Je kríza západu krízou myslenia?

Je kríza západu krízou myslenia?

V roku 2017 má ľudstvo k dispozícii toľko poznania ako ešte nikdy predtým. Po celom svete sa police knižníc prehýbajú pod váhou myšlienok. Stačí nám zopár sekúnd a niekoľko klikov myšou, aby sme mali ako na dlani vysvetlené veľké teórie či komentáre k najvýznamnejším filozofom alebo publikácie najväčších mozgov súčasnosti.

Napriek tomu sa však čoraz viac rozhodujeme iracionálne.

Populizmus naberá na sile a voľby už nevyhrávajú rozumové argumenty, ale emócie, hnev a najmä frustrácia. Stále viac mladých ľudí obetuje svoj talent skôr vyššiemu zárobku ako hlbšiemu poznaniu. Napriek tomu, že máme k dispozícii poznanie reality, aké si história ani nevedela predstaviť, utiekame sa čoraz viac do reality virtuálnej alebo konšpiračnej. Prečo chýbajú v našej spoločnosti lídri, ktorí by vedeli nadchnúť masy víziou, vzkriesiť racionálnu diskusiu a vrátiť rozum späť do hry o vládu nad svetom?

Stovky miliónov ľudí majú k dispozícii vzdelanie, bezpečné prostredie pre rozvoj a neuveriteľné možnosti ako rozvinúť svoje nápady a myšlienky. A mnohí to aj využívajú, ale prichádzajú zväčša s biznisovými nápadmi. Tie síce premenia na neuveriteľné sumy a zástupy ľudí ich výdobytky používajú, ale nemenia náš pohľad na spoločnosť, nestávajú sa predmetom diskusií – skôr sa len stávajú predmetom konzumu. V konečnom dôsledku sa takmer všetky nápady menia na produkty a nie na výnimočné myšlienky, ktoré by vniesli trochu svetla do chaosu postmodernej doby.

Niekoľkokrát ročne na nás v médiách vyskočia rebríčky najlepších univerzít a my s obdivom čítame tie dobre známe názvy. Už menej poznáme mená tamojších profesorov a ešte menej plody ich práce. S výnimkou stále sa meniacich vedeckých odporúčaní toho, ako by sme sa mali stravovať, alebo fyzikálnych zistení, ktoré sa v hlavných správach dajú ilustrovať cool zábermi z vesmírnych teleskopov. Priepasť medzi akademickým svetom a neakademickou spoločnosťou sa zväčšuje. Kde sa stala chyba?

Čoraz populárnejší výraz dneška je „žiť v bubline“. Bublinou sa tu myslí malá časť reality, ktorou sa obklopíme a nevychádzame z nej; vyhýbame sa zvyšku reality, aby nás tam vonku náhodou niečo nevyrušilo z našej ilúzie o pravde. Vedci publikujú, aby mali publikácie. Študenti študujú, aby mali diplomy – dôkaz o tom, že študovali. Filozofi sa prestávajú pýtať a čudovať, ale čítajú, aby vedeli. A všetci zabúdame na to, kde sa ten neuveriteľný progres myslenia a západnej spoločnosti začali.

Sokratom. „Viem, že nič neviem,“ bolo jeho motiváciou hľadať a pýtať sa. Presný opak bubliny. Neprestajná otvorenosť novým horizontom, nekonečnu. A jeho žiakom bol Platón a jeho žiakom zas Aristoteles, a na ich dielach začala vyrastať matematika, filozofia, etika, prírodné vedy a v 12. storočí aj prvé západné univerzity. Len konšpiračné teórie a sofisti majú na všetko rýchle a ľahké odpovede.

Skutočné poznanie a myslenie sa začalo vedomím tajomstva, ktoré nás presahuje, pri dotyku s ktorým si uvedomíme, ako málo toho vlastne vieme. Zdieľať Zdieľať

Skutočné poznanie a myslenie sa začalo vedomím tajomstva, ktoré nás presahuje, pri dotyku s ktorým si uvedomíme, ako málo toho vlastne vieme. Oveľa neskôr Kant povedal, že hviezdne nebo a mravný zákon v nás sú dve veci, ktoré ho neprestávajú fascinovať. Myslím si, že vesmír a morálka by mali byť najprv predmetom nášho údivu a až potom štúdia. Každý, koho motivácia študovať je niečo vedieť, riskuje, že sa uzatvorí do bubliny. Správnou motiváciou by mala byť fascinácia múdrosťou, ktorú nemožno obsiahnuť. Poznanie nemožno vlastniť, iba milovať (tá povestná láska k múdrosti – filozofia: filein = ľúbiť, sofia = múdrosť).

Dnes si však žiaci myslia, že sa učia biológiu preto, aby vedeli, čo je to život, a nie preto, aby postupným poznávaním žasli nad tým, aká je život neuveriteľne výnimočná a nepochopiteľná skutočnosť uprostred tmavého chladného vesmíru. A nemali by sme byť prekvapení ani čoraz väčším počtom ateistov, keď náboženskí myslitelia v rádiách majú takmer bez nádychu okamžité odpovede na všetko a deti sa v nedeľných školách učia o vlastnostiach nekonečného a všemohúceho Boha v jednovetných poučkách. Svet a všetko v ňom sa pre nás stáva samozrejmosťou. A to je nebezpečné, lebo na konci tejto implikácie nás čaká konfrontácia s obyčajnosťou nášho ja a nudou vlastného života.

Lord Kelvin na konci 19. storočia povedal, že všetko podstatné vo fyzike už bolo objavené a už nás čaká len dolaďovanie našich modelov. O pár desaťročí na to nenápadný patentový úradník s otvorenou mysľou Albert Einstein ukázal, ako veľmi sa vtedajšia hlava britskej kráľovskej akadémie vied mýlila. A takisto aj dnes, ak si univerzitné kapacity myslia, že v politickej filozofii niet lepšej myšlienky, ako je liberálna demokracia, zabúdajú na zmysel univerzít, ktoré by mali byť skôr kompasom mysliteľov po neprebádaných vodách, a nie hrádzou chrániacou malý prístav doposiaľ poznaného pred neznámym oceánom tam vonku.

Chesterton, majster paradoxov, napísal, že slová ako nutnosť, poriadok či zákon sú vlastne nevedecké, pretože predpokladajú znalosť vnútorných súvislostí, ktorú ale nemáme. A pre správny opis prírody a reality sú vhodnejšie slová ako tajomstvo, kúzlo a zakliatie, pretože vyjadrujú náhodnosť a tajuplnosť faktov. Tak sa nečudujme tomu, že Harry Potter zaujme prirodzene zvedavé deti viac ako poznanie, keď sme výroky filozofov a vedecké teórie poctivo zoradili a uväznili do učebníc a nenechali sme priestor pre údiv a nevedomosť.

Tak sa nečudujme tomu, že Harry Potter zaujme prirodzene zvedavé deti viac ako poznanie, keď sme výroky filozofov a vedecké teórie poctivo zoradili a uväznili do učebníc a nenechali sme priestor pre údiv a nevedomosť. Zdieľať Zdieľať

V žiadnej našej bubline však Boha ani pravdu o svete a o nás nenájdeme, lebo nás presahujú. Skutočné poznanie a myslenie sa, paradoxne, začína uvedomím si našej nevedomosti a vedie nás za hranice súčasných teórií a vedeckých modelov. Spoločnosť potrebuje kreatívne myšlienky, ktoré budú fascinovať a priťahovať ľudí k Pravde, Dobru a Kráse.

 

Jaroslav Varchola
V roku 2016 úspešne ukončil doktorantúru na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v odbore biofyzika. Založil stredoškolské Kolégiá v Košiciach a Humennom. V súčasnosti je lektorom v Kolégiu Antona Neuwirtha a pripravuje sa na štúdium na Oxfordskej univerzite.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo