Ako zachrániť Slovensko pred extrémizmom a demografickou katastrofou

Slovenská republika sa nestala druhým Švajčiarskom, ako nám sľubovali, ale po 26 rokoch existencie patrí v mnohom k najhorším štátom Európy. Oprávnene nespokojní občania však v marci 2016 slobodne zvolili jeden z najhorších parlamentov od vzniku SR. Konferencia biskupov Slovenska vydala 7. marca 2017 vyhlásenie varujúce pred Slovensku hroziacou demografickou katastrofou. Aj to však hovorí príliš málo o jej príčinách a riešení.

Slabá demokracia i pôrodnosť

Podľa prieskumu INEKO z decembra 2016 takmer polovica ľudí považuje kvalitu demokracie na Slovensku za zlú až mizernú. 40% súhlasí s príchodom silného vodcu a posilnením jeho právomocí, 35 % pripúšťa vystúpenie Slovenska z Európskej únie, a 28% by sa vrátilo k socialistickému zriadeniu spred roka 1989, čiže k totalitnej diktatúre. ( Aktuality.sk 15.12.2016 ) Spolu s ďalším rastom preferencií Kotlebovej ĽSNS od minuloročných parlamentných volieb to naznačuje rast extrémizmu a ohrozenie našej aj tak veľmi biednej demokracie.

Pôrodnosť na Slovensku patrí k najnižším v Európe. V zahraničí pracuje vyše 300 000, a študuje asi 30 000 Slovákov. Na Slovensku plánuje žiť iba necelá štvrtina študujúcich, a 9 % pracujúcich v zahraničí. Tak ako viacerí odborníci, aj biskupi vo vyhlásení zo 7.3. 2017 varujú, že v dôsledku toho „Slovensko bude v budúcnosti čeliť vážnym spoločenským a ekonomickým problémom. Výpadok produktívnej časti populácie zníži potenciál pre ekonomickú aktivitu a zamestnanosť, pričom zvyšujúci sa počet dôchodcov spôsobí neprimeraný nárast dôchodkového zaťaženia a nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorá je už dnes nedostačujúca.“

Biskupi oprávnene požadujú posilniť legislatívu v prospech rodín, čo však nie je jediná, ani najdôležitejšia vec ktorú na Slovensku treba zmeniť.

Chudoba a bývanie

Jednou z hlavných príčin uvedeného demografického vývoja je kultúra konzumného materializmu, ktorú šíri hlavne bulvár a komerčná televízia. Čo v tom robí, alebo by mal robiť štát a Cirkev je na samostatnú diskusiu. Druhou, ktorú nespomínajú biskupi ani vláda, je chudoba a ťažké materiálne podmienky väčšiny obyvateľov Slovenska. Tie sú iste lepšie než má milióny ľudí v Afrike či Južnej Amerike, ale výrazne horšie než v Západnej Európe. Aj Rakúsko, kde bola v r. 1948 omnoho nižšia životná úroveň než v Československu, nás za 41 rokov komunistickej diktatúry výrazne predbehlo. Aj 26 rokov po páde Železnej opony sú v pôvodných štátoch EÚ príjmy približne trojnásobne vyššie než v postkomunistických. Priemerný zárobok v EÚ je 2660 €, v ČR 944 € SR 862 €. (podnikanie.sk, 28.1.2016)

Z medzinárodných porovnaní vyplýva, že na Slovensku máme najmenší počet bytov na tisíc obyvateľov. „Bývanie je veľmi vzácnym statkom, navyše často finančne nedostupným. Málo je i takzvaných obecných a nájomných bytov a bývanie v nich je finančne nákladné. Ľudia, ktorí majú veľmi nízke alebo žiadne príjmy, nemajú šancu sa k bývaniu dostať,“ (Z. Kusá, Sociologický ústav SAV - Sme, 3.3.2017)

Práve táto chudoba je príčinou odchodu mnohých do zahraničia, a rodinám škodí asi viac než nedostatočná legislatíva.

Zdravotníctvo, školstvo, korupcia

Z prieskumov a porovnaní vidno, že slovenské zdravotníctvo je štvrté najhoršie v Európe, o niekoľko priečok horšie než má Česká republika, s ktorou sme do r. 1993 tvorili spoločný štát. Priemerná dĺžka zdravého života v EÚ je 61,8 rokov u mužov a 62,2 rokov u žien. Priemerná dĺžka zdravého života mužov na Slovensku je 52,1 a žien 52,3 rokov. Na Slovensku však v zdravotníctve ide oproti Nemecku či Česku 2-3 násobne vyššie percento z celkových výdavkov na neklasifikované platby, a predražené pomôcky a tovar.

Zatiaľ čo prvých desať rokov po vzniku ČSR v r. 1918 prinieslo obrovský rast slovenského školstva, za 10-15 rokov samostatnej SR sa množia správy a porovnania ukazujúce jeho problémy a zaostávanie. (k školám a zdravotníctvu viac v predchádzajúcom blogu https://blog.postoj.sk/21903/od-vitazneho-februara-k-vitaznemu-ficovi-a-kotlebovi na ktorý týmto nadväzujem.)

Najväčšia zdravotná poisťovňa (VZP) je v rekordnej strate 200 miliónov. Prispeli k tomu aj špeciálne zmluvy, napríklad zmluva v objeme 14 miliónov eur s firmou 77 ročnej tety šéfa poisťovne. Najviac sa však o to pričinila vláda, lebo štát za 3 milióny svojich poistencov platil omnoho menej než minimálne poistenie, ktoré musia platiť súkromníci a zamestnávatelia. Náklady na poistencov štátu sú pritom vyššie než platby. Takéto šetrenie štátneho rozpočtu na úkor zdravotnej poisťovne začala 1. vláda r. Fica.

V korupcii a vymožiteľnosti práva patrí Slovensko trvalo k najhorším prinajmenšom v Európe.

Nezamestnanosť a práca v noci a v nedeľu

Nezamestnanosť má SR dlhodobo najvyššiu z krajín V4, a zároveň máme po 9 rokoch vlády Smeru R. Fica nedostatok zdravotných sestier i kvalifikovaných pracovníkov v priemysle.

V EÚ pracuje v noci priemerne 6% zamestnancov, na Slovensku je to 16%. (Tu ešte nie je započítané množstvo „SZČO“ - drobných podnikateľov ) V EÚ trávi večery na pracovisku priemerne 16% ľudí, na Slovensku 25,2%. Slovensko patrí do trojice krajín s najvyšším podielom ľudí, ktorí pravidelne pracujú v nedeľu – 19,2%. (TASR. 8.10.2015) To súvisí aj so slovenskou Kultúrou, zvykmi z čias víkendových fušiek za komunizmu, chudobou a rodinou.

Po roku tretej vlády Smeru R. Fica podnikatelia pociťujú zhoršenie stavu podnikateľského prostredia. Najväčší pokles v poslednom štvrťroku minulého roka zaznamenala položka uplatňovanie princípu rovnosti. Druhé najhoršie hodnotenie od podnikateľov dostala položka funkčnosť politického systému v štáte. Tretím najhorším je súdnictvo a vymožiteľnosť práva. (Trend.sk / SITA 28.2.2017)

Nezodpovední zodpovední

Mieru zodpovednosti za tento stav vidno z toho, kto koľko vládol za 24 rokov štátnej samostatnosti Slovenska:

Prvých 5 rokov koalícia exkomunistov a nacionalistov v HZDS, SNS a ZRS na čele s V. Mečiarom, s 9 mesačným prerušením slabej Moravčíkovej vlády. Oni založili a nastavili náš politický a právny systém. Potom necelých 8 rokov Dzurindova koalícia, pričom prvé 4 roky tvorila jej polovicu postkomunistická SDĽ. Potom 4 roky R. Fico na čele koalície Smer-SD + HZDS + SNS. Potom vládla necelé 2 roky "pravicová" koalícia a premiérkou bola I. Radičová. Následne 4 roky jednofarebná vláda Smeru R. Fica.

Bývalí komunisti a eštebáci boli vo všetkých stranách, ale popri SDĽ ich bolo výrazne najviac v koalíciách ktoré viedol V. Mečiar a R. Fico. Komunisticko-eštebáckeho pôvodu sú aj najväčší a najbezohľadnejší slovenskí veľkokapitalisti, a mnoho rokov najvplyvnejší ľudia v Justícii.

Občania slobodní a nezorientovaní

Je logické, že väčšina je so súčasným stavom Slovenska nespokojná. Na vine však nie sú iba politici a už vôbec nie demokracia. Tí robia to, čo si želá, alebo im dovolí väčšina občanov, ktorí ich slobodne zvolili. Tých najhorších z nich aj najviac oslavovali a všetko im tolerovali. Tí mali aj najviditeľnejšiu podporu niektorých cirkevných predstaviteľov, zatiaľ čo väčšina ostatných zväčša mlčala.

Naplnilo sa tak varovanie Jána Pavla II., ktoré vyslovil počas jeho prvej návštevy Československa v r. 1990: „Proces obnovy spoločnosti môže vyznieť ako veľmi prechodný jav, ak nespočíva na solídnych mravných a kultúrnych základoch.”

Väčšina sa ani za štvrťstoročie slobody nepoučila, nechápe alebo nechce priznať príčiny, a naďalej volí rovnako zle ako keď sa k moci dostal Mečiar a spol. V parlamentných voľbách 5.3. 2016 zvolilo Slovensko jeden z najhorších parlamentov od vzniku SR.

Vyhral Smer R. Fica, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za zlý stav a vývoj Slovenska v poslednom desaťročí. Polepšila si SNS, ktorá vládla a rabovala ako hlavný partner V. Mečiara, i v prvej vláde R. Fica. Druhá bola liberálna SaS, ktorá výrazne prispela k pádu vlády I. Radičovej, a ktorá v niektorých otázkach presadzuje protikresťanské hodnoty, a ktorej šéf stupňuje rétoriku proti EÚ.

Z parlamentu vypadlo KDH, ktoré síce niekedy s chybami a občas nedôsledne, ale zo všetkých strán najviac a najdlhšie bojovalo proti duchu komunizmu a mečiarizmu, a viac krát navrhovalo zrušenie Mečiarových amnestií. Nahradili ho Kotlebova ĽSNS a Kollárova Sme rodina.

Veľkopodnikateľ B. Kollár sa stal parlamentným politikom pomocou hesla „voľte ma nie som politik“, a v strane má aj niekoľkých exmečiarovcov. Ukážkovým príkladom hodnotového a logického chaosu je aj „posledný križiak“ M. Krajniak, ktorý bojuje proti západnému protikresťanskému liberalizmu – ako podpredseda strany ktorej šéf má 9 detí s 8 ženami.

Podobne je to s kresťanstvom Kotlebovej ĹSNS. Tá sa hlási k Slovenskému štátu, ktorý oslavoval Hitlera a vyznával pápežom odsúdenú ideológiu nacionálneho socializmu, a ktorého porušovanie ľudských práv kritizovali naši biskupi aj Svätá stolica. (viac tu: https://blog.postoj.sk/20839/cirkev-a-zidia-selektivna-pamat-v-slovenskej-politike ) Kotlebu v r. 2016 podporovali tí istí, a s podobnou propagandou ako v deväťdesiatych rokoch Mečiara a Slotu.

Za Fica ako za Mečiara

Za Mečiara sa minister vnútra telefonicky dohováral so šéfom SIS ako "kopnúť do gúľ" vyšetrovateľa únosu prezidentovho syna. Generálny prokurátor Vaľo odmietol vykonať rozhodnutie vtedajšieho prezidenta Kováča, a jeho úrad nevyšetril ani jeden prípad s politickým pozadím, vrátane akcie "Triptych" proti biskupovi Balážovi. Za vlády R. Fica odstupujú vyšetrovatelia najväčších káuz ako Gorila či Baštrnák pre marenie práce nadriadenými, a aktuálne tu máme „činnosť“ špeciálneho prokurátora Kováčika s platom 4000,- €, ktorý za 8 rokov nepodal žalobu ani v jednom zo 61 prípadov, ktoré dozoroval. 

Žiadosť niektorých poslancov NRSR, aby musel Kováčik spolu s generálnym prokurátorom Čižnárom podať vysvetlenie, pomohol 8.3. Smeru a SNS zamietnuť kotlebovský poslanec Schlosár. Kotlebova ĽSNS, ktorá sľúbovala boj proti korupcii, pomohla v januári Ficovmu Smeru zastaviť aj parlamentné vyšetrovanie kauzy „Evka“ - predraženého predstavenia loga počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Pritom aj ombudsmanka Dubovcová rozhodla, že v kauze Evka minister Lajčák a jeho úradníci päťnásobne porušili naše základné právo na informácie, aj zákon o slobodnom prístupe k informáciám a Ústavu SR. Aj Lajčák, ktorého Slovensko nominovalo na post generálneho tajomníka OSN, je bývalý komunista, ktorý študoval tak ako zakladatrelia Penty na výberovom moskovskom inštitúte pre komunistických papalášov a kádre KGB.

Malá nádej na skoré zlepšenie

Najdôležitejším krokom na odvrátenie rastu extrémizmu a poklesu obyvateľov, zvlášť kvalifikovaných, je silné zníženie korupcie a rozkrádania, a radikálne zlepšenie justície a štátnej správy. K tomu treba dotlačiť politikov masívnejším tlakom než boli protesty proti Gorile či Baštrnákovi, alebo ich vymeniť podstatne rozumnejším spôsobom než boli voľby v marci 2016. A na to treba občiansky aktívnejších a lepšie orientovaných voličov.

Prieskumu z februára 2017 však ukazuje, že hodnotová a demokratická orientácia Slovenska sa ani za 26 slobodných rokov nezlepšila, a podnes platí to, čo napísal prof. L. Hanus v r. 1943 : „Orientácia slovenského človeka príliš dlho viazla v neusmernenej pudovosti a živelnosti. Rozumom neusmernená živelnosť ešte vždy zasahuje aj do nášho intelektuálneho života, dáva ráz nášmu zmýšľaniu, práci a charakteru.“ (Rozprava o kultúrnosti, 2. vyd. 1991) Napriek všetkému SMER od volieb stratil len 1% a drží si najvyššie preferencie, Kotlebovcom vzrástli o 5%, SME RODINA si prilepšila o 1,5%. Stratila SIEŤ a MOST-HÍD ktorých voliči sú sklamaní z toho že v rozpore s predvolebným sľubom umožnili Ficovi zostať pri moci.

Nádej na jej zlepšenie je slabá. Príklad väčšiny politikov, bulvár a televízna Smotánka vychovávajú k opačným hodnotám a postojom. Podnes nemáme žiaden konzervatívny denník, iba liberálne SME a DenníkN, a ľavicovú Pravdu.

Slovenská Cirkev naďalej dostatočne neplní svoju prorockú úlohu učiť a vychovávať ľud hodnotiť spločensko-politické a ekonomicko-sociálne otázky z kresťanského hľadiska. Jej vedenie sa tvári, ako keby dve dobré, ale na slovenské pomery príliš diplomatické vyhlásenia arcibiskupov Zvolenského a Oroscha na tému podpory Kotlebovcov niektorými kňazmi stačili. Katolícke noviny programovo odmietajú čo len riadne informovať o týchto témach, a vzdelávať veriacich k hodnoteniu spoločensko-politických tém podľa učenia Cirkvi, kritickému mysleniu a dialógu. Jediné kresťanské tlačené periodikum, ktoré to v rámci svojich možností robilo - týždenník Zrno s tým skončil. Vydavateľ to aj oznámil v úvodníku Zrna č. 1/2017. Tam napísal, že to viacerým čitateľom chýba, ale spravili to lebo chcú viac tvoriť. „Zakladatelia Zrna písali podtitulok: ZRelosť, Nádej, Orientácia. Je čas aby toto šlo naplno." Tú však Slovensko nemá. Nedosiahne ju bez kritického dialógu, dôsledne pravdivej analýzy problémov, a s vylúčením kresťansko -konzervatívnych pohľadov a hodnôt z médií.

Svetielkom v tme je súčasný tlak verejnosti na zrušenie Mečiarových amnestií, aj to, že biskupi na otázku aký názor má na to Cirkev odpovedali tak, že pripomenuli potrebu úsilia o spravodlivosť. Mali by to však pripomínať častejšie a aj konkrétnejšie.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo