Nikto nechce bezstarostný život

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Nikto nechce bezstarostný život

Stáva sa vám niekedy, že vám problémy začínajú liezť na nervy? Buď každodenné alebo tie, ktoré sa ťahajú už dlhšie. So všetkými ich neistotami a komplikáciami. Jasná rečnícka otázka, všetci to poznáme.

Pripadáme si ako hasiči, ktorí ledva dohasia jeden požiar, už ich volajú k ďalšiemu. Vtedy nám je azda jedinou záchranou myšlienka na víkend. Alebo na blížiacu sa dovolenku. Kto sa jej úspešne dočká, povzdychne si: „Keby som tu tak mohol byť celý život, takto pokojne a bezstarostne...“

Ak aj nie sú našou životnou métou bohatí podnikatelia, ktorým firma beží a dovolenkové destinácie sa striedajú jedna radosť, ako ideál si predstavujeme aspoň ten pokoj a bezstarostnosť. Ideál, ku ktorému sa zdá byť bližšie každý sused či spolužiak, ktorý sa vás dokáže ráno s úsmevom opýtať tú smrtiacu otázku: „Ako sa máš?“ Vy sa ju, samozrejme, nikdy neopýtate prví. Porovnávať ten jeho úsmev, naozaj úprimný, s vašou rovnako úprimnou hasičskou bezradnosťou – to doslova zabíja.

Po prehryznutí vášho už ošúchaného „nič moc“ a jeho nadšeného, pre vás vytúženého, „super, všetko ide ako po masle“, sa sami seba zúfalo opýtate: „Ach jaj... je toto vôbec možné? Nechce sa mi veriť, že môže mať o toľko lepší život.“ A robíte dobre, že sa vám nechce veriť.

Pravda je totiž na strane hasičov a kvalita života tiež. Hoci sa to naozaj nezdá, nechceme žiť bezstarostne a dokážeme to vidieť na príklade toho, ako pozeráme na životné problémy mimo nás.

Hoci sa to naozaj nezdá, nechceme žiť bezstarostne a dokážeme to vidieť na príklade toho, ako pozeráme na životné problémy mimo nás. Zdieľať

Najlepším dôkazom tejto pravdy sú príbehy. Oddávna nás priam fascinujú. Naše skutočné zážitky či vymyslené historky, no všetky spája jediné. Problém. Konflikt.

Zvláštne, nie? To, čo nám tak vadí, vlastne máme radi.

Nikto dnes nejde do kina s postojom: „Veď nejako ten konflikt pretrpím, hlavne sa teším na rozuzlenie“. Práve naopak. Často si tie najnapínavejšie a najneistejšie chvíle najviac užívame a vieme veľmi dobre, že to nie je preto, že by sme s postavami nesúcitili. Nikto si po filme alebo po knihe nepovie, aké by bolo super, keby sa hlavná postava vôbec nenamočila do problémov, ktoré počas celého deja musela riešiť. Prečo?

Jednoducho preto, lebo keď vidíme, ako skúsenosť problému postavu mení, prajeme si aj my, hoci len v duchu, niečo podobné zažiť. Mohli by sme to nazvať paradox dobrodružstva – nastane problém, no po jeho vyriešení je na tom postava lepšie, ako bola na začiatku. Niečo dôležité dosiahla, spoznala, zakúsila. Dobro bojovalo proti zlu a zvíťazilo.

Príbehy, kde sa situácia zlepší bez problému, kde dobro vyhráva bez boja, nepoznáme. Ak by aj niekto taký príbeh napísal, kto by ho čítal? Musel by vyznieť neuveriteľne. Dobre vieme, že to tak nefunguje.

Toto je postoj, ktorý k problémom máme vo svete fikcie. Dokážeme ho však preniesť aj do reálneho života? Jednoznačne. Bežne sa s inými delíme o naše osobné skúsenosti. Dokonca to robíme veľmi radi a neprekáža nám, že sme vtedy tŕpli a z posledných síl hľadali riešenia. Lebo s odstupom času vidíme, čo z toho vzišlo. Ak by sme vyberali len z príjemných zážitkov, neviem, či by sme našli zásadné životné míľniky, na ktoré sme hrdí.

Ak by sme vyberali len z príjemných zážitkov, neviem, či by sme našli zásadné životné míľniky, na ktoré sme hrdí. Zdieľať

Hodnota, ktorú sami prisudzujeme náročným skúsenostiam, sa ešte lepšie prejavuje vtedy, keď si tvoríme názor na ľudí v našom okolí. Oni sú totiž pre nás postavami príbehov priamo v reálnom svete. Kto pozná pojem zrelý človek, mi dá za pravdu, že takých najviac obdivujeme. Zrelí ľudia sa pre nás ľahko stávajú povzbudením, oporou a inšpiráciou. Sú to vždy ľudia, ktorí si prešli mnohými vecami. Nikto neberie vážne človeka, ktorý by tvrdil: „Nepotreboval som si všeličím prejsť.“

Bezstarostný život teda nie je žiaden ideál, je to ilúzia. Nemôže fungovať, lebo to by znamenalo, že sa dokážeme dostať do stavu, v ktorom je všetko dobre a už to stačí iba tak nechať. Požiare sú však na dennom poriadku. Prihodia sa, lebo stále má čo horieť, stále je čo zlepšovať. Preto keď sa vás najbližšie niekto opýta tú smrtiacu otázku a vy nebudete môcť úprimne odpovedať ani len „dobre“ alebo aspoň „fajn“, nieto ešte vytúžené „super“, buďte radi, že patríte medzi hasičov. Tých, ktorí vedia, že len krátkodobo sa dá chodiť pomedzi plamene a tváriť sa, že nič nehorí.

Bezstarostný život teda nie je žiaden ideál, je to ilúzia. Zdieľať

Príbehy nás učia, čo si naozaj myslíme o živote. Chceme byť ako naše obľúbené postavy – konať dobro a premáhať zlo. Žiť dobrodružstvo, čiže žiť. Aj keď to naša pohodlnosť neustále popiera, nechceme si len tak posedávať, vylihovať. Chceme bojovať. A vyhrať.

 

Štefan Timko
autor je študentom v Kolégiu Antona Neuwirtha.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo