Reakcia na rozhovor pani Pietruchovej v denníku N

Nie je to náhoda, že rozhovor pani Pietruchovej sa objavil v denníku N práve niekoľko dní po úmrtí prvej obete legalizácie potratov v USA. Svojím presvedčením a propagáciou slobodného rozhodnutia matky o živote počatého dieťaťa by sa zaiste stotožnila s Normou McCorvey alias Jane Roe, podotýkam však, že iba v prvej etape jej úsilia o legalizáciu potratov. Norma totiž spoznala svoju fatálnu chybu a zapríčinila  smrť miliónov nevinných detí tým, že sa nechala zneužiť feministickým hnutím.  McCorvey mala vtedy 22 rokov a preslávila sa ako „dieťa sexuálnej revolúcie“. 

Keď otehotnela,  žila sexuálne so ženami aj mužmi. Jej osobný životný príbeh, ako uvádza vo svojich životopisoch potvrdzuje, že prioritou lesbičiek je obhajoba potratov, útoky na manželstvo a rodinu ako aj propagácia predčasného sexu. Proti zákazu potratov sa postavila na základe svojho biedneho postavenia zapríčineného chudobou, problémom s drogami a klamstvom o znásilnení. O to, aby sa stala lož pravdou, sa pričinili ženské hnutia a potratová loby. Na vzbudenie súcitu a porozumenia bol totiž potrebný „extrémny prípad“. Rozsudok bol vykonaný na základe falošných skutočností, ako to po svojom obrátení Mc Corvey priznala. Mnohokrát opakovala, že to bolo všetko iba veľké klamstvo, ale potratová loby to nebrala do úvahy. Pre nich bola Norma iba osobou, ktorá si vykonala svoju povinnosť. Preto bola Norma samou prvou obeťou legalizácie potratov v USA. V roku 1995 sa nechala pokrstiť a stala sa poprednou aktivistkou hnutia za život. Odhalila pozadie nespočetných lží a čachrov potratovej loby, ktorá prispela k rozsudku predložením falošných faktov v roku 1973.

Rozsudok  Roe versus  Wade znamenal nesmierny prelom v USA. Dovtedy bolo zabíjanie nenarodených detí povolené iba v komunistických krajinách a Sovietsky zväz bol prvou krajinou, kde sa v duchu boľševického revolučného vraždenia povolilo aj zabíjanie nenarodených. Príklad USA potom nasledovali mnohé ďalšie štáty zvlášť v západnej Európe.  Jane Roe bol pseudonym, pod ktorým právni zástupcovia predložili námietku proti zákazu potratov a pričinili sa tak v USA o zabitie viac ako 60 miliónov detí.

V roku 2003 podala Mc Corvey na Najvyššom súde USA námietku proti rozsudku vo veci Roe versus Wade. Uviedla, že rozsudok bol vykonaný na základe falošných dôkazov o jej znásilnení. K zneužitiu došlo kvôli jej vtedajšiemu úbohému postaveniu a priznala aj svoju osobnú ľahostajnosť. Žiadosť však bola zamietnutá.

Napriek dôkazom o podvodnom správaní potratovej loby a následkoch, ktoré proces Roe versus Wade zanechal na celosvetovom spoločenstve sa javí počudovanie pani Pietruchovej „je neuveriteľné, že táto agenda je ešte aj v 21. storočí jednou z priorít konzervatívnej scény, hoci tu máme iks globálnych problémov, ktoré ohrozujú civilizáciu“ ako značne provokatívne. Ani uvedenie príkladu z USA, kde „konzervatívci hovoria o zákaze interrupcií a jedným dychom obhajujú vlastníctvo a nosenie strelných zbraní“ nijako nekorešponduje z bezbrannou pozíciou nenarodeného dieťaťa.

Rozporuplné je aj konštatovanie „že čím viac nábožensky založený štát, tým horšia je v ňom situácia žien. Nemyslím tým pritom len kresťanstvo, ale aj islam a iné náboženstvá“. Zdá sa, že pani Pietruchová vôbec nepozná kresťanstvo i keď žije, ako sa všeobecne uznáva,  v kresťanskej Európe. V diele Milana Fulu „Antropológia ženy“ sa dá dozvedieť mnoho nových vecí o postavení ženy v kresťanstve a iných náboženstvách zvlášť s dôrazom na náuku Jána Pavla II.

K dokonalému pochopeniu ženy, ktorá zmenila svoje stanovisko k potratu, slúži aj kniha  samotnej Normy, ktorú vydala v roku 1998 pod titulom „Premožená láskou“. V nej priznáva svoj návrat ku Kristovi potom, ako sa za ňu začalo modliť nespočetné množstvo ľudí. A hovorí o svojom obrátení jasne a bez akejkoľvek pochybnosti:

„Sedela som v kancelárii, keď som si na stene všimla plagát znázorňujúci vývoj plodu. Podoba plodu bol taká zjavná, oči boli také nežné. Srdce ma bolelo už len pri pohľade. Vybehla som z miestnosti a povedala som si:„Norma, majú pravdu“.......Stále som videla pred očami obraz toho malého 10 týždňového embrya a nemohla som nič iné povedať: je to dieťa. Zdalo sa mi, akoby mi spadli klapky z očí. Odrazu som si uvedomila: Je to dieťa! Cítila som sa touto skutočnosťou ponížená. Bola som donútená pozrieť sa pravde do očí: potrat je zabitie detí v materskom lone. Po celé tie roky som sa mýlila. Práca, ktorú som vykonávala v potratových klinikách bola zlá. Toto som si uvedomila a bolelo ma to.“

Norma Mc Corvey zomrela nedávno 18. februára 2017. Jej svedectvo o tom, čo znamená pre ženu potrat, zostáva veľkou výzvou pre dnešný svet. Svet, v ktorom život počatého človeka je banálnou záležitosťou nehodnou žiadnej ochrany. Svet, v ktorom nemé výkriky zavraždených nechce nikto počuť. Naopak, k pobrežiam krajín prichádzajú „pirátske potratové lode“ predstierajúce žene falošnú pomoc a záchranu. Slová Normy „čakám na deň, kedy sa nastolí spravodlivosť a bremeno všetkých zabitých spadne z mojich pliec“ znejú naďalej ako neuskutočniteľná túžba a telíčka nenarodených sa hromadia a stúpajú do výšin ako Babylonská veža. 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo