Prečo ako otec „nemôžem“ fašizmus a komunizmus?

Prečo ako otec „nemôžem“ fašizmus a komunizmus?

V tomto príspevku nie je mojím cieľom podať exaktný výklad o vyššie uvedených neľudských a totalitných ideológiách. Chcem sa len skôr zamyslieť nad ich jednou spoločnou črtou.

V posledných dňoch sa ma bytostne dotkla jedna rodinná situácia. Moja dcérka musela podstúpiť menšiu operáciu, ak sa to dá vôbec nazvať operáciou. Bol to chirurgický zákrok, ktorý trval cca 5 minút, avšak bol vykonaný v úplnej anestéze. Vžite sa teraz so mnou do tohto predoperačného času. Dcérke lekári podali omamnú látku, po ktorej sa žiadúce účinky dostavili asi do desiatich minút. Po pätnástich minútach si po ňu prišli sestričky. Hoci bola dcérka značne omámená, situáciu ešte vnímala a so strachom v očiach a srdcervúcim plačom násilne odchádzala v náručí sestričiek na operačný sál. Hoci som si bol vedomý toho, že je to v jej prospech - kvôli jej zdraviu - a je zverená tým najlepším rukám (ktoré vedie Panna Mária), nemohol som sa ubrániť slzám a srdce mi zachvátil taký žiaľ, aký som ešte asi nikdy v živote nezažil. Cítil som sa úplne bezradný... Tá pol hodina trvala celú večnosť... Chvála Bohu, všetko sa napokon skončilo dobre.

Avšak, veľa nevinných detí a otcov či matiek v minulom storočí také šťastie nemali.

Keď som sa počas tejto pol hodinky čakania modlil, prišlo mi na um toto: Akú beznádej, strach, pocit menejcennosti, nesmierne muky, ďalej to ani neviem slovami opísať, musel prežívať ten otec, matka keď im ich dieťa násilne odobrali cudzí a neprajní ľudia a viedli kde si ďaleko.... do neznáma, nikto nevedel kam. Dobre to vedeli len oni - tí dozorcovia - v koncentračných táboroch alebo v gulagoch. My už vieme, že tie nevinné Božie deti nečakalo nič dobré, nič zdraviu prospešné, práve naopak. Na tých deťoch boli robené pokusy, opakujem pokusy. Tie detí boli znásilňované, zneužívané, mohli plakať koľko len chceli, mohli si prosiť mamku či ocka, nikto im neprišiel na pomoc, lebo nemohol! Otec bol buď zavraždený alebo sa stal chodiacou mŕtvolou a matka bola buď sexuálna otrokyňa alebo už tiež nebola medzi živými. Viete sa vžiť do tejto situácie? Ja som sa do nej vžil...

Možno to znie až neuveriteľne, ale ono sa to všetko dialo ani nie sto rokov dozadu.

Verím, že tie bezbranné a nevinné deti s ich rodičmi - tí mučeníci - sú už spolu v náručí našej Nebeskej Matky. A je úplne jedno či sú židia, rómovia, kresťania, či iní.

Čo dodať na záver? Odčiniť sa to nedá, ale zadosťučiniť aspoň tým, že sa za tých ľudí, za tie rodiny pomodlíme a budeme sa úplné dištancovať od týchto neľudských a diabolských diktatúr.

Je mi smutno, že realita je akási iná. Nezabúdajme, že raz budeme všetci za svoje skutky súdení.

P.S.: Nikdy nebudem súhlasiť, nikdy nebudem podporovať, nikdy nebudem ospevovať tieto odporné a neľudské totalitné režimy a budem vyvíjať – aj z lásky k mojím deťom - všetko úsilie k tomu, aby sa už história tohto druhu nikdy nezopakovala.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo