Stratený mobil: Choď k tomu robotníkovi!

Stratený mobil: Choď k tomu robotníkovi!

Ako si tak idem po ulici a rozmýšľam, čo treba ešte vybaviť a kam zavolať... zrazu... mi to došlo. Nemám mobil! Rozmýšľam: nie je na obvyklom mieste v aktovke. Možno som ho nechal doma? Idem domov – nič. Nikde. Ahá! Mal som ho v bunde, ktorú som mal prehodenú cez riadidlá bicykla, lebo napokon mi pri bicyklovaní bolo predsa teplo... a... a mohol po ceste vypadnúť? Ú-ha! Oblial ma studený pot.

(Boh napravuje chyby človeka)

To ráno bolo hektické. Mama, u ktorej sme dočasne bývali už druhý rok, chcela zavárať uhorky a ako to už na Slovensku býva, treba zeleninu nakúpiť vtedy, keď sú v supermarketoch dobré ceny. V ten štvrtok bola však cena vynikajúca. A keď nie je len dobrá, ale vynikajúca, treba ísť hneď ráno – keď obchod otvárajú; v tomto prípade o 7:00. Chceli sme jej pomôcť. Deti ešte spali. Keďže sme mali auto nepojazdné, išli sme s manželkou na dvoch bicykloch. Vrátiť sme sa museli pred ôsmou hodinou, pretože manželka už bola kamsi objednaná.

Stred leta. Bude teplo už od rána? Vtedy boli ešte trochu chladné. Obliekol som si bundu a svoj mobilný telefón som zasunul do jej horného vrecka, kde ho nikdy nenosievam.

Uhorky sme kúpili; po 30 minútach už neboli, len sa tak po nich zaprášilo. Manželka sa stihla dostať tam, kam mala, a ja som dokonca o 7:45 otváral dom, ktorý sme si vtedy prerábali, robotníkom – obkladali kúpeľňu. Potom pred 9:00 som obe dcérky Sárku a Juditku odprevadil na jednu skautskú akciu. Ako si tak idem po ulici a rozmýšľam, čo treba ešte vybaviť a kam zavolať... zrazu... mi to došlo.

Nemám mobil! Rozmýšľam: nie je na obvyklom mieste v aktovke. Možno som ho nechal doma? Idem domov – nič. Nikde. Ahá! Mal som ho v bunde, ktorú som mal prehodenú cez riadidlá bicykla, lebo napokon mi pri bicyklovaní bolo predsa teplo... a... a mohol po ceste vypadnúť? Ú-ha! Oblial ma studený pot.

Okrem toho, že bol na tú dobu drahý – s operačným systémom a vysúvacou kompletnou klávesnicou, mal som tam kopu jedinečných a nenahraditeľných vecí, vrátane kontaktov a softvéru – veľké elektronické slovníky: anglicko-slovenský a nemecko-slovenský, ktoré mi ako učiteľovi a prekladateľovi boli veľmi vzácne a potrebné.

A tak som rýchlo zase sadol na bicykel a poďho späť po cestách, čo som absolvoval nadránom – supermarket bol na opačnom konci mesta. Potom k domu s robotníkmi, po uličkách... Pozeral som, kde mi mohol vypadnúť. Ale na ceste... pravdepodobnosť, že by ho ten, čo ho našiel, nezobral, bola minimálna. A navyše som bol pod časovým tlakom, pretože ešte u mamy mi od skautov volali, že Juditka hrozne plače a nechce nikoho ani vidieť, len ocka. Musel som ísť ešte aj po ňu. A tak po neúspešnom zbežnom hľadaní som išiel po dcérku a naložil ju na nosič bicykla a poďho – išiel som hľadať „podrobnejšie“. Aj v supermarkete, pýtajúc sa, či nenašli mobil v modrom puzdre. Nič. Nikto nevidel, nenašiel.

To som sa už však dobrú chvíľu modlil aj spolu s dcérkou. Obracali sme sa s dôverou na Boha, pre ktorého nič nie je nemožné – a už vôbec nie to, aby vedel, kde sa tá stratená vec nachádza a nám ju vrátil. Cítil som, ako sa do môjho srdca vracia pokoj, istota, že táto moja momentálna potreba je v Božích rukách – a on sa o to postará. Moje sily nestačia, sú na to slabé; ale neukázal som lenivosť – urobil som všetko, čo som mohol.

A potom to prišlo.

Boh ku mne prehovoril.

 

OBR. možnosť vzhliadnutia na ver.sk alebo martinus.sk

 

Ako som sa už v pokoji vracal domov s dcérkou na zadnom bicyklovom nosiči, idúc okolo miesta, okolo ktorého som v ten deň prešiel vari päť-šesť krát; Duch Boží mi povedal:

„Choď k tamtomu robotníkovi!“

Ukázal mi presne ku ktorému.

Totiž, rekonštruovali tam jednu celú ulicu, dávali nové podložie a nový asfalt, obrubníky, chodníky a bolo tam i veľa robotníkov.

„Spýtaj sa ho, či nenašiel mobil v modrom puzdre.“

Hovorím, bolo tam kopu robotníkov. Ale išiel som za tým, ktorého mi Boh ukázal.

„Dobrý deň,“ zliezol som z bicykla. „Chcem sa opýtať, nenašli ste tu nadránom mobil?“

Muž od Hlohovca si ma skúmavo prezrel, trochu zaváhal. Priamo v jeho duši som čítal, ako sa v nej odohráva ten častý boj medzi dobrom a zlom – zaprieť? Ponechať si? Predsa priznať? Napokon zvíťazilo dobro, zrejme to bol človek s dobrou vôľou. Rozhodol sa povedať pravdu:

„Nuž... áno,“ pozrel na dcérku na nosiči. Možno kvôli nej priznal.

– O-hó! – pomyslel som si. – To je určite ten môj! –

„Mne vypadol dnes ráno z vrecka taký a taký,“ popísal som mu ho. „V modrom puzdre.“

Pobrali sme sa s ním do jednej zo stavbárskych búd, čo tam sedeli na rozbombardovanej ceste ako perníkové chalúpky z Juditkinej rozprávkovej knižky, a skutočne: z vrecka pracovnej bundy vybral mobil.

Bol v modrom puzdre.

A bol to môj mobil!

Priznám, nebol som úplne prekvapený. Odvtedy, čo mi Duch Boží naplnil srdce pokojom a istotou, som zostával v pokoji. V istote, že vec je v dobrých rukách. Chvíľu sme sa porozprávali, poďakoval som sa mu, najmä, že sa priznal k nájdeniu veci a zamieril som domov, chváliac v srdci toho, ktorý je mocný a o všetkom vie a stará sa o človeka, svoje stvorenie. Chválil som ho aj nahlas, aby to počula moja dcérka a vysvetľoval som jej, ako sa môže spoľahnúť na Pána, kedykoľvek sa ocitne v úzkych, alebo aj keď sa neocitne. Vždy.

Potom som si veci upratoval v hlave: svoju nepozornosť, hektiku rána – že som nemyslel na dôležité veci, stratu... ale stále som nestratil to najdôležitejšie: svoj vzťah s mojím Bohom.

Áno, je tu Jeden, čo stále na mňa myslí. Bdie nado mnou a mojimi potrebami. On dokáže napraviť aj moju chybu alebo zanedbanie pozornosti: Môj dobrý Boh! Je to Ten, čo nikdy nespí a nikdy nie je unavený alebo zaneprázdnený, žeby nemal na mňa a moje potreby čas. Nikdy sa neunaví. Keď zlyhajú, alebo sú nedostatočné všetky moje sily, On vtedy len začína. A vždy vie, čo má robiť. Nikdy „nestratí hlavu“. Ak niečo aj my stratíme, nestraťme jedno: nestraťme s Ním nikdy vzťah, aby nám mohol povedať a aby sme my počuli jeho Ducha, čo máme robiť.

Štefan Patrik Kováč

Koho svedectvo oslovilo, môže si viac prečítať v knihe Život v Božom požehnaní alebo Život s Bohom (ver.sk alebo martinus.sk). Prosím o zdieľanie, priatelia > > >

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo