Teória permanentnej integrácie

Ak sa pozrieme na dejiny revolúcií napr. francúzskej alebo ruskej, tak revolúcia je vitálna dovtedy, kým sa vyznačuje silným dynamizmom, silnou vierou aktérov v jej ideály a ráznym presadzovaním programu revolúcie. Žiť neustále v horúčkovitom revolučnom nadšení nie je možné. Po čase musí prísť aj útlm. Potom však nasleduje nielen konsolidácia pomerov, ale aj stagnácia, skostnatenie, náraz na tvrdú každodennú realitu, strata viery v ideály revolúcie. Podobné je to aj v prípade Európskej únie. Európska únia nie je evolučný projekt, nie je výsledkom vývoja zdola. Je to revolučný utopický projekt elít založený na socialistickom sne o vytvorení lepšieho nového sveta a ako ukazujú krízy posledných rokov, je to projekt len do dobrého počasia. Práve v tom sa prejavuje jeho utopičnosť, lebo my nežijeme v ideálnom svete, kde všetko funguje, ale žijeme vo svete, kde musíme čeliť nedokonalosti ľudského charakteru, ekonomickým, politickým a bezpečnostným problémom. V tomto (reálnom) svete existuje dobro a zlo vedľa seba. Ak by sme žili len v slniečkovom svete, kde existuje len dobro a nijaké zlo, Európska únia by veľmi dobre fungovala.

Keďže aj Európskej únii hrozí úpadok a nakoniec krach ako spomínaným revolúciám, snažia sa eurounijní lídri (Merkelová a Macron) posilniť jej dynamizmus ďalšou integráciou. Áno, EÚ je integračný projekt, v tom je jeho revolučnosť. Preto tento projekt žije zo stále novej a novej integrácie a dovolil by som si povedať, že EÚ bude vitálna len dovtedy, kým bude existovať možnosť ďalšej integrácie a to bude dovtedy, kým bude relevantné množstvo Európanov túto stále novú integráciu ochotné akceptovať. EÚ sa môže potenciálne integrovať donekonečna. Žiadny konečný bod unijnej integrácie v tom zmysle, ako existuje konečný dosiahnuteľný bod pre horolezca, ktorý dosiahne vrchol Mont Everestu, neexistuje. Eurounijný bôžik bude silný dovtedy, kým mu budeme prinášať obety v podobe novej a novej integrácie. Je ako oheň, ktorý horí len dovtedy, kým do neho hádžeme polienka.

Ďalšia vlna integrácie EÚ nie je výrazom vôle ľudu, ktorý by demonštroval v uliciach, je to výraz vôle dvoch ľudí, konkrétne nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona (Vypísal som ich mená celé, lebo obe majú hlbší náboženský význam; anjela a Boh s nami). Keby túto situáciu komentoval Josef Švejk, povedal by: „Tak nám to zase rozhodli za nás tí Nemci a Francúzi, pani Millerová.“ Duo MM rozhodlo a Fica sa nepýtalo. Fico napriek tomu nadšene súhlasí. Keby MM rozhodli naopak, teda že ideme vracať kompetencie na úroveň národných štátov, Fico by tiež nadšene súhlasil. Hovoril by, že niet inej alternatívy, rovnako ako to hovorí teraz. Fico verí EÚ, lebo EÚ (rozumej Merkelová Macron) sa nemôžu mýliť. Pre neho ako pre bývalého lojálneho komunistu nie je takýto postoj ničím nezvyčajným. Vyzerá to teda tak, že diskusia o piatich možných scenároch vývoja EÚ sa skončila skôr, než sa stihla poriadne začať.

Hlavným Ficovým oponentom v tejto veci je Sulík. Rozdiel medzi Ficovým a Sulíkovým postojom k EÚ je v tom, že pre Fica je EÚ predmetom kvázi náboženskej viery, je to z jeho pohľadu pre Slovensko akási zem zasľúbená, zatiaľ čo Sulík sa na ňu pozerá viac pragmaticky teda z hľadiska toho, či jej výhody (ekonomické a iné) prevažujú nad nevýhodami a vo svojom eurorealizme (ktorý ja považujem za euronaivizmus) je presvedčený, že áno. Aj Sulík je tlačený médiami a časťou elít (tzv. kaviareň) k tomu, aby zaujal vo vzťahu k EÚ postoj veriaceho, ale on sa tomu zatiaľ viac menej úspešne bráni.

Druhá vec je, či vôbec môže EÚ bez ďalšej integrácie prežiť, či nie je v tomto ohľade ako bicyklista, ktorý si môže udržať rovnováhu len kým ide vpred. Ja si myslím, že by to EÚ prežiť mohla, ale to by musela upustiť od svojho revolučno-utopického étosu, zliezť z neba na zem, byť oveľa viac pragmatickejšia a oveľa menej ideologická, riadiť sa heslom, že menej Európy môže byť paradoxne niekedy viac Európy, dať ľuďom viac pocit, že rozhodujú oni a nie nevolené a nikomu sa nezodpovedajúce sa byrokratické elity teda zmenšiť demokratický deficit, skutočne (teda nielen verbálne) presadzovať princíp subsidiarity atď.

Napísal som, že Sulíkov postoj k reforme EÚ považujem za naivný, lebo neverím, že dnešné unijné elity majú ten typ ľudskej a politickej veľkosti, ktorá by ich na takúto reformu uschopňovala. Títo ľudia už dávno zabudli na to, čo je to zdravý rozum. Problém Sulíkovej reformy EÚ nie je v tom, že by bola zlá, naopak, ona je až príliš dobrá, až tak, že je nereálna. Aby to nevyznievalo pesimisticky; je možné, že unijné elity nakoniec začnú konať rozumne, ale až keď vyskúšajú všetky ostatné možnosti. Tak to bolo do istej miery v otázke migračnej krízy.

I. Korčok v diskusii na TA 3 povedal, že súčasťou prvej integračnej ligy by nemala byť daňová harmonizácia. Môžeme mu veriť? Korčok nám môže sľúbiť čokoľvek, lebo z jeho strany je to nezáväzné. Ak by sa jeho sľub nesplnil, nestratí ani svoj celý hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani mu nehrozí väzenie. Takže, ak by nám sľúbil, že sa dane harmonizovať nebudú a Merkelová alebo Macron sa jedného dňa o tri roky zobudia s tým, že harmonizácia daní je pre stabilné fungovanie EÚ absolútne nevyhnutná a neexistuje k tomu žiadna alternatíva, tak pre Korčoka osobne to nebude nič znamenať, avšak pre Slovensko by to znamenalo stratu dôležitej konkurenčnej výhody.

Eurounijná integrácia resp. strácanie suverenity sa nedeje skokovo, ale pomocou tzv. salámovej metódy. Je to efektívnejšie. Korčok pre Postoj povedal, že nie je za ideologickú, ale len pragmatickú integráciu. Ak niekomu dáte zaucho, záleží až tak veľmi na tom, či ste mu ho dali z ideologických alebo pragmatických dôvodov? Keby išlo Korčokovi o ideologickú integráciu, hovoril by presne to isté, čo hovorí teraz.

Spomínam si, ako I. Radičová pred voľbami 2010 hovorila o Eurovale ako o Ponziho schéme, čo je vlastne pyramídová hra. Potom o dva roky na to, po niekoľkých návštevách Bruselu, nechala kvôli tejto pyramídovej hre padnúť vládu a pád to bol taký tvrdý, že sa z toho slovenská pravica dodnes poriadne nespamätala. Takže vidíte, názor politika sa môže za dva roky zvrtnúť o 180 stupňov.

Kľudne by som sa stavil, že dnešná integračná prvá liga je len predohrou k nejakej integračnej superlige a po nej bude nasledovať ešte vyššia integračná liga...

Má Fico legitimitu, aby viedol Slovensko do prvej integračnej ligy? Podľa mňa nie. Je síce predseda vlády, ale tu ide o rozhodnutie, ktorého dôsledky presahujú jedno volebné obdobie. Preto by malo byť výrazom širšieho politického konsenzu naprieč politickým spektrom. Lenže to je vzhľadom na to, čo povedali Sulík a Kollár, nereálne. O Kotlebovi ani netreba hovoriť. Keďže dohoda politikov je nereálna, malo by sa nechať rozhodnutie na ľudí, to znamená, vypísať referendum a rešpektovať jeho výsledok, aj keď nepríde nadpolovičná väčšina voličov. Referendum však treba vypísať a zrealizovať rýchlo, lebo o pol roka už môže byť tento scenár ďalšej integrácie pasé a všetko bude úplne inak. Ak sa národ slovenský rozhodne strčiť hlavu do slučky, aspoň sa nebude môcť vyhovárať, že to niekto rozhodol za neho.

Ešte dve poznámky k aktuálnemu dianiu:

1. Eurounijní politici sú sklamaní z postoja D. Trumpa k NATO. Hovoria, že teraz sa o svoju obranu budeme musieť starať viac sami. To je hlboké nedorozumenie. Trump síce hovorí, že Amerika je pre neho na prvom mieste, ale veď to je úplne normálne. Ako americký prezident má v prvom rade hájiť záujmy obyvateľov Pittsburghu a nie obyvateľov Paríža. To však neznamená, že obyvatelia Paríža sú mu ľahostajní. Trump nepochopil, že v Európe platia zmluvy len na papieri a má tú drzosť žiadať od členov NATO, aby platili 2% HDP tak, ako sa zaviazali. Európski lídri to berú tak citlivo, ako keby si mysleli, že ich Trump nemá rád. Lenže jeho postoj je skôr: Kamaráti buďme, ale dlhy si plaťme. Keď budeme prispievať na obranu toľko, koľko máme alebo sa k tomu aspoň budeme približovať, zase bude všetko v poriadku.

Na druhej strane, je naivné si myslieť, že keby sa EÚ starala o svoju obranu sama bez USA, tak by ju to vyšlo lacnejšie. Európska armáda je len klam a mámenie. Momentálne Európu neohrozuje žiadny hrozný diktátor. NATO je z hľadiska bezpečnosti úplne postačujúce. A pokiaľ ide o terorizmus, ako niekto múdro povedal, proti terorizmu sa nedá bojovať, pretože to je metóda boja. Proti terorizmu nebojujú konvenčné vojská, ale učitelia, sociálni pracovníci, tajné služby a polícia v rámci prevencie. Keď už sa nejaký terorista odpáli, tak už sa s tým nedá veľa robiť. Slovensko problém s terorizmom nemá, čo má podľa mňa dve hlavné príčiny, a) sme tak trochu mimo centra hlavného diania, b) nemáme na Slovensku výraznejšiu moslimskú menšinu, z ktorej sa teroristi dnes grupujú.

2. Keď sa rozprávam so starými ľuďmi, ktorí si ešte pamätajú obdobie spred roka 1948, o minulosti, tak hovoria o tom, čo všetko komunisti vybudovali, ako sa zrazu zvýšila životná úroveň ľudí. Ja na to zvyknem povedať, že v Rakúsku komunisti nevládli a aj tak sa tam všeličo vybudovalo. Títo starí ľudia vychádzajú z chybného predpokladu, že nebyť komunistov, tak by sme dnes stále chodili v krojoch, bývali v dreveniciach so slamenou strechou a pásli ovce po grúňoch tak, ako to kedysi na svojich fotografiách a filmoch zaznamenal Karol Plicka. Podobne sa dnes mnohí eurohujeri pozerajú na EÚ. Myslia si, že nebyť EÚ, bolo by dnes Slovensko spálenou zemou, kde ani tráva nerastie. Vezmime si napríklad susedné Česko, ktoré nemá euro a napriek tomu sa mu darí.

Podobne je to aj s EÚ. Keby neexistovala EÚ, bol by v Európe hladomor? Určite nie. A keby EÚ zanikla, nastala by apokalypsa? Ani to nie. Európske štáty by potom hľadali nový spôsob spolužitia, a možno aj realistickejší, lebo doba je tehotná takouto myšlienkou.

Pokiaľ ide o prosperitu, tak to nie je v podstate zásluha EÚ, je to zásluha dohody o voľnom obchode a takúto dohodu by sme mohli uzatvoriť aj s Uruguajom a nemusíme s ním hneď vytvoriť súštátie. Európske štáty by sa mohli dohodnúť na voľnom obchode aj keby neexistovala EÚ.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo