Reakcia na článok „Prečo Boh Ježiša opustil? – Je dokonané“

Reagujem na článok „Prečo Boh Ježiša opustil? – Je dokonané.“ z pera Štefana Patrika Kováča, ktorý uverejnil na svojom blogu 31.3. 2017. Predpokladám pri písaní článku dobrý úmysel autora, ako aj dokazujú jeho reakcie v komentároch k článku, keď vysvetľuje, že svojím textom chcel pozvať čitateľa k meditácii nad opustenosťou Ježiša v jeho ľudskej prirodzenosti.

Zo záveru blogu vyplýva, že text je úryvkom z autorovej knihy, na ktorú odkazuje. Tým autor zvolil nesprávny metodologicky postup. Text na blogu je totiž otvoreným, nedokončeným textom, lebo je vyňatý z kontextu publikácie. Je zásadný rozdiel, či text je súčasťou knihy, v ktorej kapitoly na seba navzájom nadväzujú, nasledujúci text odkazuje na predchádzajúci, resp. predpokladá, že čitateľ sa oboznámil s terminológiou, štýlom a argumentáciou autora. Pre krátky text zverejnený v tlačenej forme alebo v elektronickej podobe platí odlišný metodologický postup, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.

Autorovo úsilie ponúknuť mystické uvažovanie nad Ježišovou opustenosťou na kríži neznamená rezignovať na teologicky presné formulácie. Aj keď autor argumentuje, že sa pozerá na utrpenie z pohľadu Ježišovej ľudskej prirodzenosti, ani v tomto prípade niektoré jeho tvrdenia neobstoja.

Výroky autora v jeho článku o tom, že Kristus „stratil prítomnosť Boha“, „musel sa sám bez milosti rozhodnúť pre Boha,“ „Boha vtedy nemal. Otca nemal. Stratil s ním spoločenstvo. Vzťah. Spoločenstvo lásky”, „Ježiš musel bez milosti, podpornej milosti, ako sám človek, povedať  Áno Bohu“... sú, žiaľ, veľmi nepresnými vyjadreniami. Autor sa snažil svoje formulácie z článku korigovať komentármi v diskusii a apelom na dobrú vôľu čitateľov. Snaha autora o antropologický pohľad na Ježišovu obetu na kríži musia byť v analógii s ostatných teologickými vyjadreniami o Kristovej božskej a ľudskej prirodzenosti. Ježiš aj ako človek mal neustále Božiu milosť.  Ježiš z Nazareta je inkarnovanou prítomnosťou Boha. Nech sa aj pozeráme na Ježišovu božskú osobu očami jeho ľudskej prirodzenosti, tieto pravdy neprestávajú platiť. 

Autor sa Ježišovho výroku z kríža „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“  (Mk 15,36) mohol zhostiť dôkladnejšie. V prvom rade výraznejším poukázaním, že ide o začiatok starozákonného žalmu 22, ktorý končí slovami: „Toto urobil Pán.“ Evanjelisti „zaodejú“ posledné hodiny Krista na kríži práve do atmosféry odkazov na Starý zákon, najmä na starozákonné žalmy. Okrem výrazného zastúpenia Ž 22, je to predovšetkým Ž 36 a 69. Ponúknutie octu Ježišovi a Ž 69,22: Do jedla mi dali žlče, a keď som bol smädný, napojili ma octom.;  odovzdanie Ježišovho ducha Otcovi a Ž 31,6: „Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný.“ Tým je vyjadrené, že Kristova smrť nie je výsledkom náhody, zlyhania Boha, ale naplnením Božieho plánu záchrany človeka, Vyjadruje to časté spojenie „podľa Písem“, čo je odkazom na starozákonné texty. 

Je potrebné uznať, že Ježišov výrok „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ môžeme vnímať aj antropologicky. Avšak opustenie Bohom neznamená „stratu milosti“. Kde je strata milosti, tam je hriech. Inej možnosti niet. Ježiš však bol nám ľuďom podobný vo všetkom okrem hriechu. Aj svätci prežívali „noci temnoty a prázdnoty, pocity opustenosti“. Poznáme to zo života sv. Jána z Kríža, sv. Terézie Avilskej, nedávno svätorečenej Matky Terezy a mnohých ďalších. Kristus sa obťažil aj touto skúsenosťou, vzal ju na seba, lebo chcel ukázať, že neopúšťa človeka ani v tých situáciách, kde si človek zúfa kvôli tomu, že ho Boh opustil (porov. Grilli, Paradox a tajomstvo s. 81).

Právo to je hlbokým dôvodom slávenia veľkonočných sviatkov, láska Boha, ktorá ide až za hranicu smrti vlastného Syna. Požehnané veľkonočné sviatky!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo