Redaktor Daniška znova klame

Redaktor Daniška znova klame

Už som raz písal blog pod názvom: Daniška klame. Žiaľ, musím skonštatovať, pán Daniška, ako správny "kresťan" v našich slovenských pomeroch klame opäť.

Vo veľkom profilovom rozhovore sa pokúša, okrem iného, od V.Palka dostať odpoveď, že moje pôsobenie ako predsedu KDH je zlé. Palko odoláva, odoláva a nakoniec to predsa len nepovie. Zatiaľ. Dúfam. Bezradný Daniška to aspoň okorení konštatovaním: „Hlina dokonca zarábal vďaka priazni Vladimíra Mečiara, s ktorým na palube lietadla letel do Číny...“.

Pán Daniška klame.

Na tomto tvrdení nie je ani milimeter pravdy.

Pán Daniška, nikdy som z priazne Mečiara nezarábal. Nikdy som nezarábal z priazne žiadneho politika. Nikdy som nič neprivatizoval. Nikdy som od tohto štátu nič lacno nekúpil. Nikdy som tomuto štátu nič draho nepredal. Nikdy som od tohto štátu nedostal ani euro.

Prezradím pánovi Daniškovi tajomstvo. Ja dokonca ani vôbec nie som bohatý. Chudobný nie som, ale k bohatému mi chýba veľa. Mojou chybou je, že som príliš hrdý a slobodný. Nikdy som nesklonil chrbát. V tom mám ozaj problém.

Pán Daniška, nikdy som v nijakom lietadle spolu s Mečiarom neletel. Nikdy. Do delegácie, ktorá bola v Číne, som sa pripojil až v Číne. A pripojiť nás museli, ak chceli vôbec nejaký obchod vtedy v Číne urobiť. Po tomto "výlete" do Číny, na ktorý som letel za svoje a nie vládnym špeciálom, sa začal príbeh exportu aut zo Slovenska do Číny.

Pán Daniška, nie ja som začal zarábať na priazni Mečiara, ale Slovensko začalo zarábať na tom, že vyvážalo autá do Číny.

Nečakám od nikoho, že mi poďakuje za to, že sme pomohli Slovensku a už vôbec nie od pána Danišku. Žiadam ho len, aby neklamal.

Ideme do ťažkej doby. Do doby, v ktorej sa nebude hovoriť o opatreniach pre hospodársky rast, ale bude sa mávať vlajkami. Ideme do doby, v ktorej sa bude oháňať krížom kde-kto.

Do doby, v ktorej „kresťan Kotleba“ bude mávať bannerom „Za Boha, za národ!“.

Do doby, v ktorej sa „ kresťan Mazurek“ s výstupným listom z cirkvi vo vrecku bude fotiť pri soche Panny Márie.

Do doby, v ktorej „kresťan Krajniak“ bude presviedčať kresťanov, že keby mal Kollár aj 30 detí, tak to nevadí.

Do doby, v ktorej „kresťan Daniška“ bude písať pre portál pre kresťanských čitateľov a bude klamať. A opäť klamať.

Skončím tým, vážení „kresťania“ tejto doby a špeciálne pán redaktor Daniška: Viete čo? Mňa tieto príbehy kresťanstva vôbec nenadchýnajú. Mňa fascinuje jeden príbeh, ku ktorému nemáte ani minimálnu šancu sa priblížiť. Ten príbeh sa odohral v mojej blízkosti, preto viem, o čom hovorím.

Bol to príbeh mojej mamy.

Boli sme traja malí chlapci, keď sa mama musela rozviesť, lebo sa to už nedalo vydržať. Nikomu neprajem zažiť si to, čo zažijú deti, keď u otca „úraduje“ alkohol.

Bolo ťažké rozviesť sa na konzervatívnej Orave, vychovávať troch malých chlapcov. Ráno šla mama do jednej roboty, poobede šla upratovať a večer nám štrikovala svetre, aby sme mali v čom ísť do školy. Bola vtedy mladá. Chcela pristupovať ku sviatostiam . Z biskupského úradu na základe jej žiadosti rozhodli, že môže pristupovať ku sviatostiam, ale nemôže mať iného muža. Nikdy iného muža nemala. To je príbeh kresťanstva. To je príbeh lásky ku kresťanstvu. Tomuto príbehu naši „kresťania“ tejto doby nemajú šancu konkurovať.

Pán Daniška, pokojne si píšte. Zadúšajte sa kresťanskou láskou vo Vašom vnímaní. Mňa Váš príbeh zatrpknutého človeka neoslovuje ani trochu.

Pamätajte, čo povedal Ježiš cudzoložnici: Choď a už nehreš.

Nehrešte, pán Daniška. Neklamte, pán Daniška. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo