Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
11. máj 2017

Panna Mária - problém medzi katolíkmi a protestantmi?

Vážení čitatelia, toto nie je a ani nechce byť vieroučný článok o úcte k Panne Márii. Nevznikol z môjho podnetu, ale ste si ho vyžiadali a chcete, aby som k tomu zaujal stanovisko. Pozrieme sa teda na Pannu Máriu z rôznych uhlov pohľadu podľa kresťanských denominácií, pozrieme sa do sv. Písma a verím, že nájdeme prvky, ktoré nás budú spájať a nie rozdeľovať.
Panna Mária - problém medzi katolíkmi a protestantmi?

Na úvod chcem povedať, že mi je veľmi ľúto, že Panna Mária sa stala predmetom sváru a prvkom rozdelenia medzi katolíckou cirkvou a nekatolíckymi cirkvami. Žena, ktorá obetovala celý svoj život Bohu, povedala „Nech sa mi stane podľa tvojho slova!“, nasledovala svojho Syna až pod kríž, stala sa jedným z pilierov prvej cirkvi po boku apoštolov, posilňovala prvých kresťanov, táto žena má byť tým, čo nás rozdeľuje? Rozhodne nie. Rozdelenie pochádza od zlého. Tento problém však vôbec neexistoval, vznikol až neskôr, keď katolícka cirkev, dovtedy len jedna cirkev, začala postupne schádzať z cesty pravej náuky a začala učiť veci, ktoré nemajú svoj pôvod vo sv. Písme.

História

Kedy sa to stalo? Po prijatí kresťanstva za štátne náboženstvo za vlády Rímskeho cisára Konštantína I. v roku 313 (známe ako Milánsky edikt) sa pohanské tradície a zvyky začali miešať s čistými prvkami kresťanstva, pohanské chrámy plné modiel boli nahradzované kresťanskými a ľudia (obrátení pohania, niektorí aj násilne) dovtedy zvyknutí uctievať viac božstiev potrebovali niečo uctievať, tak okrem Boha, katolícka cirkev (možno pôvodne s dobrým úmyslom nahrádzať pohanské kresťanským) im ponúkla svätých, aby si ich uctili a teda v chrámoch živého Boha mali aj oni svoje miesta, oltáriky, kde mohli ľudia prísť a uctiť si ich. To isté platí aj o modlitbe. Tak vznikla možnosť prosiť svätých o pomoc a orodovanie u Boha. Dovtedy niečo také neexistovalo. Tu treba zároveň povedať, že katolícka cirkev vždy učila, že je len jeden Boh v troch osobách a že svätí nie sú na tej istej úrovni ako Boh, ale tým, že dala možnosť uctiť si v chráme obrazy, alebo sochy svätých a tiež, že dovolila, aby kresťania otvorili svoje ústa k modlitbe a prosbe k svätým, tým otvorila dvere kresťanskému modlárstvu, ktoré sa v ľudových masách zvrhlo a vytvorilo to, čo vidíme dnes. Nie je neobvyklé vidieť v kostole vyloženú sviatosť oltárnu, prítomného Krista a staršiu pani, ktorá kľačí pri bočnom oltári a „modlí sa“ k sv. Antonovi. Stalo sa i to a bol som osobným svedkom, že som prišiel do chrámu na štvrtkovú večernú adoráciu a táto adorácia bola zrušená, lebo bol sviatok sv. Františka. Teda nevyložili sviatosť oltárnu k poklone, ale vyložili relikviu sv. Františka na oltár, nejaké mŕtve kostičky, doniesli aj kľakátko a ľudia boli pozvaní k ucteniu si pozostatkov. A čo robili ľudia? Prichádzali postupne, kľakali si pred mŕtve kostičky, modlili sa pred nimi, skláňali hlavy a odišli. A tak skoro všetci. Veď prečo nie? Tak učí matka Cirkev.

 

Áno, tak učí matka Cirkev... ale nie Sv. Písmo a Božie slovo, ktoré nás bude súdiť v posledný deň.

 

Či nevidíme modlárstvo najhrubšieho zrna?

Koľko svojho času trávime doma uctievaniu Boha, modlitbe k nemu a koľko času k  rôznym svätým? Nech si tu dá každý odpoveď.

 

Keď sa raz postavíme pred Krista, nebude tam ani kňaz, ani pápež, ani sused, ani kamarát, ani mama, na ktorú by sme sa vyhovorili, že tak nás učili a veď to robia všetci. Budeš tam len ty a živé Božie slovo, ktoré ťa bude súdiť v posledný deň.

Ježiš zvolal: Kto verí vo mňa, nie vo mňa verí, ale v toho, ktorý ma poslal. A kto vidí mňa, vidí toho, ktorý ma poslal. Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme. Ak niekto počúva moje slová a nezachováva ich, ja ho nesúdim, lebo som neprišiel svet odsúdiť, ale spasiť. Kto mnou pohŕda a neprijíma moje slová, má svojho sudcu. Slovo, ktoré som hovoril, bude ho súdiť v posledný deň. (Jn 12, 44 – 48)

 

Keďže pochádzam z katolíckej rodiny, robil som to isté. Tak ma to učili, tak ma vychovávali.

Ale keď som spoznal pravdu, zobral do rúk Sv. Písmo a čítal Nový a Starý Zákon a videl, ako Boh to nenávidí, že je to ohavnosť, odklon od pravdy a novodobé modlárstvo uctievania (mŕtvych) ľudí namiesto Boha, už to viac nerobím. Nemôžem. Milujem Boha a vážim si ho. Chcem zachovávať jeho slovo, nie popudzovať ho k hnevu. Veď tým prekračujeme prvý príkaz Desatora! Nájdime si ho celé v Starom Zákone, Exodus 20. kapitola a pochopíme.

 

Diana, bohyňa lovu (rímska) a Artemis (grécka) bola nahradená sv. Hubertom, patrónom poľovníkov. Neptún (rímsky) a Poseidon (grécky) boh morí bol nahradený sv. Mikulášom, patrónom námorníkov, lekárnikov, rybárov a detí. Ceres (rímska) a Demeter (grécka) bohyňa poľnohospodárov bola nahradená sv. Izidorom, patrónom poľnohospodárov. Bakchus (rímsky) a Dionýzos (grécky) boh vína bol nahradený sv. Urbanom, patrónom vinárov. A tak teraz aj baníci majú svojho patróna, aj hasiči, aj cestovatelia, študenti, advokáti, obuvníci, skoro každé povolanie... všetko sa to dialo postupne.

 

Otázkou je, načo sú nám patróni? Majú nás chrániť? Máme sa k nim utiekať a prosiť o pomoc? Dať si ich do mestských erbov?

 

Zaiste títo ľudia viedli bohumilý život, ako aj mnoho ďalších, ale neprisudzujme im väčšiu dôležitosť ako treba. Otváranie hrobov a zisťovanie, či sú, alebo nie sú porušení, je ďalšia ohavnosť, ktorej sa treba zbaviť. Nech mŕtvi odpočívajú v pokoji.

 

Zamýšľali sme sa niekedy prečo sa nemodlíme k Abrahámovi, Mojžišovi, Eliášovi, Dávidovi, Timotejovi? Veď to boli tiež svätí ľudia, veľkí muži viery a teraz sú pred tvárou Božou. Lebo je to nebiblické. Rovnako je nebiblické modliť sa k ostatným svätým. Nemôžeme rozprávať k mŕtvym ľuďom a nazývať to modlitbou. Modlitba je rozhovor s Bohom. Pochopme to!

 

Iba jediného pravého Boha (Boha Abraháma, Izáka a Jakuba) máš uctievať. Len On je Boh a iného Boha niet! Pred ním sa máš skláňať, jemu spievať, jeho chváliť, jemu ďakovať, jemu slúžiť,  jeho o pomoc a vedenie prosiť. Všetko ostatné, čo stojí v ceste alebo je pred Bohom, musí byť odstránené! Nesmieš uctievať nič a nikoho okrem Boha samotného. Žiadneho tvora na zemi, žiadneho človeka, žiadnu vec, žiadnu bytosť!

 

Úcta k Panne Márii

 

Toto je téma, pri ktorej každé kresťanské spoločenstvo musí urobiť ústupok. Musí sa zbaviť predsudkov, nenávisti a zvykov.

 

Keď išla Panna Mária na návštevu k Alžbete, vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. Len čo Alžbeta začula Máriin pozdrav, dieťa v jej lone sa zachvelo a Alžbetu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala veľkým hlasom: "Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života. Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo dieťa v mojom lone. A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán."  Mária hovorila: "Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených.  Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky." (Lk 1, 40, 55)

 

Tento úryvok z Lukášovho evanjelia nám ukazuje, že len čo Mária pozdravila Alžbetu, dieťa v jej lone sa zachvelo a naplnil ju Duch Svätý. Prečo? Lebo Mária bola v tom čase tiež tehotná a Duch Svätý spočíval na nej, keďže z Ducha Svätého počala ako panna a nosila pod srdcom nášho drahého Spasiteľa.

Alžbeta povedala: Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?

                             A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.

 

Potom Mária povedala: Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno...

 

Čo znamená blahoslaviť? Blahoslaviť - znamená vzdať úctu, česť, uznanie.

 

Ježiš sám používa toto slovo v reči na vrchu známej ako blahoslavenstvá (Mt 5, 3 – 12)

 

"Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

 

Takže Mária, keď uverila slovám archanjela Gabriela a povedala: "Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova." stala sa blahoslavenou, urobila dobre a patrí jej úcta a uznanie.

Inzercia

 

Mária povedala: Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno...

 

Mária je blahoslavená, blahoslavíme ju a budú ju blahoslaviť všetky pokolenia až do druhého príchodu nášho Spasiteľa. Prečo? Lebo poslúchla Boží hlas. Lebo veľké veci jej urobil Ten, ktorý je mocný... Lebo veľké veci nám urobil Ten, ktorý je mocný a sväté je jeho meno. Dal nám Spasiteľa Ježiša Krista, Život, ktorý vzal podobu človeka z Márie Panny a stal sa Synom človeka. Boh, večné slovo, ktoré sa stalo telom.

 

Blahoslaviť znamená prejavovať úctu a uznanie a toto Panne Márii právom patrí.

To znamená, že ju máme ctiť, ale nie ju uctievať. Rešpektovať jej dôležité miesto v diele spásy, ale nie ju uctievať. Nie modliť sa k nej, nie prosiť o orodovanie. Prečo?

Lebo modlitba je rozhovor s Bohom. Mária je človek, aj keď Bohom vyvolená a svätá.

Podľa prvého zákona Desatora nesmieme uctievať žiadneho človeka, žiadnu vec, žiadnu bytosť.

Všimnime si prosím, že vo všetkých Pavlových, Petrových a Jánových listoch, ako aj v liste Jakubovom a Júdovom, ktoré tvoria fundament kresťanskej teológie spolu s evanjeliami, sa pozornosť viaže jednoznačne na Krista ako Syna Božieho a samotného Boha a na mravné napomínanie a utvrdzovanie nasledovníkov Krista. Niet ani náznaku obrátenia pozornosti k svätým, ktorí nás predišli do večnosti, alebo k Panne Márii, žeby sme k nim mali zhliadať a prosiť ich o orodovanie a pomoc. Všimnite si aj to, že Boh od nás vyžaduje, aby sme ho milovali celým svojím srdcom, celou svojou mysľou a celou svojou silou a nie rozdeleným srdcom, rozdelenou mysľou a rozdelenou silou. Naša celá pozornosť sa má upínať na Boha. To je dôležitý psychologický aspekt. Ak naša myseľ nie je celkom upriamená na Boha, prichádzajú pokušenia, zvody, nezdary...lebo nerozprávame s Ním, nekonzultujeme naše rozhodnutia s Ním, nebojujeme s pokušením. Preto nás aj sv. Pavol vyzýva: Neprestajne sa modlite. (1.Tes 5, 17) To neznamená, že celý deň nebudeš nič iné robiť, len sa modliť. To znamená, že tvoja pozornosť a myseľ bude upriamená na Boha, že On bude na prvom mieste v tvojom živote  a podľa toho upravíš svoje kroky a jednanie. Ako kráľ Dávid, ktorý povedal: Pána mám vždy pred očami; a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa.(Ž 16,8)

 

Panna Mária nie je mostíkom k Bohu. Biblia učí, že je len jeden prostredník medzi Bohom a človekom, Ježiš Kristus. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých (1. Tim 2, 5 – 6)

 

Niektorí sa domnievajú a veria, že Mária sa prihovára u svojho Syna v nebi. Toto tvrdenie sa nedá potvrdiť ani vyvrátiť.

My však vieme, že: keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!? Kto obžaluje Božích vyvolencov? Boh, ktorý ospravedlňuje? A kto ich odsúdi? Kristus Ježiš, ktorý zomrel, ba viac - ktorý bol vzkriesený, je po pravici Boha a prihovára sa za nás? (Rim 8, 32 – 34)

 

Ježiš Kristus je po pravici Boha a prihovára sa, oroduje za nás. Keď urobíme niečo zlé, hriech a potom ho ľutujeme a vyznávame, Ježiš sa prihovára za nás a svojou vlastnou krvou ho maže.

Keď máme v niečom nedostatok a modlíme sa, máme sa modliť a prosiť v mene Ježiš. Ježiš samotný a jeho mocné meno sa za nás prihovára pred Bohom. V jeho mene sa tiež uzdravuje, vyslobodzuje od zlého ducha, v jeho mene sa víťazí.

Sám nám to Ježiš povedal, keď bol na zemi.

Veru, veru, hovorím vám: Ak budete o niečo prosiť Otca v mojom mene, dá vám to. Doteraz ste o nič neprosili v mojom mene. Proste a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.(Jn 16, 23 – 24)

 

Čo by nám na to povedala Panna Mária?

 

Panna Mária, matka nášho Spasiteľa, ktorú máme v úcte by povedala: "Urobte všetko, čo vám povie!" (Jn 2, 5) Viaže sa to na príbeh svadby v Káne.

 

Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: "Nemajú vína." Ježiš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina." Jeho matka povedala obsluhujúcim: "Urobte všetko, čo vám povie!" Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: "Naplňte nádoby vodou!" A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: "Teraz načrite a zaneste starejšiemu!" A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno - on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: "Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz." Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. (Jn 2, 1 – 11)

 

Panna Mária by povedala: Robte všetko a zachovávajte všetko, čo vám povedal môj Syn.

 

Niektoré protestantské cirkvi neprejavujú Márii patričnú úctu a katolícka cirkev ju zase príliš povýšila a neustále stavia do popredia. To je môj názor.

 

©Mgr. Dario Máček

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Odporúčame

Blog
Vy ste soľ zeme...

Vy ste soľ zeme...

Soľ. Biela, skromná, ale pritom dôležitá súčasť našej kuchyne pre svoju chuť. Bez soli by náš svet bol ochudobnený. Naše jedlá by neboli chutné. Všetci vieme, že soľ má aj konzervačnú funkciu. Bez soli by sa jedlo pokazilo a rozložilo. Ježiš hovorí: Vy ste soľ zeme. Vy máte udržiavať spoločnosť, ktorú vám zanechávam v poriadku, vy máte byť mojimi svedkami, vy máte prinášať hodnoty, vy máte prinášať chuť tomuto svetu.

Blog
Mariánsku úctu nemožno obchádzať

Mariánsku úctu nemožno obchádzať

Keď sa slávi nejaký mariánsky sviatok, vynára sa z prostredia nielen mimo Katolíckej cirkvi, ale niekedy aj z jej vnútra, otázka uctievania Ježišovej matky. Najčastejšou námietkou je, že ak Kristus je centrom evanjelia, či je potrebné venovať osobitnú pozornosť Márii. Fatimské posolstvo, ktoré v tomto roku od 13. mája slávi svoju storočnicu, nás pozýva zamyslieť sa nad mariánskou úctou, ktorá nie je len nejakým voliteľným doplnkom veriaceho človeka, ale pevnou a neoddeliteľnou súčasťou učenia Katolíckej cirkvi.