„Ak sa nám podarí integrovať Rómov, budeme si žiť ako vo Švajčiarsku“

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
„Ak sa nám podarí integrovať Rómov, budeme si žiť ako vo Švajčiarsku“

Po prečítaní tohto komentára som si povedal, prečo nie? Veď určité vízie treba mať a je dobré sa aj o tejto problematike baviť. Ale dá sa to? Možno ešte hej.

V tomto príspevku nezaznejú vedecké závery, ale skôr to bude postavené len na mojom úsudku s pokusom o zapojenie sedliackeho rozumu a so záverom vzbudiť ešte väčšiu diskusiu na tému rómskej otázky.

Rómovia žijú na našom území od 13. až 14. storočia. Preto je zarážajúce, že väčšina slovenských Rómov nie je etablovaná, nie je dostatočne vzdelaná a žije na okraji spoločnosti. Na úvod musím dodať, že medzi Rómami mám veľa dobrých a vzdelaných priateľov (mnohých Rómov som mal možnosť aj učiť) čo ma vedie k záveru, že aj Rómovia sú inteligentní, je v nich potenciál a vedia byť pre našu spoločnosť skutočne platní a prospešní.

Pred nedávnom keď, som robil vedecký prieskum medzi našimi skôr narodenými občanmi, sme pri rozhovoroch došli aj k týmto (mimo tému) ich hodnoteniam. „Viete, žili sme ťažkú dobu. Spali sme v jednej izbe niekedy aj tri generácie naraz, hygienické návyky neboli ktovie aké, vzdelanosť bola mizerná, jedno však bolo isté, rodičia nás už od mala priúčali (aj ťažkej) robote.“ Po chvíľke rozhovoru však tí, čo absolvovali štúdia mimo domova, dodali: „My, keď sme prišli do školy na internát, tak sme prvýkrát videli splachovacie WC, klasickú sprchu, zubnú kefku, často sme aj dostali akési nové oblečenie, spali sme na matracoch, a v neposlednom rade sme zakúsili aj iné jedlo, na aké sme boli zvyknutí. A tieto skúsenosti sme prinášali domov.“

Preto sa chcem zamyslieť, či by sme podobnú „terapiu“ nemohli aplikovať aj na našu chudobnú a negramotnú rómsku či nerómsku populáciu. Áno, mám na mysli práve internátne školy.

Ako by som to videl ja?

  • Internátna škola by fungovala na dobrovoľnej báze a poskytovala by dieťaťu zo sociálne najslabších vrstiev úplné všetko. V nedeľu podvečer by školský autobus zvážal detí z osád a najchudobnejších skupín na internát, kde by mali zabezpečenú stravu, ošatenie, hygienu, poriadok, systém, vzdelávanie a v piatok podvečer by ich privážal späť domov. Do internátnej školy by mohli nastúpiť deti buď ihneď od prvého ročníka ZŠ alebo až po ukončení štvrtého ročníka čiže napr. 10 ročné deti. Rómske deti by tu prichádzali do kontaktu aj s nerómskymi deťmi. Na takejto škole by mala byť aj značná časť pedagogického zboru Rómskeho etnika.
  • Po ukončení ZŠ, by boli deti ihneď preradené na Internátnu strednú školu, ktorá by zabezpečovala potrebné vzdelanie na ktoré je v štáte dopyt (podľa potrieb pracovného trhu), napr. automobilový priemysel, strojársky priemysel; nadanejšie deti by sa pripravovali na Vysokoškolské štúdia; zase športovo nadané deti by sa rozvíjali v športe o ktorý majú záujem. Doobeda by bolo vyučovanie, poobede šport, kultúra, práca, štúdium, formácia, oddych.
  • Po ukončení strednej internátnej školy by bola táto škola súčinná pri hľadaní vhodného zamestnania či bývania jej absolventa. Absolvent by si mohol prácu nájsť aj sám; samozrejme, že budú prípady, kedy sa absolvent vráti k „svojim“. Tento záverečný krok by zároveň slúžil aj ako merateľné kritérium úspešnosti pri vyhodnocovaní projektu.
  • Deti by boli do týchto zariadení posielané dobrovoľne. Takáto škola by bola bezplatná. Tu by bola potrebná efektívna práca s rodičmi, zvlášť s mamičkami, a citlivé nastavenie sociálnych dávok. V začiatkoch by mali byť nápomocné rôzne komunitné centrá, sociálni pracovníci a dobrovoľníci, ktorí by budúcich rodičov pripravovali aj k plánovaniu manželstva a prirodzenému plánovaniu rodičovstva i k zodpovednosti za svoje deti, rodinu a spoločnosť. Taktiež by musel byť navrhnutý určitý mechanizmus, aby sa to „nevytrhlo“ z rúk.
  • Na vybudovanie takýchto škôl by slúžili rôzne staré školy, či iné nevyužité štátne, krajské, mestské či obecné zariadenia, ktorých je po Slovensku habadej.
  • Financovanie spomínaných škôl by bolo z rôznych fondov EU, zo štátneho rozpočtu, súkromného sektora. Zakladateľom by bol štát, Cirkev či tretie sektory.
  • V konečnom dôsledku nebude financovanie takýchto škôl lacnou záležitosťou. Napriek tomu si myslím, že takto zamestnaný absolvent tejto školy vráti spoločnosti mnohonásobne viac peňazí ako bolo na jeho formáciu využité, či už formou ušetrených sociálnych dávok, ďalej vo forme daní, odvodov a jeho podporou trhu, atď. V neposlednom rade by mal z toho najväčší osoh samotný štát ako aj jedinec, ktorý sa môže zapojiť do spoločnosti a môže byť jej platnou súčasťou. Aspoň sčasti by sa tým odstránila diskriminácia, rasizmus, nenávisť a radikalizmus.

Dnešné skupiny zo sociálne najnižšej vrstvy nemajú zvládnuté základné hygienické návyky, často sú negramotní, ich zdravie je podlomené, nevedia a nechcú pracovať. Nemajú disciplínu, systém, nevedia sa zapojiť do spoločnosti, chýba im motivácia, nádej a často aj pochopenie a láska. A práve k tomu by mohli poslúžiť Internátne školy, ktoré by jednak zabezpečili vzdelanie, zdravotnú starostlivosť, pracovné návyky, systém, sebaúctu, prácu a iné.

V každom prípade by to chcelo ešte hlbšiu analýzu a zapojenie širšej odbornej verejnosti. Jedno je však isté, že po rokoch práce a vynaloženia nemalých finančných prostriedkov pre integráciu sociálne slabších vrstiev do spoločnosti, zvlášť Rómov, badať len minimálne výsledky. Keď tomu neveríte, stačí Vám navštíviť Spiš, Šariš a Južné oblasti Slovenska.

Moje myšlienky môžu vyznieť ako utópia, ale na vlastne uši som od fínskych kolegov počul, že podobnými metódami sa im vo Fínsku podarilo integrovať do spoločnosti Eskimákov.

Čo dodať na záver? Asi len toľko: „ťažko odnaučíte gamblera hrať na automatoch v herni“.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo