Prečo Boh Ježiša opustil? - Je dokonané.

Prečo Boh Ježiša opustil? - Je dokonané.

Ježiš, opustený človek, sa na vrchole svojho poslania pýta: „Eli, Eli, lema sabakthani?“ Môj Boh, môj Boh, prečo si ma opustil? Ale túto otázku nekladie ani tak Otcovi, ako nám. Mne, tebe. On tú odpoveď nepotreboval, on ju poznal. Je to viac otázka lásky pre nás. Tak sa ťa Ježiš pýta: „Prečo ma Boh opustil?“

Ježiš začína vyvrcholenie svojho poslania paschálnou večerou. Je to hostina – sviatok, ktorú slávil viac ako 30 krát aj predtým. Teraz jej však dá nový zmysel – nie tým, že by ju zrušil a nahradil úplne iným obradom, ale jej dovŕšením. Dovŕši ju tým, že čo bolo nedokonalé, spraví dokonalým a to, čo bolo naznačené, to urobí skutočným.

Je to Pascha nového Chrámu, v ktorej sa nahrádza dočasná Svätyňa svätých dokonalou svätyňou Kristovho vzkrieseného tela, odovzdávajúceho sa v podobe chleba a vína.

Je to Pascha nového Baránka, počas ktorej Ježiš nahradí hlavnú obetu večere svojou dokonalou, večnou a jedinou Obetou, lebo on sám z vôle Otca a svojej vlastnej sa stane tým Baránkom, ktorý má jediný moc uskutočniť exodus duše z krajiny otroctva hriechu do slobody Božieho kráľovstva určenej božím deťom.

Jeho synom a dcéram. Synom a dcéram Kráľa kráľov.

Vlastný dôvod, prečo Ježiš išiel do Jeruzalema, boli sviatky Azymov a Paschy, spojené do jedného týždeň trvajúceho, tak ako predpisoval zákon, pútnického sviatku. Posiela učeníkov Petra a Jána, teda ľudí z najbližšieho, najdôvernejšieho, aby pripravili na slávnostnú Večeru všetko potrebné. Poslal tých, ktorí mu stáli najbližšie. Aj to podčiarkuje fakt, že bude nasledovať niečo, na čom mu osobitným spôsobom záleží. A bude to intímne ladená záležitosť.

Že chce prežiť ešte raz, posledný raz intímne spoločenstvo so svojimi najbližšími. Pred tou hrôzou, ktorá ho čaká a o ktorej z nich vedel len on.

Ale nebolo to ďalšie utrpenie Majstra, že tam musel byť Judáš, aby mu to kazil? Syn zatratenia. Ó, Ježiš, ty si skutočný Baránok, obetujúci sa za Hriech sveta!

Keď prišla hodina, zasadol za stôl a apoštoli s ním. Tu im povedal: „Veľmi som túžil jesť s vami túto paschu (veľkonočného baránka) skôr, ako budem trpieť. Lebo hovorím vám: Už ho nebudem jesť, kým sa nenaplní v Božom kráľovstve.“ Vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Vezmite ho a rozdeľte si ho medzi sebou. Lebo hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo.“ Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás. A hľa, ruka môjho zradcu je so mnou na stole. Syn človeka síce ide, ako je určené, ale beda človekovi, ktorý ho zrádza!“ (Lk 22:14-22)

Keď nadišiel večer piateho dňa v týždni (štvrtok večer, čiže začiatok piatku) Ježiš spolu s apoštolmi vstupuje do domu a sály, pripravenej na paschálnu večeru; ktorú dnes voláme večeradlo. Môžeme predpokladať, že v inej miestnosti boli zhromaždené ženy spolu s Máriou, matkou Ježiša. Muži boli oddelení od žien.

Ježiš a apoštoli si obliekli to najlepšie oblečenie, ktoré mali: išiel sa sláviť sviatok Pána – Adonaja, a aj takto vonkajškovo bolo načim vyjadriť úctu, ktorá Bohu prináleží. Uložili sa na ležadlá okolo stola; Judáša nevynímajúc, hoci v duši už mal vinu (Lk 22:4b), lebo rozhodnutie zradiť urobil už pred večerou. Ježiš mu dovoľuje zúčastniť sa tejto intímnej chvíle, lebo aj on patrí (vlastne patril: pred zradou) medzi Dvanástich: sám sa z tohto spoločenstva vydelil svojím rozhodnutím a potom skutkom tmy, ktorý spácha. Jeho prítomnosť je však pre neho ďalšia skúška trpezlivosti a pokory, ktorú od neho chcel Otec.

Ježiš určuje, kde kto bude sedieť: miesta blízko pri ňom sú vyhradené jeho najbližším z najbližších: Jánovi (napr. po pravici) a Jakubovi Zebedejovi a ďalej Peter. Ako boli obsadené ďalšie miesta nepoznáme, len sa môžeme domnievať, že naproti Ježišovi sedel ten, čo bol vždy proti nemu: Judáš z Keriotu (namáčal s ním ruku v mise, čo sa najlepšie dalo, keď by sedel naproti).

Toto miesto je veľmi zaujímavé, pretože podľa vtedajších zvykov patrilo veľmi dobrému priateľovi, jednak kvôli lepšej možnosti komunikovať navzájom a jednak kvôli chráneniu najdôležitejšieho účastníka hostiny, keby niekto prenikol dovnútra so zlým úmyslom z dverí. Hlavný účastník a predsedajúci séderu sedel tvárou k dverám, jeho priateľ chrbtom. Ježiš mu toto miesto dáva, aby ho možno ešte aj týmto gestom pohol k pokániu, dal mu možno poslednú možnosť vrátiť sa z cesty smrti, na ktorú sa dal.

Niekto z učeníkov zapáli sviečky. Ježiš je predsedajúci večeri. Zvyčajne to je otec rodiny a Ježiš je teraz otcom tejto svojej intímnej rodiny učeníkov. Ježiš naplní veľký kalich vínom. Je to prvý kalich, Kalich posvätenia. Víno nesmie chýbať, onen znak mesiášskych časov, tak ako bolo v Zákone a u Prorokov. Zdvihne ho a obetuje. Potom sa Ježiš ako predstavený séderu obradne umýva ruky vodou z nádoby na stole.

Všetci sa pýtajú: Prečo tento obrad? Ježiš ako hlava rodiny odpovedá: Tento deň pripomína naše oslobodenie z Egypta. Možno vyslovil: Baruch ata Adonai Eloheinu, boreh pre ha-gafen. (Nech je požehnaný Jahve (Pán), ktorý stvoril plody viniča). Trochu z kalicha upije a podá ďalším. Potom obetuje maces, rozláme ho na kúsky, rozdeľuje ho a po ňom aj zeleninu, ktorá je poliata červenastou omáčkou (tehly v Egypte, Červenené more). Potom spolu spievajú žalmy.

Ďalej prinesú veľkú misu s pečeným baránkom a postavia ju pred Ježiša. Jeden z apoštolov (napr. Peter) sa pýta: „Prečo tento baránok?“ a podobné (možno práve štyri) otázky. Nasledujú odpovede. Všetci účastníci séderu si pred jedlom umývajú ruky a prednášajú požehnania.

Potom Ježiš rozdeľuje baránka, zoberie kalich (2. kalich), je to Kalich pliag, naleje doň víno, napije sa a podá ho ďalej. Ježiš hovorí o jednotlivých ranách, ktorými Jahve ukazoval silu svojho ramena na faraónovi.

Ježiš vediac, že ho čaká nadľudské strádanie a mučenie, vyjadruje svoju túžbu: „Veľmi som túžil jesť s vami túto paschu (tohto veľkonočného baránka) skôr, ako budem trpieť.“ (Lk 22:15). Vedel, že toto je prológ jeho spásonosného utrpenia. Veľmi túži práve po tomto stretnutí v intímnom kruhu svojich apoštolov, ono mu uľahčí nasledujúce hodiny strašného strádania. Túžil jesť paschálnu večeru najprv s nimi spolu, aby zažili spoločné chvíle zjednotenia predtým, než sa rozpŕchnu, zradia a ich viera zakolíše.

A boli to aj chvíle rozlúčky, lebo odchádzal.

Po skončení večere (samotnej konzumácie jedla; najmä baránka), nasleduje tretí kalich, ktorý má názov Kalich spásy, Kiduš. Alebo keď ho vypili ešte v starom obrade a bol nedokonalý, tak práve tento kalich naznačuje iný kalich, nový, v novom obrade, ktorý sa stal dokonalým kalichom spásy. Teraz sa večerou končí starý obrad a začína nový. Nastane zázrak lásky, ktorý ho zavŕši. Ježiš premení maces na svoje telo hostiu a kalich červeného vína na svoju svätú krv.

Berie maces, láme ho na kúsky a pritom hovorí: „Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ (Mt 26:26c, Lk 22:19c) Berie kalich a hovorí: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“

Tu sa dá predstaviť, že berie jeden kúsok macesu, teraz hostie, a odíde zrejme do inej miestnosti za Máriou, svojou matkou, aby aj jej dal potravu ducha – svoje telo. Tej Svätej, ktorá bola azda jediná dokonale pripravená prijať telo svojho Syna. Zo všetkých, čo tam boli zúčastnení.

Zakladá nový obrad. Ježiš sa daruje v tele svojim verným a premení – podobne ako v Káne, kde urobil svoj prvý zázrak – víno na svoju krv. Tak ako pri prvom zázraku zmenila voda svoju prirodzenosť na víno, tak tu zmení víno svoju prirodzenosť a stane sa krvou. Zakladá nový obrad Novej zmluvy vo svojej krvi a skrze svoju krv.

Eucharistia je strava pre ducha: neprináleží už do starého obradu, ale do nového. Odteraz toto bude obeta, ktorá bude požívaná v ustavičnom obrade lásky. Ježiš zanecháva svojim drahým intímny spôsob spájania sa, aj keď ho tu už nebude. Ako prijaté jedlo sa stáva časťou človeka, tak my prijatím jeho Tela v Hostii stávame časťou jeho, jeho mystického tela Krista – Cirkvi. Ježiš odchádza, ale zostane navždy spojený s Cirkvou vďaka zázraku neustále sprítomňovaného obradu lásky, ktorý vykonal.

Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu. (Mt 26:30) Matúš v tomto verši zachytáva jednu z podrobností večere, že apoštoli pred odchodom na Olivovú horu spievali. Ako sme si ukázali v 3. časti, dôležitou súčasťou paschálnej rituálnej večere bolo spievanie hallelu (chvál Pánovi). Pozostával zo žalmov 113-118, ktoré sa spievajú roztrúsené počas celej večere; všetko sú to chváliace žalmy. Avšak na úplný záver po večeri sa spieval tzv. Veľký hallel, čo je žalm 136. Práve tento žalm bol tým chválospevom, ktorý spievali pred odchodom do Getsemanskej záhrady.

Potom ho čaká zrada, krížová cesta a drevo Kríža, na ktorom vedel, že bude obetovaný. Za môj a tvoj hriech. Tríznivé počas tých 33 rokov na zemi bolo to, že všetko vedel dopredu a všetko prijal vlastnou vôľou človeka. Aká sladká a utešujúca nevedomosť nás ľudí, ktorí nevieme, kedy nás postihne nešťastie, smrť a môžeme žiť v „sladkom, nevedomom“ pokoji! Ako inak by sme konali a triasli sa, keby sme to vedeli!

Obetovaný za Adama. Za jeho Hriech, ktorý doľahol na všetkých jeho potomkov.

On nový Adam, nový človek. Začínajúci novú éru.

Som si istý, že najhoršia časť z celej jeho Cesty vykúpenia – pretože vlastne celý jeho život bol vykúpením – bola chvíľa, keď už mal na sebe CELÝ HRIECH starého človeka a všetky hriechy ľudí z minulosti, prítomnosti i budúcnosti a tak musel byť opustený Otcom, stal sa kvôli nám a pre nás prekliatym. Veď nič nečisté nemôže byť u Boha. A tak musel byť oddelený od Boha. Oddelený od Lásky.

To najťažšie nebolo ponižovanie od farizejov a starších Izraela, neúcta príbuzných, prehra boja o Judášovu dušu so satanom, bohorúhavé výkriky luzy vyhecovanej ľuďmi z Chrámu, pľuvance, dokonca ani bičovanie ani samotné ukrižovanie, bolo to toto oddelenie od Milujúceho, ktorý dáva život a milosť. Zostal bez milosti – pomoci od Otca. Sám. Opustený Bohom. Stratil oporu Otca.

Oddelený od Toho, ktorý ho miloval. A ktorého on miloval.

Čo môže byť horšie? Dá sa to uniesť?

Puto lásky bolo pretrhnuté. Nastáva tma a samota. Satanská tma.

Vydaný satanovi a jeho posluhovačom.

A to podstúpil dobrovoľne.

Stratil prítomnosť Boha. A musel TO VYDRŽAŤ SÁM. Za Adama. Ako človek. Ako nový Adam. Sám človek. Aby my sme si mohli obliecť nového človeka. Sám! Len vôľou človeka. Opustený Bohom. Tým, ktorý mu dodával nádej, požehnanie, ochranu, podporu, milosť, lásku. Opustený, stríznený, dokaličený, uzimený, ponížený nahý, opľuvaný. Obliekol si pokoru, ktorú stratil Adam, aby porazil pýchu satana a človeka.

Adam mal do Pádu vždy milosť Boha; svojou vôľou sa rozhodol pre Nie Bohu. Ježiš musel bez milosti, podpornej milosti, ako sám človek, povedať Áno Bohu. Musel sa sám bez milosti rozhodnúť pre Boha. Napraviť ako človek to, čo Adam pokazil. A tak Syn milosť musel stratiť, aby to Áno mohlo začať novú éru, v ktorej každý človek, ktorý prijme Obetu Krista, bude môcť toto Áno hovoriť spolu s ním.

Boha vtedy nemal. Otca nemal. Stratil s ním spoločenstvo. Vzťah. Spoločenstvo lásky. Pre nás. Kvôli nám. Stal sa Hriechom. Ten musí byť zabitý, zničený. Preto Ježiš, opustený človek, kričí: „Eli, Eli, lema sabakthani?

Môj Boh, môj Boh, prečo si ma opustil? Otec bol jeho Boh, teraz „už nie je“. Ale túto otázku nekladie ani tak Otcovi, ako nám. Mne, tebe. On tú odpoveď nepotreboval, on ju poznal. Je to viac otázka lásky pre nás. Tak sa nás pýta: „Prečo ma Boh opustil?“ Odpovedajme si na ňu v srdci: „Pre náš Hriech, pre môj hriech. Zlo, ktorému sme otročili.“ A on nám povie: „Kôli láske som to urobil. Tak som ťa miloval. Aby si mohol mať nový život slobody.“ Chcime počuť tento hlas lásky, ktorý prehovára k našej duši.

Podstúpil to, aby mohla byť zase otvorená brána Neba. Nevinný za vinných. Aby sme mohli byť opäť šťastní, naplnení, prijatí. S Bohom, svojím Stvoriteľom stráviť večnosť. Nie s Nepriateľom. Stvorenie chce byť so svojím Stvoriteľom.

Ježiš človek, lepšie: bohočlovek umiera na kríži. Obetovaný ako dokonalá Pascha Bohu. Je dokonané.

Štefan Patrik Kováč, ThLic

--------------------------------------

Kto by si chcel o Pasche a spôsobe, ako ju Pán Ježiš zavŕšil a urobil z nej Hostinu Lásky, prečítať viac, môže pozrieť moju knihu Sviatky Boha na ver.sk alebo martinus.sk alebo nech mi napíše na spkovac@gmail.com

Nech je Pán Boh oslávený za to, čo mi urobil. Buďte požehnaní, priatelia. Prosím o zdieľanie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo