Krkavčie matky zvládajú viac detí

Krkavčie matky zvládajú viac detí

Prečo máme dnes tak málo detí a ako dosiahnuť, aby sme ich chceli viac? Táto otázka je zaujímavá pre vlády, odborníkov i laikov a v poslednom čase sa jej aj v médiách – vrátane Postoja – venuje veľa pozornosti.

Upozorňuje sa, že na to vplýva množstvo faktorov: len na Postoji sa v poslednom čase diskutovalo o dĺžke materskej/rodičovskej dovolenky, dostupnosti čiastočných úväzkov pre ženy, rozvinutosti jasľových služieb, výške podpory a pod. Dovolím si pridať ďalší faktor, ktorý na základe pozorovania považujem za nie nezaujímavý – štýl rodičovstva.

Ten, ktorý je trendom v súčasnosti u nás, by som nazvala totálnou starostlivosťou o dieťa. Dnešná slovenská matka je plus-mínus na tri roky oslobodená od akejkoľvek nutnosti starať sa o obživu (či už vo full-time zamestnaní, alebo, ako v minulosti, v práci na poli a okolo statku), stará sa len o základnú údržbu domácnosti a o dieťa. Ponechajme bokom ironické komentovanie toho „len“ (pozri článok Slávky Kubíkovej) a zhodnime sa na tom, že je to nepochybne najvýhodnejšia pozícia v dejinách matiek Sloveniek.

Táto výlučná činnosť sa realizuje rôzne, netreba však prieskumy a tvrdé dáta, aby sme mohli zhrnúť niekoľko očividných trendov: podporuje sa veľmi tesná väzba matky a dieťaťa od narodenia, dojčenie na požiadanie (nie v pravidelných odstupoch), dlhodobé dojčenie, rešpektujúce výchovné prístupy bez „musíš“, „nesmieš“ a, samozrejme, bez trestov... Deťom sa oveľa menej kladú hranice, lebo sa často vnímajú ako samoúčelné, keďže rodičia majú dosť času a odhodlania rešpektovať slobodu dieťaťa a jeho výber aktivít. Napríklad načo mu zakazovať vyhadzovanie kuchynských zásuviek s varechami a pokrievkami, nech spoznáva svet, ja upracem... Alebo načo ho nútiť zjesť toto, teraz a v krátkom čase, keď možno bude mať chuť o pol hodinky, a keď nie, tak o ďalšiu a ďalšiu... A tak sa upratuje, čaká, núka, upratuje, čaká, núka – dospelý sa prispôsobuje dieťaťu. A to je v dlhodobom horizonte veľmi vyčerpávajúce.

Čo okrem iného znamená, že pri prvom dieťati je to obeta prinášaná s radosťou, na oltár niečoho nového, vytúženého. Pri druhom sa do toho mieša hrdosť na vlastnú skúsenosť a interakciu tých dvoch. Pri ďalších sa však čoraz väčšmi vyplavuje na povrch práve aspekt obety.

A únavy, frustrácie, hnevu. Tento model totálnej starostlivosti je totiž nastavený na 1 – 2 deti. Po prvé preto, lebo ďalšie a ďalšie malé deti už znemožňujú v ňom pokračovať vo vzťahu k tým starším. Veď ak aktuálne najmenšie dieťa ženu zamestná nonstop upratovaním, vyčkávaním, vynukovaním, logicky nemôže krúžiť ako helikoptéra nad ostatnými: vodiť ich na koncerty a rozvíjať zmysel pre umenie a krásu, po večeroch s nimi zájsť do kina a nasávať popkultúru, voziť ich na športové a iné krúžky a rôznymi ďalšími spôsobmi pestovať ich kalokagathiu. A po druhé, pri viacerých deťoch sa obeta a vyčerpanosť (ne)úmerne predlžujú. OK, sme ochotné dočasne sa kvôli deťom zrieknuť „svojho života“. Ale tento čas „vykoľajenosti“ predsa nemôže trvať pridlho.

Myslím si, že vyššie povedané sa týka najmä vzdelaných, ambicióznych, tvorivých žien. Tých, ktoré sú zvyknuté na projekty a v súvislosti s ktorými sa už v odborných kruhoch vžil pojem „projekt dieťa“. Na vopred ohraničený čas investujú maximum svojich schopností a energie do „nového projektu“. Ten by mal podľa možnosti od malička plávať, trošičku neskôr švitoriť po anglicky, ešte trošičku neskôr zvládnuť hudobný nástroj... Je dobré dožičiť mu súrodenca parťáka. A v štvorčlennej zostave doťahovať „svoj“ projekt do dokonalosti.

S dobrým pocitom totálneho nasadenia. Na rozdiel napríklad od takých – fuj – Francúzok alebo Britiek s aupairkami. Akurát, že tie krkavčie matky majú viac detí ako my.

Sú to možno dva extrémy vo výchovných štýloch, ale vo vzťahu k počtu detí na niečo zaujímavé poukazujú. Že toľko diskutované čiastočné úväzky pre matky možno nie sú príčinou, ale dôsledkom. Natalite nepomôže umožnenie čiastočných úväzkov. Ale natalite aj záujmu o čiastočné úväzky pomôže uvoľnenie totálnej naviazanosti na dieťa a totálnej starostlivosti oň.

Samozrejme, toto nie je úplný výpočet dôvodov jedno-, dvojdetnosti. Áno, aj za socíka tu bola móda dvoch detí – a to jasľovaných. Aj dnes sú tu ženy, čo majú viac/veľa detí, a nevyhoria. Atď. Faktorov je iks. Toto je jeden hodný pozornosti a diskusie.

Sama vonkoncom nesúhlasím s tým, že jasle a studený odchov sú super. Ale nie je super ani nonstop totálne nasadenie. Via media aurea.

 

Foto: Flickr.com

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo