Naplnenie času. Duch Svätý prichádza

Naplnenie času. Duch Svätý prichádza

TURÍCE. Blížia sa Turíce: Sviatok dovtedy nepredstaviteľnej milosti: že hriešnik môže mať Božieho Ducha. Bez osobných turíc nie je možný život kresťana v pravde, láske a spravodlivosti. Pripravme si srdce na jeho Ducha. Bude v hluku a ohni na zhromaždení kresťanov? Bude v tichu tvojej izby? Na tom nezáleží. Nechaj si zapáliť srdce jeho ohňom. Je to OHEŇ BOHA ZO SINAJA.

Naplnenie času. Duch Svätý prichádza.

Sviatok Šavotu (Sviatok týždňov) bol dôvod, prečo sa na päťdesiaty deň po umučení Ježiša Krista, najčistejšej a najdokonalejšej Obety, ktorá bola kedy prinesená na sviatok Paschy, zišli do Jeruzalema rôzne národy (Židia z rôznych národov): Parti, Médi, Elamčania, obyvatelia Mezopotámie, Judey a Kapadócie, Pontu a Ázie, Frýgie a Pamfýlie, Egypta a líbyjských krajov okolo Cyrény, prisťahovaní Rimania, Židia aj prozelyti, Kréťania i Arabi. (Sk 2:9-11)

Medzi prisľúbením Ducha Svätého a jeho príchodom uplynulo zopár dní. Ježiš už počas zjavovania sa Apoštolom prorokuje: „Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!“ (Lk 24:49) A potom tesne pred nanebovstúpením – návrate k Otcovi sľubuje: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj.“ (Sk 1:7-8) Učeníci boli vyzvaní čakať v modlitbe, teda pripravovať sa na príchod veľkej udalosti, tak ako sa Izraeliti pripravovali na Sviatok týždňov po Pasche. Jeho sľub sa naplnil, keď prišiel (gr. text „naplňoval sa“) deň Letníc. Prišlo k naplneniu Duchom Svätým.

Čo sa stalo, je opísané v Sk 2:1-4.

Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi; ako im Duch dával hovoriť.

V neskoršom judaizme bol tento sviatok ponímaný ako spomienka na Sinajskú zmluvu a Zákon. Po východe z Egypta, keď Izrael táboril pod vrchom Sinaj, na tretí deň začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a Pán zostúpil naň v ohni a vystupoval z neho dym. Celá hora sa veľmi triasla. To preto bol zoslaný Duch Boží na tento sviatok, v ohni a jazykoch a za hukotu z neba, pretože Duch mal uviesť do používania nový zákon – zákon evanjelia a lásky, ktorý predtým ohlásil Syn človeka. Rozdiel však bol v tom, že tentoraz zákon nebol daný len jednému národu, ale všetkým ľuďom.

Turíce sa odohrali v prvý deň týždňa (v nedeľu) a tým sa tento deň potvrdil ako kresťanský šabat, aby bol spomienkou na dva najväčšie dary Boha človeku (a dva najväčšie zásahy do jeho dejín) – a to zmŕtvychvstanie Syna a dar Ducha národom. Každý Pánov deň (nedeľa) by sa mal niesť v ich znamení nielen vonkajškovo ale aj vnútorne – v srdci.

Pri opise turíčneho zázraku sa postupuje „zvonka“ smerom „dovnútra“. Opisuje sa tu silný zvuk, ktorý mal pôvod v nebi a je prirovnaný ku zvuku silného vetra. Potom sa im ukázali rozdeľujúce sa jazyky, ktoré sa podobali na jazyky ohňa a tie spočinuli na každom z nich. V závere tejto prvej časti máme konečný efekt, ktorý predchádzajúce fenomény len naznačovali: všetci boli naplnení Duchom Svätým. Prejavilo sa to hneď aj navonok – a to tým, že dostali schopnosť hovoriť inými jazykmi.

Ako prišiel. Vonkajšie javy.

Často sme v Starom testamente čítali o tom, ako Pán zostupoval v oblaku: keď Božia sláva zahalila horu Sinaj, Stánok zmluvy či neskôr Chrám v Jeruzaleme. Aj Ježiš Kristus odišiel k Otcovi v oblaku. Tentoraz nie: príchod Ducha sa deje otvorene, transparentne a začína nové časy: nie časy zahalenosti, skrytosti Pána, ale otvorenosti, nehatenosti a slobodného otvoreného prístupu k Bohu. Prišiel nie v oblaku, ale „z oblakov“. Skrze Ježiša Krista a vďaka nemu má teraz človek priamy prístup k Pánovi.

Duch prišiel náhle, zrazu; tým, že čakajúcich prekvapil, prišiel skôr, ako očakávali. Prišiel náhle, nevypočítateľne a zároveň ako predpovedaný a ohlásený Ježišom. Zaznieval silný zvuk (hukot) z neba a bol to zvuk vetra, pretože „spôsoby“ Ducha sú ako vietor. Veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. (Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha. Ježiš Nikodémovi v Jn 3:8.) Lukáš však aj tu jasne používa obrazy a motívy zo Starého Zákona, stačí si spomenúť napr. na Eliáša na vrchu Horeb (Sinaj): 1 Kr 19:11-12. Duch Svätý prišiel z neba, z hora („z oblakov“) z miesta, ktoré človek podvedome spája so sídlom Pána. Ako toto „zrazu, náhle“, tak aj pôvod - ek tú úranu (z neba) to všetko podčiarkuje pôvod, ktorý sa nedá vysvetliť prirodzenými prostriedkami.

Bol to prudký, mocný vietor, ktorý prišiel v sile, akoby sa tým chcelo obrazne naznačiť, že chce strhnúť a zničiť všetko staré. To, čo prichádza, je nové a nebude sa dať porovnať s tým, čo bolo predtým. Má to naznačiť jeho vlastnú silu, a silu, v akej môže vystupovať a konať každý, kto Ducha vlastní. Jeho potrebuje každý, kto má kričať („hučať“) Ježiš ťa zachránil a si spasený! Alebo ako Peter chvíľu po naplnení: Tohto Ježiša Boh vzkriesil a my všetci sme toho svedkami. Božia pravica ho povýšila a keď od Otca dostal prisľúbeného Ducha Svätého, vylial ho, ako sami vidíte a počujete… Nech teda s istotou vie celý dom Izraela, že toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali, Boh urobil aj Pánom aj Mesiášom." (2:32, 33, 36)

Nenaplnil len jednu miestnosť, či dvor, ale naplnil celý dom. To naznačuje, že keď Duch prichádza do človeka, chce ho celého: celú myseľ a celé telo (a ďalej celú rodinu: dom ako rodina a celý národ). Silný závan víchra pripravil dušu na jemný vánok pôsobenia Ducha.

Teraz sa zjavuje viditeľný znak daru Ducha Svätého. Zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, a tie spočinuli na každom jednom z nich. Bol to aj navonok viditeľný znak, ktorý mal potvrdiť ich vieru, že Ježiš splní to, čo prisľúbil a posilniť ju. Tým znakom bol oheň, a znamenal vyplnenie slov posledného proroka pred Kristom – Jána Krstiteľa. On povedal: „On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Mt 3:11). Títo všetci učeníci oslavovali sviatok Zákona, ktorý Izrael dostal na hore Sinaj.

Obr. Kto si chce prečítať viac, môže v knihe Sviatky Boha 1.

Zopakujme si, čo sa vtedy stalo na Vrchu a ako sa to stalo. Keď nastal tretí deň, začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a silno zaznieval zvuk rohu. I chvel sa strachom všetok ľud v tábore. Mojžiš však vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a oni sa postavili pod samým vrchom. Vrch Sinaj bol celkom zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Celý vrch sa hrozne triasol. Zvuk rohu bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Pán mu odpovedal v hrmení. (Ex 19:16-19) Duch Svätý zostupuje v ohni ako Pán zostúpil na Hore v ohni. Je to ten istý Boh. Tak ako starý Zákon bol daný na hore v ohni, tak aj tento nový – evanjeliový. Duch Svätý spôsobuje zmäknutie srdca, spaľuje v ňom, čo je nepotrebné a prebytočné a dáva istotu Božej prítomnosti. On je tým ohňom, ktorý prišiel Kristus ohlásiť, že bude poslaný na zem. Je to oznámenie mesiášskeho duchovného krstu (krstu v Duchu Svätom) na rozdiel od Jánovho, ktorý mal viesť človeka k pokániu.

Vnútorné zmeny a dôsledky, ktoré Duch spôsobuje

Všetkých naplnil Duch Svätý. Naplnenie Duchom znamená, že boli viac ako kedykoľvek predtým pod jeho posväcujúcim vplyvom, radovali sa z lásky Krista, z nádeje na nebo. Taktiež boli naplnení darmi Ducha Svätého. Boli obdarení nadprirodzenou silou v rozširovaní Kristovej doktríny. Zdá sa byť jasné, že nielen dvanásť apoštolov, ale všetkých stodvadsať učeníkov bolo naplnených Duchom Svätým hneď v tomto čase a rovnakou mierou. V štvrtom verši „všetci“ sú všetci v prvom verši (všetci, čo tam boli spolu).

Začali hovoriť inými jazykmi, aký bol ich materinský. Nehovorili slová, čo sú obyčajne obsahom bežnej komunikácie, ale slovo Boha a chvály na jeho meno, ako im Duch dával hovoriť. Nehovorili to, čo by si predtým pripravili, alebo sa naučili, ale ako im Duch dával hovoriť: on im dal nielen jazyk ale aj obsah reči, slová. Bol to veľmi veľký zázrak, bol to zázrak v mysli, lebo oni sa nikdy neučili tieto jazyky; nanajvýš čo mohli, bolo to, že ich niekedy v živote počuli. Neboli ani jazykovedci ani cestovatelia. Ten, kto stvoril ľudské ústa, jazyk i reč, teraz ich prispôsobil úlohe, ktorá ich bude čakať. Bol to veľmi užitočný, potrebný a praktický dar. Jazyk, ktorým hovorili učeníci, bola aramejčina, môžeme povedať dialekt hebrejčiny, ale úloha, ktorou boli poverení, bola kázať evanjelium a učiť zachovávať všetko, čo im Kristus prikázal a robiť učeníkov zo všetkých národov. Preto ich Boh v Duchu uschopňuje hovoriť v jazykoch, ktorým cieľová skupina rozumie. Toto bol prvý dôsledok vyliatia Ducha Svätého na nich.

Mohlo však ísť aj o glosoláliu – buď všetkých, alebo len niektorých z nich, ako by mohlo vyplývať z 13. verša. V ňom Lukáš zaznamenáva hodnotenie niektorých rozprávajúcich, ktorí si mysleli, že sú opití, plní mladého vína. (V Skutkoch apoštolských sa hovorenie v jazykoch po naplnení Duchom Svätým spomína ešte v Sk 10:45-47, keď bol Peter u Kornélia: A veriaci z obriezky, čo prišli s Petrom, žasli, že sa dar Ducha Svätého vylial aj na pohanov, lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy Peter povedal: "Môže ešte niekto zabrániť, aby boli vodou pokrstení tí, čo dostali Ducha Svätého tak ako my?" a v Sk 19:5-6, keď bol Pavol v Efeze: Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. A keď na nich Pavol vložil ruky, zostúpil na nich Duch Svätý; i hovorili jazykmi a prorokovali.) Môže ísť o neartikulované slabiky alebo zvuky vo vytržení; kedy zvuky nevydáva ani tak človek, ale dáva mu ich Boh – hovoriť alebo spievať veci, ktoré majú pôvod v jeho Duchu. Je to akoby plesanie a chvála Pána. Je to obdarovanie. Týmto fenoménom sa Pavol zaoberá v 1 Kor 14.

Na židovský Sviatok týždňov Pán podľa prísľubu Syna človeka dáva ľudstvu svojho Ducha, ktorý má – a to je ďalší dôsledok prijatia Ducha Svätého – pomôcť zachovávať ten Zákon, ktorého sviatok prijatia si Izrael cezeň pripomínal a ktorý neprišiel Ježiš Kristus zrušiť, ale naplniť. Duch Svätý je ten, čo zapíše Zákon do sŕdc a urobí z kamenných srdcia z mäsa.

Mimochodom po udalosti zostúpenia Ducha vidíme dve typy reakcií: jedna skupina ľudí sa pýta, čo to znamená, aký to má význam, iná sa vysmieva. Záujem a odmietanie – to sú základné reakcie po naplnení Duchom. Rozdelenie. Na dobro. A zlo.

Duch Svätý je božská moc, pomocou ktorej zostáva vzkriesený Pán prítomný v dejinách ako ten, kto prináša spásu, vykúpenie a oslobodenie; kto vedie svet – napriek nešťastnej udalosti s hriechom na začiatku – ku šťastnému koncu. Ak sa Cirkev neuzatvára pred Duchom Svätým, potom sa viera stáva úžasným dobrodružstvom s veľkou spontánnosťou, kreativitou, odvážnou dôverou, neomylnou nádejou, osobnou zodpovednosťou a srdečnou láskou, nepoznajúc nudu, v ustavičnej radosti s hlbokým prežívaním spoločenstva; so všetkým, čo prispieva k záchrane ľudí a čo sa stavia proti nemociam, chudobe, nespravodlivosti a nepokoju. Kristus dáva človeku Ducha, lebo chce skrze neho ďalej žiť v srdciach ľudí, uschopňovať ich k hlásaniu dobrej zvesti (ako uvidíme napr. Petra v ďalšej kapitole), zachraňovať a vykupovať.

A tohto Ducha Svätého dostávajú apoštoli a učeníci na Sviatok týždňov, Päťdesiatnicu. Ten rok bola bohatá žatva – ako pre nich, tak i pre Boha. A bude ešte väčšia v budúcnosti.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

--------------------------------------

Kto by si chcel o Šavote a spôsobe, ako tento sviatok Boh zavŕšil na Turíce, prečítať viac, môže pozrieť knihu Sviatky Boha na ver.sk alebo martinus.sk.

Nech je Pán Boh oslávený za to, čo nám v Turícach dáva. Svojho Ducha. Buďte požehnaní, priatelia. Prosím o zdieľanie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo