Základné ľudské právo na sebaukájanie

Základné ľudské právo na sebaukájanie

Propaganda proti kresťanstvu a podnecovanie nenávisti voči kresťanským hodnotám sú znova na programe dňa Inštitútu pre ľudské práva. V nedávnom článku Rada proti ľudským právam jeho autorka Alena Krempaská dokonca ukazuje prstom pre extrémizmus.

Ľudské právo na život pre každé piate nenarodené dieťa je pošliapané komunistickým potratovým zákonom, len aby právo na sebeukájanie bolo absolútne. Rovnosť v sebeukájaní samozrejme musí byť, preto ak by žena mala ostať tehotná, musí mať právo zabiť dieťa najlepšie ešte pred narodením (sú už aj takí, čo chcú mať také právo aj po narodení). Rozprávať o rovnosti práva nenarodených a narodených je spiatočníctvom, lebo napriek najmodernejším 4D videozáznamom, embryologickým fotografiám a genetike pre “ľudskoprávnych” aktivistov nenarodené dieťa naďalej zostáva len parazitujúcim zhlukom buniek. Je to zjavne kategória ľudí druhej kategórie - podľudí, ktorá prekáža pokroku žien, je rizikom šírenia kriminality a jednoducho nechceným elementom, čo je najdôležitejšie kritérium, keď ide o ľudské práva, však?

 

Právo na sebaukájanie sa môže nazvať aj manželstvom alebo akokoľvek si to zadefinujú jednotlivci a je treba všetkých prinútiť prostredníctvom štátu, aby to tak akceptovali. Ak sa to niekomu nepáči, nech nekandiduje za starostu a radšej nech ani nepodniká, aby sa náhodou nestal terčom útoku tých s právom na análne sebeukájanie. Ak by im chcel odmietnuť nejaké služby, štát ho musí prinútiť k ich poskytnutiu, aj keby to bolo proti jeho biznis záujmom, svedomiu či čomukoľvek. Kresťania na západe, ktorí odmietli homosexuálnym “manželom” výzdobu torty, prenájom reštaurácie, izby, až po tlačiarenske či fotografické služby, museli zaplatiť nielen pokuty ale citové dškodné. Žiadne náboženské či iné slobody nemôžu vojsť do cesty základnému právu na sebeukájanie!

 

Keď sa k tomu pridajú výkriky za rovnosť v príjmoch mužov a žien, za štatistické kvóty a proti údajnej genderovej diskriminácii na pracovisku, už si nikto ani nespomenie, že kedysi boli posvätnými: právo na súkromný majetok, sloboda podnikania, sloboda zmluvného kontraktu, či sloboda združovania sa s kýmkoľvek chcem. Antidiskriminačné zákony najviac ochromujú podnikanie (hlavne malé a stredné), nakoľko uvaľujú nelogické podmienky na podnikateľov na ich vlastnom pozemku, či v nehnuteľnosti. Prečo by podnikateľ nemohol zamestnať svojho syna namiesto cudzej ženy?

 

Je správne nediskriminovať pri výbere kandidáta do štátnej funkcie či úradu. Ale prečo by mi mal štát diktovať, koho zamestnám alebo nezamestnám v mojej firme, ktorá je mojim osobným majetkom? Pritom štát diskriminuje jedna radosť – dáva väčšie príspevky slobodným matkám ako tým, ktoré žijú v usporiadanom manželstve, dáva novorodenecký príspevok na dieťa iba po tretie dieťa, dáva len veľkým investíciam daňové prázdniny atď. Hlavne však, aby štát zabezpečil, aby nikto nepredával tovary špeciálne pre dievčatá alebo chlapcov, lebo to je genderová diskriminácia. Aká iná nerovnosť /nenarodených a narodených - to už vôbec nie/ môže už koho trápiť?

 

Ak sa niekto ozve proti odoberaniu detí z rodín, bude umlčaný “ľudskoprávnymi” aktivistami, lebo veď im ide predsa o ochranu detí - pred fyzickými a psychickými trestami. Ako keby odtrhnutie od rodičov nebolo násilím. Týranie je pritom diametrálne odlišné od primeraného výchovného trestania. Keď sa niekto postaví za práva detí, pre ktoré vznikla inštitúcia manželstva, či adopcia, ak poukáže na utýranie najmenších v maternici, či na škodlivosť sexuálno-masturbačno-análnej indoktrinácie, je onálepkovaný ako fundamenstalista, či extrémista.

 

Trestný zákon definuje extrémizmus aj ako snahu o potláčanie ľudských práv, z čoho Krempaská viní KBS ako nenávistného bojovníka za obmedzovanie práv iných. Toto je dôvod, aby KBS využilo tlačový zákon a bránilo sa právom na odpoveď proti očierňovaniu obrany ľudských práv, lebo sa nepáčia aktivistom za základné právo na sebaukájanie. Kresťania nemajú problém tolerovať aj najuletenejšie genderové výmysly, protestujú však, keď má štát znásilňovať svedomie tých, ktorí takým úletom nechcú napomáhať.

 

Základné právo na sebaukájanie má totiž byť všetkým právam nadradené. Tí, ktorí veria vo fundamenálne ľudské práva, majú problém, keď sa ostatné práva potláčajú, poškodzujú sa slabší, dokonca až utýraním na smrť. Zbavovanie sa nechcenej skupiny najmenších ľudí umelým potratom je predsa treba vidieť ako nevyhnutnú obetu pre emancipáciu žien a záchranu matky Zeme. Koľko veľa genocidálnych obiet sa prinieslo už pre budovanie komunizmu a iné ideologické experimenty!

 

Slovo sloboda voľby vidia títo aktivisti veľmi zredukovane len v súvislosti so sebaukájaním a odstránením jeho neželaných dôsledkov. A aby štát mohol zabezpečovať ich genderové slobody v každej sfére života, je treba ho viac posilňovať. Preto ste od Inštitútu ľudského práva na sebaukájanie nikdy nepočuli nič o slobode podnikania, rodičovských slobodách, o daňovej slobode a pod.  Všetky práva prevalcovať, len aby nové "právo na sebaukájanie" malo akceptáciu bez výhrad! A toto nie je extrémizmus?

 

Článok je publikovaný aj s ďalšími blogmi na www.pravonazivot.sk. Na obrázku je dieťa v 7. týždni od počatia.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo