Unikátna výstava v Ríme: Od Caravaggia po Berniniho

Unikátna výstava v Ríme: Od Caravaggia po Berniniho

Kolekcia umeleckých diel reflektuje blízke politické a kultúrne kontakty talianskych aristokratov, Pápežského štátu a španielskeho kráľovského dvora počas 17. storočia.

Známa rímska galéria Scuderie del Quirinale otvorila v apríli svoju hlavnú každoročnú výstavu (do 30.7.2017). Tento rok sa jej podarilo ukázať skvostnú kolekciu malieb a skulptúr, ktoré reflektujú blízke politické a kultúrne kontakty talianskych aristokratov a španielskeho kráľovského dvora počas 17. storočia. V tomto období sa rozdrobené talianské územia tešili relatívne pokojnému obdobiu bez vojen, pod vládou španielskych Habsburgovcov. Nezávislými boli iba Pápežský štát, Kráľovstvo Sardínie a Republika Benátky.

V umení a architektúre odznievala renesancia a prihlásil sa barokový štýl, ktorý v maliarstve najviac reprezentoval práve Caravaggio. Používal tzv. tenebrizmus – prudké striedanie svetla a tieňa (z talian. tenebroso – temný). V jeho maľbách sa objavuje výrazný kontrast medzi čiastočne osvetlenými postavami a tmavým pozadím na zvýšenie dramatického efektu.

Nové obdobie odzrkadľovali aj zmeny v katolíckej cirkvi. Ako odpoveď na protestantskú reformáciu katolícka cirkev v Ríme nastúpila na program proti-reformácie a medzi jej podporovateľmi bol aj rod Habsburgovcov. Prejavilo sa to aj posilnením kultúrnych vzťahov medzi talianskou a španielskou aristokraciou a katolíckou cirkvou. Toto obdobie je významné v umení najmä stavbou nových katolíckych chrámov s rozsiahlou bohatou barokovou výzdobou interiérov. Rím zaznamenával práve takýto kultúrny rozmach pod vplyvom súperiacich rodín Borghese a Barberini, ktoré finančne podporovali niekoľko významných umelcov a architektov. Interiér Baziliky sv. Petra bol práve v tomto období masívne vynovený.

Výstava od Caravaggia po Berniniho sa zameriava na majstrovské diela, prevažne s náboženskou tematikou, z tohto kultúrne bohatého obdobia. Väčšina diel je majetkom španielskeho Prado múzea. V kolekcii sú však aj diela, ktoré sú prepožičané zo súkromných zbierok a sú veľmi zriedkavo prístupné verejnosti. Výstavu dopĺňajú jednotlivé popisy k dielam ale aj audio sprievodca vysvetľujúci politické pozadie doby s detailmi pozadia vzniku jednotlivých diel.

Mojím výberom by som vám rada priblížila aspoň zopár majstrovských diel.

Caravaggio: Salome s hlavou Jána Krstiteľa (1608), Palacio Real, Madrid

foto: wikipedia

Toto je jedna z dvoch Caravaggiových malieb zobrazujúca rovnaký moment, ktorá bola objavená v súkromnej zbierke v roku 1959. Druhá podobná maľba sa nachádza v Národnej galérii v Londýne. Dielo dokončil v roku 1608 na Malte, na objednávku Rádu Maltézskych rytierov. Caravaggio bol veľmi krátko ich členom, až kým nebol obvinený zo spáchania zločinu. Existujú domnienky, že práve  jedným z týchto obrazov si chcel Caravaggio udobriť Veľmajstra Rytierov Alofa de Wignacourta. Podľa experta Johna Gasha je práve toto ten obraz – namiesto provokatívnej scény, vyjadruje meditáciu nad smrťou a ľudskou zlomyseľnosťou, v jasnom kontraste farieb, mladosti a staroby.

Guido Reni: Obrátenie Šovla/ Sv. Pavla (1615-1620), Monastier Sv. Lorenza, El Escorial, Španielsko

foto: wikimedia commons

Maľba zobrazuje moment obrátenia Šovla podľa 9. kapitoly Skutkov apoštolov, počas cesty z Jeruzalema do Damasku, keď ešte ako zapálený farizej prenasledoval Kristových učeníkov. Tento moment z Nového zákona bol populárny - zobrazili to mnohí maliari vrátane Caravaggia, Michelangela, Rubensa či Parmigianina.  

Reniho maľba čerpá zo skoršej maľby Parmigianina a zachytáva 3 dôležité momenty s takmer precíznymi detailmi – čiastočný výraz tváre sv. Pavla, ktorý ponúka domnienku, že je v úzkosti z celej udalosti a bol oslepený nebeským svetlom, v pozadí cestu do Damasku a samotné svetlo cez oblaky.  

Pôvodne bola maľba pripísaná Lucovi Giordanovi (žiakovi Jusepe Riberu) ale nedávno sa zistilo, že Reni vytvoril tento obraz počas pôsobenia v Ríme. Bol obľúbencom pápeža Pavla V. a patrónom jeho malieb bola rodina Borghese, ku ktorej patril aj pápež. Reni je však známy vďaka inej maľbe. Táto nie je súčasťou výstavy, ale môžete si ju pozrieť v kostole Kapucínov (Santa Maria della Concezione dei Cappuccini), via Veneto, v blízkosti Piazze Barberini. Maľba zobrazuje archanjela Michala ako rozdrvuje nohou diablovu hlavu. Reni použil na vyobrazenie diablovej hlavy črty veľmi podobné Kardinálovi Pamphilj, ktorý vraj poškodil Reniho reputáciu. Tento kardinál sa neskôr stal pápežom Inocentom X. Napriek jeho vtedajším protestom, maľba zostala prístupná verejnosti.

Diego Rodriguez da Silva Velázquez: Jozefov krvavý kabát (1629-1630), Monastier Sv. Lorenza, El Escorial, Španielsko

foto: wikimedia commons

Maľba zobrazuje scénu zo Starého Zákona, kde Jakobovi žiarliví synovia predali svojho najmladšieho brata Jozefa do otroctva a otcovi priniesli jeho šaty namočené vo zvieracej krvi, vydávajúc ho za mŕtveho. Maľba je koncentrovaná na drobné detail hlavných aktérov a verne zobrazuje Jakobov šok a zármutok, rovnako aj štekajúceho psa, ktorý akoby nepriateľsky a podozieravo vrčí na synov. V pozadí je zobrazený kúsok nádhernej krajiny v kontraste s celou deprimujúcou situáciou.

Velázquez bol vedúcim umelcom na dvore španielskeho kraľa Filipa V. a pokladá sa za najdôležitejšieho maliara španielskej zlatej éry. Maľoval prevažne portréty španielskej kráľovskej rodiny a známych európskych aristokratov, ale aj obyčajných ľudí, a takisto dôležité momenty z histórie a kultúry. Krátky čas žil a cestoval po Taliansku, kde jeho cesty sponzoroval španielsky kráľ. Práve tento obraz vytvoril v Taliansku.

Filipe Vitale: Štyria latinskí cirkevní otcovia (1635), Kolekcia Dona Luis De Borbon, Palace Boadilla del Monte, Španielsko

foto: autorka

Táto maľba bola pôvodne pripisovaná Caravaggiovi no najnovšie sa pokladá za dielo neapolského maliara Filipa Vitale (1585-1650). Jeho štýl neapolského naturalizmu s jemnou dávkou inovácie, v súlade s prvkami barokovej obrazovej konfigurácie, je oveľa bližšie k štýlu Pier Francesco Molu ako ku Caravaggiovi. Cirkevní otcovia zobrazení z ľava sú sv. Gregor Veľký, sv. Ambróz, sv. Hieronym a sv. Augustín.

Jusepe de Ribera: Ecce Homo  (1620), Real Academia de Bellas Artes de San Fernando, Madrid 

foto: wikimedia commons

Maľba zobrazuje Ježiša Krista s tŕňovou korunou na hlave, po tom ako bol mučený rímskymi vojakmi. Dokonale vyjadruje hlbokú spiritualitu s realitou utrpenia, ktoré prichádza. Tmavé pozadie ilustruje izoláciu od kričiaceho davu a pohľad Ježišových očí dotvára silne emocionálne a mystické zobrazenie. Ribera vytvoril niekoľko verzií Ecce Homo, táto je najstaršia a obsahuje podpis autora ako J a R.

Španiel Ribera, prezývaný aj Lo Spagnoletto, sa usadil sa v Ríme pomerne mladý. Tu sa aj vyučil maliarstvu a mal možnosť vidieť prácu Caravaggia. Známym sa stal vďaka maľbám, ktoré reflektujú štýl tenebrizmu od Caravaggia ale objavuje sa u neho aj vplyv Guida Reniho. V roku 1616 sa presťahoval do Neapolu, kde viedol Neapolskú maliarsku školu, vďaka ktorej sa stal obľúbencom na dvore španielskeho viceroja a jeho dvorným maliarom. Maľoval prevažne náboženské a mytologické výjavy a osoby, s koncentráciou na utrpenie svätých a martýrov, ktoré zobrazoval veľmi realisticky.

Gian Lorenzo Bernini: Ježiš na kríži (1598-1680), Monastier Sv. Lorenza, El Escorial, Španielsko

foto:autorka

Toto dielo pozláteného bronzového Ježiša na kríži je unikátne tým, že to bola údajne jediná Berniniho objednávka sprostredkovaná pápežom ako dar pre španielskeho kráľa Filipa IV, ktorá opustila Taliansko až 5 rokov po jej dokončení. A po umelcovej smrti. Je to tiež jediná bronzová socha, ktorá nie je ukotvená fyzicky ani konceptuálne, a je mobilná. Socha je takmer v životnej veľkosti, vo výške 140cm a po prvý krát bol Kristus vymodelovaný iba s jedným klincom na nohách. Dodatočne, je to tiež jediné Berniniho dielo, ktoré sa vraj vtedajší pápež Innocent X. rozhodol nahradiť podobnou sochou avšak vytvorenou Berniniho rivalom Alessandrom Algardim. Dôvodom vraj bola nevhodnosť diela na pôvodný účel. Kto vlastne sochu objednal a zaplatil nie je celkom jasné, ale na španielsky dvor bola doručená a po dlhú dobu bola ukrytá pred verejnosťou v kaplnke španielskeho dvora. Na verejnosti sa objavila až v roku 1924.

Zdroje:

Scuderie del Quirinale

Wikipedia

WikiArt

Wikimedia commons

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo