Severokórejčanka, ktorá ušla z vlasti, sa rozhodla vrátiť k svojej kresťanskej rodine

Severokórejčanka, ktorá ušla z vlasti, sa rozhodla vrátiť k svojej kresťanskej rodine

Foto: Severokorejčania sa musia dobrovoľne-nedobrovoľne pokloniť sochám vodcov národa. Wikimedia

 

Bol to šok pre Myoung-Hee *, keď zistila, že väčšina z jej rodiny boli kresťania. Hoci to bolo pred štyrmi desiatkami rokov, všetko si dobre pamätala.

Raz v noci sa jej bledý a slabý otec tackal pri vchádzaní do domu.  Myslela si, že je chorý. Než prehovoril, matka Myoung-Hee ju poslala do inej miestnosti. Jej otec potom plakal tak hlasno, že Myoung-Hee mala obavy, že to začujú aj susedia a nahlásia ich na polícii. Jej matka zatlačila svojho manžela do kúpeľne a zamkla dvere. Myoung-Hee myslela, že niekto musel zomrieť. Mala pravdu - mladší brat jej otca bol popravený, pretože bol kresťan.

Rodinné tajomstvo

Jej strýko nebol jediný, ktorého zabili, ďalších desaťkresťanov bolo taktiež zabitých. Tak sa vtedy dozvedela rodinné tajomstvo: väčšina z jej príbuzných boli kresťania.

Mala pocit, že náboženstvo spôsobilo smrť jej strýka. Keďže ostatní členovia rodiny boli tiež kresťania, tak nechcela mať nič spoločného s ich vierou. "Chcela som, aby sa život vrátil do normálu, takže som sa zamerala na školu. Čítala som veľa kníh preložených z ruštiny, ktoré som našla v knižnici. Najmä sa mi páčili diela Tolstého; vtedy som nevedela, že bol vlastne tiež kresťan. " Ruskí spisovatelia ju naučili, čo sa neučili v škole - mimo Severnej Kórey existoval iný svet.

Keď sa jej pohľad na svet zmenil, chcela vedieť viac, ale nechcela klásť nepríjemné otázky. Nechcela byť jedným z ľudí, ktorí zmizli, pretože sa dostali do podozrenia štátu.

"Chcela som odísť zo Severnej Kórey. Zo sponzorovaného študentského programu som dostala možnosť ísť do Číny, ale odmietla som. Odchod do cudziny pod záštitou štátu by znamenal, že by som bola sledovaná a kontrolovaná. No keď som chcela odísť, musela som ísť sama, bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel."

Myoung-Hee čakala až do vyštudovania školy, potom našla príležitosť opustiť krajinu. Prišla k čínskym hraniciam, preplávala rieku a došla do čínskej dediny.

Ďalej pokračovala: "Bola som  chytená obchodníkmi s ľuďmi a predaná čínskemu farmárovi. Nebol tak zlý ako väčšina čínskych mužov, ktorí si kúpia severokórejské ženy. Mala som s ním dieťa, ale necítila som sa v jeho rodine ako doma. "

Jej svokra žila tiež s nimi, ale Myoung-Hee mala často pocit, že sa správa zvláštne."Niektoré dni odišla bez toho, aby povedala kam má namierené. Raz v noci som šla za ňou. Bola to dlhá cesta. Keď sa dostala na miesto stretnutia, zavolala som za ňou. Bola prekvapená, že ma vidí, ale potom ma pozvala k účasti. Bolo to kresťanské stretnutie, čo bolo pre mňa  nepríjemné, pretože som bola vždy proti kresťanstvu. Ale moja zvedavosť bola väčšia a ja som sa rozhodla zostať. Vlastne som zistila, že sa chcem dozvedieť viac o Bohu. "

Myoung-Hee potom konvertovala na kresťanstvo a chodievala ďalej na stretnutia spolu so svokrou. Nakoniec chcela povedať svojej rodine v Severnej Kórei, že našla vieru. Jej čínska rodina, bola asi menej naivná ako ona, tak ju nechceli pustiť, ale nakoniec sa nechali presvedčiť.

Hraničný prechod neprešla podľa plánu. Bola zatknutá vojenskou hliadkou a poslaná do väzenia.

Myoung-Hee zistila, že je ťažké hovoriť o týchto udalostiach v detailoch. "Keď som videla ako sa správali ku mne i ostatným väzňom  - ako keby sme neboli ľuďmi - chcela som to vzdať. Prežila som veľa strachu vo väzení, myslela som, že už nikdy neuvidím svoju rodinu. "

Len z jej novej viery čerpala nádej, že by sa mohla uvidieť s jej rodinou. Často si naspamäť opakovala biblické verše, zvlášť verše 6. a 7. zo Žalmu 62, o Bohu "On je moja mocná skala, moje útočisko".

Po niekoľkých mesiacoch v tábore zistili dozorcovia odkiaľ Myoung-Hee  pochádza a - ako je zvykom v Severnej Kórei - bola preložená do tábora bližšie k jej rodnému mestu.

Príležitosť k úteku

V novom tábore bol slabší dohľad a tak mala príležitosť k úteku. "Raz v noci boli stráže opité a nemali zamknuté dvere. Prešmykla som sa a ušla. Srdce mi búšilo veľmi rýchlo. Neprestala som bežať, kým som neuvidela môj dom. "

Myoung-Hee sa stretla so svojou rodinou. "Bolo to môj najradostnejší zážitok vôbec. Boli sme tak šťastní, že sa zas vidíme! Prvýkrát sme uctievali Boha spoločne ako rodina. Tiež som sa zúčastnila stretnutia iných  kresťanských rodín. "Cítila, že jej viera jej pomohla znovu nájsť svoju rodinu a chcela zdieľať túto radosť aj so svojím vlastným manželom a synom.

"Rozhodla som sa vrátiť k mojej čínskej rodine," povedala. "Môj manžel a syn musia tiež počuť evanjelium. Bola to nebezpečná cesta. Mohla som pritom byť znovu zatknutá a potrestaná. Ale nič nemohlo uhasiť moju vášeň pre Krista. "

Myoung-Hee sa vrátila do Číny. Myoung-Hee je teraz vo veku nad 40 rokov a žije so svojou rodinou v Južnej Kórei. Jej manžel a syn sa tiež stali kresťanmi. "Nikdy nezabudnem na svoje detstvo," povedala. "Existuje toľko kresťanských rodičov v Severnej Kórei, ktorí nemôžu zdieľať svoju vieru s ich deťmi. Láme mi to srdce. Vďaka modlitbám druhých som nakoniec našla Boha. A vďaka modlitbám mojej svokry, som prežila väzenie.Môj životný príbeh vypovedá o sile modlitby. Nech je to výzva pre všetkých kresťanov, pripojiť sa v modlitbe, aby Boh priniesol milosť a spravodlivosť do Severnej Kórey. "

* Meno Myoung-Hee je zmenené z bezpečnostných dôvodov.

Preložené zo súhlasom World Watch Monitor

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo