Príklad a zrkadlo pre Cirkev

Príklad a zrkadlo pre Cirkev

Celé veľkonočné obdobie nás sprevádzajú v liturgických čítaniach úryvky z novozákonného spisu Skutky apoštolov. Dielo zachytáva prvé kroky spoločenstva kresťanov, ktorí sú na ceste nasledovania Ježiša Krista už bez jeho viditeľnej pozemskej prítomnosti. Vo svojich dejinách sa Cirkev neustále pozerá na toto obdobie ako príklad i nastavené zrkadlo svojej existencie a poslania.

Druhé slovo jedného diela

Hneď v úvodnom verši Skutkov apoštolov autor predstavuje spis, ktorý my voláme Evanjelium podľa Lukáša, doslova ako „prvé slovo“. Skutky apoštolov sú jeho pokračovaním a sú s ním úzko späté, čo je dôležitý podnet aj pre naše čítanie Svätého písma. Medzi obidvoma spismi vidíme krásne prepojenia, ktoré si uvedomíme, len keď ich čítame spoločne. V Lukášovom evanjeliu na počiatku Ježišovej pozemskej existencie je Duch Svätý, ktorého pôsobením sa zrodil v tele Panny Márie. V Skutkoch apoštolov je na počiatku existencie Cirkvi ten istý Duch Svätý, ktorého apoštoli príjmu na Turíce. Lukášovo evanjelium začína v Jeruzaleme zvestovaním narodenia Jána Krstiteľa, keď jeho otec Zachariáš vykonáva kňazskú službu v chráme. Taktiež Skutky apoštolov začínajú v Jeruzaleme, kde Ježišovi učeníci očakávajú v modlitbe príchod Ducha Svätého. Smrť prvého mučeníka sv. Štefana je vzorovým príkladom nasledovania Krista. Štefan zomiera so slovami: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“ a „Pane, nezapočítaj im tento hriech.“ (Sk 7,59-60) To sú takmer rovnaké slová, aké v Lukášovom evanjeliu vyriekol na kríži Kristus. Úlohou každej generácie veriacich  je svojím životom napodobňovať Ježiša Krista.

Otvorenosť pre Ducha

Skutky apoštolov sa niekedy volajú „Knihou Ducha Svätého“. Nielenže opisujú na piatich miestach vyliatie Ducha Svätého na veriacich (2,1-4;  4,28-31; 8,15-17; 10,44; 19,6), ale zdôrazňujú, že činnosť ohlasovateľov a prvých kresťanských spoločenstiev je pod vedením Ducha. Dielo ukotvuje kresťanské posolstvo do konkrétnych historických reálií. Je to dôležitý podnet aj pre našu dobu. Božie slovo nie je filozofickou náukou, ktoré bolo zostavené niekde za písacím stolom. Je to živý Boh, ktorý chce vstúpiť do života každého z nás tak, ako vstúpil do života apoštolov a prvých učeníkov. Skutočným protagonistom Skutkov apoštolov nie sú apoštoli, ale Božie slovo, ktoré od Krista prechádza na Cirkev a z Cirkvi na celý svet. Apoštoli sú v službe tohto slova, sú nádobami, ktoré si vyberá Kristus, aby niesli jeho posolstvo. Postavy Petra, Pavla a ďalších učeníkov sú zobrazené, ako sa nechávajú viesť Ježišovým Duchom.

Viera ako cesta

Starostlivým a verným zostavením diela chce autor upevniť vo viere Teofila a ďalších ako on, v istote viery o Ježišovi, ktorú odovzdávali apoštoli. Ježiš je naplnením Božích prisľúbení, ktoré sa teraz realizujú v jeho nasledovníkoch.  Pre dvojdielo „Lukáš-Skutky“ je typickým prvkom cesta – putovanie (Ježiš na ceste do Jeruzalema, učeníci do Emauz, Pavlove misijné cesty atď). Aj náš život môžeme prirovnať k putovaniu, v ktorom v otvorenosti pre Božie slovo dozrievame, spoznávame pravé hodnoty a učíme sa kráčať Božou cestou. Božie kráľovstvo sa nezakladá na vlastnení nejakého konkrétneho územia. Prerastá geografické hranice, pričom sme povolaní budovať ho na každom mieste našej planéty.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo