Opustil Boh Ježiša na kríži alebo neopustil? A prečo?

Opustil Boh Ježiša na kríži alebo neopustil? A prečo?

Toto zamyslenie a mystický pohľad na opustenosť Krista na kríži (kde Pán Ježiš zvolal: Môj Boh, môj Boh, prečo SI MA OPUSTIL?) je reakciou na názory niektorých teológov, ktorí spochybňujú reálne opustenie Pána Ježiša ako Človeka na kríži. Kto si chce prečítať pôvodný článok, môže tak urobiť v knihe SVIATKY BOHA 1. Bol napísaný ako motivácia pre duše, aby si na Ježišom položenú otázku dali odpoveď: Pre môj hriech/moje hriechy Boh Ježiša odpustil a aby ich to viedlo k NIKDY NEKONČIACEJ VĎAČNOSTI voči Pánovi, ktorý podstúpil pre ne všetko (vrátane opustenia od Lásky), jeho utrpenie bolo dokonalé a z neho podstúpil REÁLNU SMRŤ, nie zdanlivú.

(SPRESNENÉ) Ďakujem ti, Pane, za všetkých, ktorí chcú úprimne preniknúť do mystických tajomstiev obety Krista. Článok si nedáva za cieľ popísať celú problematiku (pre tých, ktorí by sa chceli venovať aj božstvu Syna: to sa ani na takom malom priestore nedá), ale sa zameriava na človečenstvo Bohočloveka. Cirkev tožiž vyznáva pravé Kristovo človečenstvo, nie zdanlivé (potom by ani jeho utrpenie ani smrť nebola reálna ale zdanlivá). Kto chce viac, môže si prečítať v knihe SVIATKY BOHA 1 (a najmä o Pasche a Turícach ako takých). Tak isto aj v tejto úvahe budeme hovoriť O ĽUDSKEJ PRIRODZENOSTI Krista, ktorý je Božskou osobou (druhou).

Písal som o mystických veciach, ktoré sú viac pochopiteľné srdcu ako rozumu a sú tajomstvom a mystériom. Boh však neodmietne do nich preniknúť dušiam, ktoré si zachovajú pokoru a duchovné rozlišovanie a chcú do nich preniknúť. Niektorí teológovia tvrdia, že Ježiš aj ako človek mal neustále Božiu milosť, čím chcú zdôrazniť, že mal duchovnú podporu aj na kríži v čase spásonostnej činnosti na vrchole obetovania sa.

Keď Pán Ježiš a môj Spasiteľ volá na Otca, ktorého OSLOVUJE BOH: "Môj BOH, môj BOH, prečo si ma OPUSTIL?", aké by to bolo opustenie Otcom, keby mal jeho milosť (myslí sa teraz v zmysle duchovnej podpory)? Nebojím sa napísať odpoveď: Bolo by to zdanlivé opustenie, "nedokonalé" opustenie. Nereálne opustenie. Ak má niekto milosť/duchovnú podporu od Boha, nie je (v skutočnosti) opustený Bohom. Pán Ježiš však tvrdí, že ho Boh opustilA je to skutočne tak. Pán Ježiš nikdy nehovoril nič než pravdu, lebo sám je Pravdou. Nebolo to zdanlivo. Nemal duchovnú podporu od Otca (porovnajme hrozný stav duší v zatratení, v pekle - nemajú milosť od Boha.) Toto Pán Ježiš podstúpil z lásky k nám: keď mal celý Hriech a všetky hriechy na sebe, stal sa dokonalou OBEŤOU, Baránkom!

[Spresnenie pre teológov a dogmatikov: Nehovoríme o substanciálnej milosti, lebo tú ako Božia osoba, ako Boh nemôže Syn stratiť: veď Boh má milosť a udeľuje ju komu chce a ako chce. Hovorili sme o akcidentálnej milosti a Ježišovi ako Človeku. Vieme, že Cirkev vyznáva pravé Kristovo človečenstvo, nie zdanlivé, nie náhodne je jeden z najčastejšie používaných titulov Krista Syn človeka(!); podobne: Syn Dávidov. Cirkev vo svojej pravej Náuke vyznáva, že Druhá Božská osoba sa zámerne a dobrovoľne ponížila v kenosis (hoci mal Božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa samého seba, vzal si prirodzenosť sluhu, Flp), Ježiš sa stal človekom (skutočným človekom, nie zdanlivým človekom), že Ježiš mal/má(!) skutočné telo a rozumnú dušu (aby mohol prijať spasiteľné utrpenie a otvoriť nám bránu Neba). Ježiš sa narodil z Adamovej (!) dcéry Márie, vzal si z nej reálne telo, nie zdanlivé. Keď Pán Ježiš hovorí o opustení, hovorí o opustení v tele a (rozumnej) duši; Pán Ježiš rozumom rozoznal a spoznal, že je opustený Bohom v tele a duši, stratil akcidentálnu milosť, aby mohol dokonale trpieť za môj hriech. Milosť odišla z jeho tela a rozumnej duše a on bol skutočne ako Človek opustený Bohom. Zásluhy Krista na našej spáse sú nekonečné! Neznižujme ich.]

Je napísané: "Toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou“ (2 Kor 5:21). 
Samozrejme, že Pán Ježiš bol a je bez hriechu a mal a má bezhriešnu ľudskú prirodzenosť, ale za nás bol urobený HRIECHOM(!). (Prečo? Z lásky k nám!) Pán Ježiš na Kríži pri spásnej činnosti par excellence nebol zdanlivo opustený Bohom, ale úplne. Ale to nie je samoúčelné konštatovanie, ktoré má viesť kresťanov k depresiám, práve naopak: Aby sme si uvedomili LÁSKU Ježiša, ČO HO TO STÁLO: on to vedel dopredu, on vedel, že keď bude urobený hriechom (2 Kor 5:21) bude úplne opustený Bohom. Niektorí teológovia, ktorým už slabne Svetlo, totiž zmenšujú zásluhy Krista (podaktorí z nich nevedome, niektorí úmyselne). Ako by mohol mať milosť/duchovnú podporu od Otca, keď bol urobený hriechom? Ako môže mať milosť hriech? Ten článok, čo som napísal, má viesť k úcte a zvelebovaniu Pána Ježiša, že toto podstúpil z lásky k nám, on pykajúci Nevinný podstúpil ÚPLNÉ ODLÚČENIE OD Otca, keď visel na kríži ako Človek (a to, že neprestal byť Bohočlovekom spôsobilo, že jeho Obeť/Celopal je dokonalá a večná/večne platná). Ja mu za to vzdávam chválu. Podobne Rim 8:32: „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“ (KKC 2572). [Ale prečo neušetril? Kvôli láske, ktorú má k tebe, duša!] Keby mal Pán Ježiš na kríži podpornú milosť od Otca (pomoc od neho), tak by ho vlastne Boh neopustil a Obeta by nebola dokonalá. Ježiš a Cirkev tvrdí opak.

Dá sa tvrdiť, že Nevinný zobral na seba "peklo", čo som mal prežiť ja, čo sme mali prežiť my (peklo znamená oddelenie od Lásky, od Boha), prežil "peklo jedného dňa" (štvrtok večer - začiatok na večeri so Zradcom a v Getsemanskej záhrade - koniec po odovzdaní ducha Otcovi na Kríži). Peklo znamená dokonalé oddelenie od Boha, dokonalé opustenie Bohom, oddelenie od milosti. Človek Ježiš bol urobený hriechom. Ježiš vie, že Otec už ani nepočuje jeho modlitbu, jeho slová už k Otcovi neprichádzajú. Je na kríži úplne opustený; Ježiš zostáva úplne sám v zničení tela, v smrteľnom kŕči v delíriu otravy krvi, chrčiaci, dychčiaci, čakajúci na posledný kŕč umučeného Tela, šklbajúceho sa so zmučenými nervami v svaloch. - A skutočne: Boh neodpovedá. A ON SA NEVZBÚRIL proti Bohu, ALE vždy chce plniť Božiu vôľu. DOKONČÍ Obetu! (Boh odpovie až po ukončení Obeti/Bohoslužby: opona Chrámu, ktorým sa stalo Telo, sa roztrhne, zem sa trasie, živly sa búria a mŕtvi vstávajú z hrobov, aby to všetko kričalo: dopustili ste sa bohovraždy!)

(Pozn. Ježiš bol prebodnutý kopiou a nenávisťou ľudí, Matka bola prebodnutá Bohom, ktorý opustil jej syna, prebodnutá Utrpením Syna, ktoré dovolil a ktorý bol urobený hriechom - a nebúri sa, nezlorečí Bohu, ale stále miluje a chce plniť Božiu vôľu. Môžeme uvažovať o utrpení za Adama a o utrpení za Evu? Ale to už je ďalšia téma, ktorú nateraz nechám, aby sme sa sústredili na jednu vec.)

Ešte jeden argument. Ak by Ježiš mal na kríži milosť (duchovnú podporu) od Boha (v tele a duši), nemohol by DOKONALE trpieť. A Ježiš a Cirkev tvrdí, že Ježiš TRPEL DOKONALE. Práveže musel milosť (duchovnú podporu) stratiť a skutočne ju stratil (prečo sa v Getsemanskej záhrade potil krvou? - meditujme; tam začalo to opúšťanie a vyvrcholilo na Kríži). Ježiš trpel dokonale vo VŠETKÝCH oblastiach - nielen tela ale aj CITOV A VO SVOJEJ DUŠI - a tieto rany boli vskutku najťažšie (kto si uvedomuje, čo bolo pre Ježiša trpieť Judáša, Zradcu priateľstva, ktorý sa mu nanútil; zapretie Petra, prvého pápeža, v tej najťažšej chvíli, keď od neho čakal vernosť; nevďačnosť ľudí, ktorých uzdravil, alebo ich príbuzných, a tí tak isto volali v luze: Ukrižuj ho!; ako musel Ježiš trpieť v láske, keď videl, čo to spôsobuje jeho Mamičke; a naposledy: Ježiša vyhlásili za bohorúhača (!), nazvali tak toho, kto plnil vôľu Otca DO KRAJNOSTI!!!; a mnoho a mnoho ďalších citových a duchovných rán mu ľudia uštedrili).

Človek, vieš, čo je Láska? Boh posiela svojho Syna, ABY NA SEBE potrestal môj/tvoj hriech! Ježiš je Pykajúci za môj/tvoj hriech!

Kto prenikne do tejto mystickej pravdy, že Ježiš ako Baránok nemal podpornú milosť (duchovnú podporu) od Otca, obrovsky mu stúpne Obeta, ktorú Ježiš ako NOVÝ Adam podstúpil, zo svojej vôle (Človeka) nepodporovanej božou milosťou/duchovnou podporou (v tele a duši) DOKÁZAL ako nový človek povedať ÁNO Bohu a začať tak novú éru v ľudských dejinách.

 

Kto by si chcel prečítať pôvodný text, môže pozrieť v knihe SVIATKY BOHA 1, Od Mojžiša k Ježišovi (zachej.sk, martinus.sk)

Obr. Kto by si chcel prečítať viac (aj o VNoci - Pasche a Turícach), môže pozrieť v knihe SVIATKY BOHA 1, Od Mojžiša k Ježišovi (zachej.sk, martinus.sk)

Niektorí teológoiva tvrdia: "Opustenie Bohom neznamená „stratu milosti“. Kde je strata milosti, tam je hriech. Inej možnosti niet." To je pravdivé a nie je pravdivé. Ježiš-Človek po naložení si Hriechu a hriechov, keď ho Boh opustil, bez milosti (myslí sa duchovnej podpory) od Boha aj tak nezhrešil, len zo svojej vôle a kvôli čnostiam, ktoré si "vybudoval" za 33 rokov - vydržal aj satanské pokúšania neobetovať sa a nepodstúpiť opustenosť od Boha; pravdivé v tom, že vlastne on bol urobený z lásky k nám hriechom a ten bol zničený na obetnom oltári kríža AKO CELOPAL (dokonale zničená/spálená obeta) ľúbeznej vône pre Pána - nie kvôli utrpeniu a "druhu" smrti, ale kvôli Ceste k novému Životu, ktorý Celopal otvoril.

[Na vysvetlenie: Božská prirodzenosť ponechala ľudskú prirodzenosť Krista trpieť na kríži (tieto dve prirodzenosti Krista sú nezmiešané a nezameniteľné, sú kompletné, úplné a rozdielne), rozhodla sa nezachrániť ho svojou Božskou mocou. Je to tajomstvo. Takto došlo k opusteniu, gr. enkataleipo, v zmysle nechať tak - ponechať napospas. Otec aj Syn (i DSv), Boh, vydali jeho/svoju ľudskú prirodzenosť utrpeniu - nechali ho napospas ukrutnostiam - opustili ho. Je to tajomstvo a mystika utrpenia a nutnosť Obety. Aká Láska je za tým! Hovoríme o mystických veciach.]

Ježiš bol povznesený nad hriechom skrze svoju vlastnú vôľu a z vlastnej slobodnej vôle sa obetoval, dajúc sa za Pokrm a Nápoj tým, ktorí prijmú jeho Obetu. Opustenosť od Otca sa na kríži STÁVA ABSOLÚTNOU, tá mu ponechá iba silu vlastnej vôle Človeka. Vlastne, keď to zoberieme mysticky, táto absolútna opustenosť Krista bola konečnou PRÍČINOU, na čo zomrel Pán Ježiš. To bola tá pravá, mystická príčina. Keď bol Ježiš z lásky k nám urobený hriechom, Boh ho opustil (čo hriešne, čo nesväté môže byť u Boha?) a kto môže prežiť, keď ho opustí Boh? Celopal Lásky!!! Dokonalá Obeta. Vďaka Ti za to, Ježiš, že si toto z lásky ku mne PODSTÚPIL!!! Nepredstaviteľné, neuveriteľné, dokonalé v láske!!! Mne toto veľmi pomáha, keď doľahne na mňa kríž, poviem si: "Pán Ježiš to musel vydržať bez milosti/duchovnej pomoci/podpory, bez napojenia na Otca, oddelený od neho, dokonale opustený vo svojom človečenstve, ja to zvládnem s milosťou od Boha!" Keď som prvý krát (bolo to v r. 2000, 4 roky po mojom obrátení v r 1996) z Božej milosti prenikol do tajomstva opustenosti Krista na Kríži, moje srdce bolo prebodnuté šípom Lásky a hlboko som zatúžil po službe Ukrižovanému, Pykajúcemu (a potom Oslávenému); zároveň som si musel uvedomiť, že žiadna služba nie je bez Kríža. Veľa veriacich a služobníkov Krista túto nevyhnutnú podmienku služby už dnes nechce vidieť ani o nej počuť. Nechce ju. Je pravda, že bez Kríža niet spásy, ale bez kríža (dnes už nie klince a biče, ale inak) niet ani (skutočnej) služby Pánovi.

Ježiš bol skutočne opustený Bohom. Nebol zdanlivo opustený Bohom (z čoho by vyplývalo, že vlastne nebol opustený Bohom a že Pán Ježiš klamal). Ježiš ako dokonalá Obeta, musel utrpenie zvládnuť ako Nový človek, Nový Adam svojou vôľou nepodporovanou božou milosťou (podporou v duši). Duchovné mučenie opustenosti od Lásky a Milosti/Pomoci, to si len málo ľudí uvedomuje, bolo to najkrutejšie z celého mučenia a Obety! Takéto sú zásluhy Ježiša Krista na našej/mojej/tvojej spáse. Dokonalé zásluhy, dokonalej Obety dokonalého Baránka. Musel to však podstúpiť, ak nás chcel zachrániť. Preto Ježiš mohol na konci povedať: "Je dokonané." Brána Neba je opäť otvorená. Keby si vedel, človek, aká cenná je tvoja duša! Čo to tvojho Krista stálo! Ale Syn a Ježiš a Boh to z lásky k nám podstúpil. Toto dokáže len neuveriteľná, nepochopiteľná a dokonalá láska, ktorá sa ani nedá vyjadriť slovami. Vďaka ti za ňu, môj Ježiš, Človek a Boh, Bohočlovek. Nech si naveky za túto DOKONALÚ OBETU oslávený! Prijímam tvoju Obetu za odčinenie mojich hriechov. Som ti neskonale vďačný, že môžem mať nový život! Dobrorečím ti a oslavujem tvoje sväté Meno, ktoré znamená pre mňa spásu.

Nesmieme zmenšovať alebo popierať, že Pán Ježiš má dokonalé a nekonečné zásluhy na spásu človeka a ľudstva. Podstúpil všetko. Dal všetko a tak má právo všetko odo mňa/teba/nás žiadať. Tak sa stal Kráľom svojho kráľovstva, ktoré je určené pokornýmNikdy však nezabúdajme: Je to Kráľ s TŔŇOVOU korunou!!! Nie zlatou! Tŕňová koruna je JEDINÁ koruna, o ktorú mal Ježiš záujem!

Ak si len jedna duša uvedomí hĺbku a zásluhy Ježišovho Utrpenia (a Matky), čo sa neudeje po jej preniknutí bolesti srdcom, a prijme, čo Vykúpenie Pána Ježiša stálo do hĺbky a vzdá mu úctu a dokonca to zmení jej život, odovzdá svoj život Spasiteľovi, mala táto úvaha zmysel. Nech je Pán oslávený. Pokoj Vám a radosť zo zmŕtvychvstalého Krista, priatelia! Buďte požehnaní.

P.S. Prosba pre tých, čo pochopili VEĽKOSŤ Ježišovej obeti: zdieľajte na jeho oslavu. Ďakujem.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo