Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Blog
14. február 2017

Názov? A aký?

Zákon o náboženských spoločnostiach, alebo lepšie, zmena kvóty z 20 000 na 50 000 prináša do spoločnosti diskusiu. Diskusiu o strachu a o riešení silou, silou väčšiny. Diskusia tvorí peknú kulisu spoločnosti v ktorej žijeme.
Názov? A aký?

Dlho som sa neozval. Preto teraz sa vyjadrujem s plnou vážnosťou a voľne nadväzujem na vyjadrenia a postoje pápeža Františka v poslednej dobe a zároveň aj na postoje jeho predchodcov.

Viera v Boha je darom. To, že niekto verí v Boha, ktorého vyznávajú príslušníci židokresťanskej vetvy monoteizmu je tak isto darom, ako povedzme niektorej animálnej viery. Každá viera je cestou k Bohu a spása nie je viazaná len na katolícku cirkev - učenie II. VC.

Z tohto hľadiska je akékoľvek náboženstvo lepšie než ateizmus - ktorý je v podstate tiež vierou - že Boh neexistuje. Môže byť vyjadrený, presne tak isto, ako hociktoré iné náboženstvo - radikálnou, agresívnou formou až po úplne laxnú - blížiacu sa novopohanstvu, keď je mi všetko viacej menej jedno.

Otázka, ktorú vieru vyznávam súvisí s tým, ktoré náboženstvo mi je bližšie, alebo vzdialenejšie. S tým potom súvisí aj moje rozhodnutie stať sa členom (príslušníkom) tej, alebo onej cirkvi, alebo náboženskej obce. Názov nie je dôležitý. Dôležité je to, či sú to katolíci, evanjelici, budhisti a pod. Tak isto je dôležité, do akej miery presvedčenie člena sa kryje s pravidlami a filozofiou tejto náboženskej skupiny.

Ak my, veriaci cítime potrebu obrany viery na našom území, tak by sme to mali robiť predovšetkým vnútornou obrodou a nie budovaním bariér, ktoré nakoniec sa tak, či tak dajú obísť. Formálne bariéry v konečnom dôsledku aj tak nepomôžu, ako je to veľmi dobre vidieť v Holandsku, Francúzsku, či Belgicku.

Ak postoje kresťanskej krajiny - napr. GB sú také, že im nevadia génové manipulácie, tak sa spustí systém výnimiek - manželstvá prestávajú byť vyhradenou inštitúciou a pod. Teda my sami vytvárame podmienky preto, aby začal tu úradovať radikalizmus.

Slovenská situácia je zaujímavá tým, že má dlhodobú tradíciu multináboženstva, síce na báze kresťanstva, a teda monoteistického chápania Boha ako trojjediného, ale v predovšetkým v rozličnej forme cikví - od hierarchického usporiadania na čele s pápežom, alebo patriarchom až po relatívne voľné, demokratickejšie ladené formy protestantských denominácií.

Stredovek s náboženskými búrkami na Slovensku priniesol mnoho mučeníkov, ale aj tyranov, konajúcich v mene boha. Často dnes ležia v tichu cintorína vedľa seba. Tento tichý mier sme vnímali v nábožensky miešaných manželstvách, kde deti mužského pohlavia patrili na jednu stranu, deti ženského na druhú. Občas boli kuriozity, ale v prípade baťka Škultétyho, ktorý sám nevedel, či je katolík, či luterán, lebo sa narodil do protestanstskej rodiny ale pretože bol chatrný, báli sa či vôbec prežije, tak ho rýchlo pokrstil katolícky kňaz, lebo luteránsky farár bol až v susednej dedine a vonku bola tuhá zima so závejmi.

Poučenie z príbehu baťka Škultétyho (predseda Matice slovenskej) je v tom, že tu bol zmier. 

Pokojné vody, možno až hnijúcej vody rozvíril islam. Historicky máme s ním negatívne spomienky, hoc ich prikryl nános času a otupil reálnosť. Predsa tri storočia pokoja sa nedajú len tak prekryť. Po skúsenostiach s terorizmom sa negatívna skúsenosť vynára ako nedefinovaný strach, či obavy. Dá sa s ním dobre manipulovať.

Inzercia

Skúsenosti s islamom máme v Európe, kde je kontinuálne od jeho zavlečenia Turkami, ktorý okupovali veľkú časť Balkánu. Je to ale úplne iná forma mentality, než tých, ktorí prichádzajú v poslednej dobe. Nie je mojou úlohou analyzovať rozdiely, naviac keď samotný islam je rozdelený na viacero prúdov, ktoré sa nevedia vzájomne zniesť a svojím spôsobom prenášajú nielen boj, ale aj bojisko do priestoru EÚ, prípadne Európy.

Staviame bariéry v nádeji, že nás ochránia. 20 000, alebo 50 000. Je vôbec toľko príslušníkov niektorých náboženských skupín? Je toľko ortodoxných Židov? Podľa sčítania nie. Majú nárok potom byť registrovanou náboženskou spoločnosťou? A nie sú v tom sami. Niektorí poslanci to pochopili. Teraz ale nastáva búrka, ktorá neprinesie nič nové, žiadnu zmenu. Lebo ako obyčajne, aj teraz nejde len o moc (existencie), ale aj o financie. Lebo cirkvi, či náboženské zoskupenia, ktoré sú registrované = teda štátom uznané, dostávajú príspevok od štátu na svoju existenciu. Samozrejme, že menej početné (zisťuje sa v cenze každých 10 rokov) dostanú menej. Aj keď réžiu majú relatívne vyššiu ako veľké. Na pozadí tohto je aj vzplanúca a opäť utíchnutá debata o odluke cirkví od štátu.

Okrem islamu (ako som uviedol, je tu viac smerov, ktoré sa vzájomne neznášajú, teda ktorý z nich je potenciálnym žiadateľom registrácie?) je tu viacero skupín, ktoré niektorí zámerne označujú ako sekty, aby im znemožnili miesto pod Slnkom. Prípadne sú aj takí, ktorí to robia zo žartu, alebo pre vidinu peňazí (skúsenosti z iných krajín).

Na debate je čosi osobité. Debaty sa zúčastňujú predovšetkým dve skupiny. Jednu tvoria tí, ktorí šíria strach v akejkoľvek forme a skrývajú sa za obranu národa, hoci to vehementne popierajú. Druhú tvoria veriaci brániaci "kresťanstvo" ako tradičné náboženstvo u nás. Je zaujímavé, že málo vnímajú, že kresťanstvo je iba strechou nad skupinou náboženstiev. Dominantným sú katolíci. Je zaujímavé, že v rámci katolicizmu sú veľmi rozdielne postoje "božieho ľudu" a hierarchie.

Doteraz som iba hovoril o okolnostiach. Čo ale do budúcnosti? Zákon je prijatý, asi sa tak rýchlo nezmení a preto debaty o jeho zmene sú žiaľ skôr mlátením prázdnej slamy. Dôsledkom postavenej bariéry je zdanie ochrany. Presne tak istej, ako piesok pre pštrosa postoja hierarchie väčšinových cirkví na Slovensku, kde sa stále nádejame, že sme krajinou veriacich ľudí. Odmietame fakt, že najrozšírenejším náboženstvom je novopohanstvo s rozšíreným šamanizmom, vierou v liečivú silu kameňov, povier a berúcu kresťanstvo ako tradičné náboženstvo s peknými vonkajšími formami, ktoré treba zachovávať ako súčasť ľudovej kultúry.

Vnútorná obroda nám nič nehovorí, lebo jednoducho neveríme. Neverili sme v rýchly pád komunizmu, teraz koketujeme s blahobytom ako životným štýlom. Samozrejmým dôsledkom je stavanie bariér, ktoré sú skôr kulisou, než reálnou ochranou. 

 

Máme odvahu priznať si realitu?

Inzercia

Celý život hľadajúci. Ale aj nachádzajúci, aby som vytrval hľadať ďalej. Ceniaci si život, lebo život je najväčší dar, ktorý sme dostali. Ale aj preto, lebo spolu s manželkou sme ho mohli dávať, boli sme pozvaní plným priehrštím rozdávať. Vzdelanie? Prečo sa na to pýtate, aj tak som vždy robil čosi iné!

Inzercia

Odporúčame

Blog
Ukradnuté Vianoce

Ukradnuté Vianoce

Vianoce sú iba raz do roka. Majú osobitné postavenie v ročnom cykle. Tešíme sa na ne. Hovoríme, že sú sviatkami rodiny. Len sme nepozorovali, ako sme si nechali ukradnúť to, čo Vianoce robia Vianocami.

Blog
Končíme. Balíme. Dovidenia hazard.

Končíme. Balíme. Dovidenia hazard.

Cesta začala pred viac ako rokom, stála stovky dobrovoľníkov veľmi veľa a dnes je skoro na konci. Onedlho, verím, bude hazardu v Bratislave koniec. Ako občan Bratislavy ĎAKUJEM všetkým, ktorí to zrealizovali.