Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
05. apríl 2017

Môj detektor lži

Slovenskí politici (resp. aj známi podnikatelia – niekedy je ťažké to rozoznať a oddeliť) možno nepatria k najpravdovravnejším na svete. Namiesto detektoru lži, ktorý nevlastním, aby som ho mohol pripojiť k telke, používam na oddelenie pliev od zrniečok inú metódu.

Samozrejme, že nejde o nič exaktné a 100% spoľahlivé... Ale keď máme vraj tu post-faktuálnu dobu, v ktorej nemôžete veriť ani tomu, že nie ste vymenení v pôrodnici, aj odhad podopretý zdravým rozumom je lepší ako nič. Ide konkrétne o to, že kedykoľvek niekto dostane na kameru či mikrofón nepríjemnú otázku, pokiaľ má čisté svedomie, očakával by som namiesto vyhýbavých fráz či diplomatickej uhladenosti (ktorú aj tak slovenskí politici zatiaľ nemajú prirodzene v krvi) jednoznačnú, priamu a jasnú odpoveď. Príklad: „Podpísali ste za úrad tie nevýhodné zmluvy?“ Verzia 1: „Rozhodne nie, niečo také by som nikdy neurobil“, verzia 2: „Nechajme kontrolnú komisiu robiť si svoju prácu, nebudem sa vyjadrovať.“ Cítite rozdiel? Iste, niektorí nemajú problém predviesť tú jasnú, nevyhýbavú odpoveď č.1, a pritom ide od prvého písmena až po bodku o úplnú lož... možno dokonca aj s umeleckou hodnotou zármutku z krivého obvinenia. No jednak to ešte stále (našťastie!) nedokážu všetci a vždy – darmo, nemôže byť každý majster mečiar, jednak to aspoň vyžaduje nejakú námahu navyše. Či už hereckú, alebo námahu spojenú s rozhodnutím bohapusto zaklamať do očí.

Aktuálne: keď sa pri prijatí dohody o návrhu zmeny ústavy pýtajú na dôvod, prečo sa určité podmienky opozície neprijali, v prípade férovej odpovede by som čakal aspoň stručné zdôvodnenie, v čom sa koaličný názor na ich opodstatnenosť rozchádzal s názorom opozičným. V otázke zaangažovania ústavného súdu do zrušenia amnestií môže ísť, povedzme, naozaj o odlišný právny názor. Ale v otázke (ne)zrušenia milosti pre M. Kočnera? Logika jej zrušenia pre Kováča mladšieho a nezrušenia pre Kočnera nie je zjavná, a tak by sa hádam patrilo ju občanom objasniť, a nie poskytnúť namiesto toho zástupnú odpoveď: „Keď niekto donesie päť podmienok podpory, nemôže vždy rátať, že pri dohode sa mu splnia všetkých 100%. Ale veľa vecí sa mu plní.“ Toto je totiž odpoveď na úplne inú otázku, a síce: „Nedalo sa opozícii ustúpiť vo všetkých piatich podmienkach? Veď pozrite, aká je teraz smutná, chuderka...“ Nám však netreba objasňovať, ako to chodí pri vyjednávaniach – že sa obe strany musia zmieriť s kompromisom. Nás skôr zaujíma, prečo sa nevyhovelo práve v tých konkrétnych nesplnených podmienkach – napríklad, čo bolo nerozumné na požiadavke brať rovnocenne Kováča aj Kočnera.

Alebo má tá „odpoveď“ vari znamenať toľko, že nesplnia všetko už z princípu, lebo ide o podmienky predložené opozíciou – a tej musia urobiť napriek, aj keby boli najzmysluplnejšie na svete? Lebo ako inak si vyložiť zdôvodňovanie typu Nemôžeme ustúpiť vo všetkom, bez ohľadu na to, či je to správne alebo nie – nech sú radi, že aspoň niečo splníme! Ale práve takto vyznieva nielen vyššie uvedené vyjadrenie pána Danka z 29.3., ale aj Petra Kresáka z toho istého dňa: „Je to o dohode, kristepane, my sme urobili všetky ústupky, ktoré sme mohli.“ Takže v prípade Kočnera zjavne nemohli... A vysvetliť, prečo, už netreba? Vysvetlenie som v médiach zachytil, tiež 29.3., od L. Žitňanskej: jediný rozdiel podľa nej „spočíva v tom, že Michal Kováč mladší je rodinný príslušník,“ čo je vraj „z právneho hľadiska závažný argument.“ Tak predsa niečo konkrétnejšie niekto prezradil. Ale nebolo to tak, že najprv koalícia reagovala na iniciatívu opozície za zrušenie Mečiarových amnestií „keď amnestie, tak aj milosť“ a potom opozícia v reakcii na to povedala „keď milosť Kováčovi, tak aj milosť Kočnerovi“? A že sa spustená lavína zastaví uprostred rušenia milostí práve pri Kočnerovi, mi napriek vysvetleniu Žitňanskej vyznieva stále trochu podozrivo. Ale aspoň nereagovala vyhýbavo, takže tu mi už môj pocitový detektor nepomôže – štafetový kolík by prebrala právna analýza.

Viac než podozrivo mi napríklad znelo, keď bol riaditeľ umeleckej agentúry M. Drlička v novembri 2016 konfrontovaný pred kamerami Z. Hlávkovou a neodpovedal niečím chlapským ako „To nie je pravda, nič také som nikdy nepovedal,“ – v takom prípade by som mu možno skôr bol schopný veriť. Ale keď on namiesto toho reaguje protiotázkou „Toto som povedal na pôde ministerstva zahraničných vecí?“ a po tom, čo Zuzana, neuhnúc pohľadom, trvá na svojom, dopovie „Na to si naozaj nespomínam,“ môj vnútorný detektor sa poplašne rozvreští a palička sa divo trepoce v červenom pásme.

No úplne najklasickejší príklad tohto spôsobu reči sa od Zamatovej revolúcie vyskytol u nás už toľkokrát a v toľkých obmenách, že neviem a hádam ani netreba uvádzať konkrétne mená a dátumy. Ide o to, keď namiesto viet ako „Nijako som sa neobohatil,“ alebo „Ja mám v tej veci svedomie čisté“, dotyčný oblaží verejnosť zázračnou formulkou „Zákon sa neporušil.“ Vtedy mám vždy chuť priskočiť k telke, schytiť ju za okraje a lomcujúc ňou, zakričať jej priamo do obrazovky „Na to, či bol porušený zákon, sa nikto nepýtal!!“ Pre môj detektor je ich odpoveď ekvivalentom toho, keby rovno priznali „Využil som dieru v zákone / resp. bol som dosť šikovný, aby na mňa nič nemali... ale jasné, že som vás podojil! (Ha-ha.)“

Ako som už spomenul, nemusíme ani debatovať o tom, že notorickí klamári zvládajú v pohode aj servírovanie klamstiev, akoby to boli tie priame, úprimné reakcie (len pre nich americká filmová akadémia ešte nevymyslela osobitnú kategóriu). Tí by možno vybabrali aj s naozajstným, elektronickým detektorom lži. No ich zas možno odhaliť podľa iných náznakov: útočnosť voči pýtajúcim sa (novinári si svoje užili s pánom Mečiarom aj s pánom Ficom), povýšenecká blahosklonnosť voči oponentom („Aj takého Dzurindu musí mať Boh rád“), stavanie sa do role obeti alebo jediného záchrancu Slovenska (čiže manipulácia s jednoduchými emóciami), apod.

Približný psychologický indikátor, že dotyčný niečo skrýva, používam iba pre osobné potreby, a vy by ste možno uvedené príklady vyhodnotili odlišne... no nič lepšie ako úbohý radový volič nemám. Tak-či tak, nemyslím, že je tento detektor úplne neužitočný. Patent naň totiž vlastní známy tesár: „Vaša reč nech je áno – áno, nie – nie. Čo je navyše, pochádza od Zlého.“

Inzercia

Som zatiaľ stále len nedokonalou kópiou seba samého... ale ešte na sebe popracujem. Profesionálny sizyfos v oblasti pedagogiky, amatérsky otec a manžel. Príležitostne sa venujem hudbe, foteniu a písaniu, lebo príležitosť robí zlodeja. Som aj skalný fanúšik výskytu v prírode. Verím v nemodernú myšlienku, že pravda existuje.

Odporúčame

Blog
Cirkev nemôže byť zlá – aspoň podľa ateistov 2

Cirkev nemôže byť zlá – aspoň podľa ateistov 2

Časť ateistov pointu minulého blogu nepochopila a reagovala ďalšou kritikou cirkvi, časť pochopila – ale zdvihol som mandle všetkým. Z reakcií som došiel k záveru, že tému treba rozpracovať komplexnejšie. Tentoraz bez postavy môjho priateľa ateistu – nezískal si sympatie svojich súdruhov ( - boli presvedčení, že by to na jeho mieste zvládli lepšie. Len sa im nechcelo...)

Blog
Daniel Faltin, sudca Rímskej roty

Daniel Faltin, sudca Rímskej roty

Dňa 21. apríla 2017 by sa dožil pápežský prelát Daniel Faltin 90 rokov svojho života. Pri tejto príležitosti bude predsedať sv. omši v jeho rodisku v Kurimanoch pri Levoči J.E. Mons. Štefan Sečka, spišský biskup, sv. omšu. Po sv. omši bude odhalená pamätná tabuľa a uskutoční sa krátka prezentácia publikácie „Páter Daniel, sudca Rímskej roty“, ktorú zostavil PaedDr. Ján Dravecký.