád, bol za protesty vykázaný na tribúnu. Bolo vybavené...

Pamätám si, ako som ďalší deň nahnevaný volal na Slovenský futbalový zväz. Zdvihla mi to taká slečna, že vraj im dnes už volalo veľmi veľa ľudí. Že sa to rieši, že určite s tým budú niečo robiť. Že budú slovenský národ o krokoch zväzu informovať... Hoci, všetkým bolo jasné, že robiť sa už nedá nič. Prehrali sme, boli sme out.

Prešli necelé tri roky, je večer, sobota 24. júna 2017. Tento raz sa už naše futbalové družstvo tej istej vekovej kategórie na Majstrovstvá Európy kvalifikovalo. Teraz išlo o viac, už o semifinále hlavného turnaja. Slovensko – keďže skončilo druhé vo svojej skupine A – musí čakať. Na to, ako v sobotu 24. júna 2017 dopadnú zápasy v poslednej – C- skupine. Ide totiž o to, aby druhý z C skupiny pri rovnakom počte bodov nemal lepšie skóre ako my, druhý z A skupiny. Ak sa tak stane, v semifinále nebudeme.

A veru, stalo sa. Veľká nespravodlivosť v zápase gigantov, Nemecka s Talianskom. Výsledok 1-0 pre Taliansko (áno, zase sú v tom Taliani...) stačí obom, jediný gól na jednej či druhej strane by však misky váh vychýlil v prospech nás. A tak si Taliani s Nemcami posledných 10 minút iba (ako na hodovom zápase) kopú loptu, každý chvíľu na vlastnej polovici.  Diváci pískajú, všetkým je jasné, o čo obom ide, ale tým družstvám je ten piskot ľahostajný. Slovensko, napriek nádhernému futbalu, ktorý predvádzalo, do semifinále nepostupuje.

Pozápasové diskusie hromžia, používajú výrazy ako „dohoda fašistov“, „skorumpovaná UEFA“. Zdvíhajú sa bojové zástavy s výkrikmi „musíme dať protest“. Všetkým je nám evidentne ľúto tých slovenských chalanov, ktorí ohúrili svojím futbalovým prejavom a napriek tomu medzi štyri najlepšie družstvá nepostúpili. A to najmä vinou objektívne nefér systému celého turnaja, keďže iné družstvá hrali svoj posledný zápas až po nás a teda vedeli, koľko gólov musia alebo nemusia dať - a podľa toho sa i zariadili. Dokonca aj na českých diskusiách sa opakovane objavuje veta: „Těch Slováků je mi upřímně líto…“

V živote sa neraz dejú veci, ktoré sú nefér. A nielen v športe. V sobotu 24. júna 2017 sa taká prihodila mladým slovenským chalanom, ktorých životom je futbal a s ktorými nadnesene povedané (a možno ani nie nadnesene) žila celá krajina. Môžeme tvrdiť, že sme mali skupinu vyhrať (čo by znamenalo postup do semifinále bez ohľadu na výsledky ďalších skupín), a nemuseli by nás iné skupiny zaujímať. Hoci je na tom kúsok pravdy, či chceme alebo nie, tieň nielen subjektívnej, ale i objektívnej nespravodlivosti (z dôvodov uvedených vyššie), predsa evidentne cítiť.

Slovenský športový fanúšik však takýto pocit krivdy nemá prvýkrát. Pamätáte sa na 9. február 2002? Slovenskí hokejisti hrali prvý zápas na zimných olympijských hrách v Salt Lake City. V tzv. kvalifikačnej časti, ktorá severoamerickú NHL, najkvalitnejšiu hokejovú ligu sveta prebiehajúcu v USA a Kanade, ešte nemusela zaujímať. USA a Kanada totiž vstupovali do turnaja neskôr, keďže kvalifikačnú časť hrať nemuseli. Preto NHL počas kvalifikačnej časti ešte nebola prerušená, a preto kopa najlepších slovenských hráčov, hrajúca v NHL, nemohla 9. februára 2002 Slovensku pomôcť. Tí, čo v NHL práve nemali zápas, však došli pomôcť - na otočku. Vystúpili z lietadla, obuli korčule a bez tréningu so slovenskými spoluhráčmi išli na ľad. Výsledok bol s prihliadnutím na takéto okolnosti zákonitý. Prehra 0-3 s Nemeckom. O ďalší deň za obdobných okolností len remíza (6-6) s Lotyšskom, o ďalšie dva dni s prakticky prázdnou striedačkou prehra aj s Rakúskom (2-3).

O pár dní na to sa NHL prerušila. Za USA, Kanadu, Švédsko, Fínsko, Česko a Rusko, ktorí kvalifikáciu hrať nemuseli, hrali na zimných olympijských hrách všetci - najlepší hráči sveta. Slovenskí hokejisti, ktorých bolo v ten rok v NHL celkom 36 (!), však mali voľno. Slovensko už totiž na turnaji zimných olympijských hier nehralo. Z kvalifikačnej časti sme po dvoch prehrách a jednej remíze totiž – logicky - nepostúpili. Celé Slovensko lamentovalo, zborovo volalo: „Svinstvo !“. Písala sa petícia, volajúca v duchu: „Keby sme tu mohli mať pokope všetkých najlepších hráčov, potom by ste videli...“

O pár mesiacov tí istí, ešte vždy nahnevaní slovenskí hráči, prišli. Na Majstrovstvá sveta v hokeji do švédskeho Göteborgu. A 13. mája 2002 večer dnes už zosnulý komentátor Miloš Kováč po víťazstve 4-3 s Ruskom nahlas zakričal: „Sme majstri sveta ! Ako krásne to znie !!!“... Dodnes si pamätám, ako potom opakovane (napríklad aj od trénera hokejistov Filca) zaznievala veta: „Keby sa nám nestalo pred pár mesiacmi na zimných olympijských hrách to čo sa stalo, majstrami sveta by sme dnes asi neboli...“

Aj teraz, o 15 rokov neskôr, je na každom z tých, čo hrali na Majstrovstvách Európy do 21 rokov vo futbale, ako svoju skúsenosť zo soboty 24. júna 2017 zužitkuje... Či v danú sobotu smutný slovenský hráč pochopí, že takéto veci sa zväčša stávajú tomu, kto má potenciál – raz - dosiahnuť viac, ako len postup do semifinále európskeho turnaja do 21 rokov... Parafrázujúc slová jedného z hráčov nášho „neúspešného“ družstva, Pavla Šafranka, ktoré „prorocky“ povedal o niekoľko dní skôr, že „Boh na prvý pohľad nepríjemné veci dopúšťa tomu, s kým má nejaký väčší plán...“.

Alebo – citujúc svätého Augustína: „Ak túžiš byť oslobodený od utrpenia, prídeš aj o odmenu...“

Tak nech slovenských mladých futbalistov sobota, 24. jún 2017, neznechutí. Možno to bolo – napriek pocitu objektívnej nespravodlivosti - nevyhnutné k tomu, aby raz dokázali niečo naozaj veľké...

 

Na snímke slovenskí reprezentanti ďakujú divákom po výhre 3:0 nad Švédskom v zápase A-skupiny ME futbalistov do 21 rokov Slovensko - Švédsko 22. júna 2017 v Lubline. Foto: TASR/Martin Baumann

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora