Kde vznikajú genocídy, kde je ich začiatok

Ľudstvo je svedkom mnohých neprávostí od samého začiatku svojej existencie. Keď však animozity každého druhu vygenerujú stav neovládateľnej nenávisti voči určitej skupine ľudí, začína genocída. Klamlivá ilúzia oslobodenia sa od „nepriateľa“ pomocou fyzickej likvidácie sa stáva neodolateľnou túžbou a vedie k absolútnej strate úcty k ľudskému životu, k Božím zákonom,  ku stvoriteľskému Božiemu dielu. Človek vzdialený od Boha podniká podľa vlastných predstáv, realizuje sebecké záujmy, stáva sa systematickým ničiteľom dobra a hnaný diabolskou deštruktívnou silou zvádza nerovný boj. 

Genocída začína v srdci človeka. Začína vtedy, keď hnev, závisť, nenávisť prerastú do stratégie ničenia nepriateľa všetkými dostupnými prostriedkami. Tak to bolo v prípade osmanskej túžby po majetkoch bohatších Arménov, tak postupoval Hitler vo svojom „konečnom riešení“ židovskej otázky, tak to bolo aj v prípade Stalina a koncom minulého storočia sa netvor genocídy votrel do predtým spriatelených kmeňov Hutuov a Tutsiov v Rwande. V roku 1994 sa rozpútala krvavá genocída, ktorá trvala tri mesiace a nebolo ju možné zastaviť. Ani rada OSN, ani mierové jednotky nedokázali spútať nenávisť v srdci  obyvateľov Rwandy a svet sa bezmocne prizeral na vražedné besnenie, ktoré si vyžiadalo takmer jeden milión obetí.

Príbeh Immaculeé Ilibagizy v knihe „Prežila som“ je svedectvom hrozivých následkov, keď človek naplní svoje srdce nenávisťou a závisťou. Stráca kontrolu sám nad sebou a koná v mylnom presvedčení, že keď vyvraždí protivníka vyrieši všetky problémy. Je zaujímavé sledovať ako priatelia, susedia, ktorí boli ochotní vždy pomôcť a spolunažívali v pokoji a láske, sa v jednom okamihu menia na dravých vlkov túžiacich po krvi tých, ktorí sú označovaní za ich nepriateľov. Davová psychóza podporovaná zneužitím médií vybičuje túžbu odstrániť prekážku za každú cenu. Aj keď tou prekážkou je sused, priateľ, nemluvňa,  dieťa, žena, otec rodiny. Dokáže mačetou odseknúť hlavu, rozštvrtiť telo, zastreliť bez akýchkoľvek zábran. Je to stav, do ktorého sa nečakane môže dostať každý, nevynímajúc našu krajinu, pokiaľ budeme v sebe živiť odpor voči určitej skupine ľudí, proti utečencom, proti ľuďom iného vierovyznania, proti človeku inej farby pleti.

Svedectvo rwandskej študentky nám však ukazuje nie len hrôzy, ale aj východiská. Pri čítaní jej príbehu zápasí čitateľ so základnou otázkou kresťana – dá sa to všetko odpustiť? Dá sa odpustiť vyvraždenie celej rodiny, dá sa odpustiť zrada najbližších priateľov, ktorí sa v okamihu menia na vrahov? Dá sa vôbec v tomto zverstve uchovať viera?

Duchovný boj, ktorý počas veľkého utrpenia zvádza mladá žena, je bojom víťazným. Postupne ju Boh vedie k presvedčeniu, že zastaviť akékoľvek násilie je možné iba odpúšťajúcou láskou. V okamihu, keď sa konfrontuje s úžasnou Božou odpúšťajúcou láskou, víťazí nad zlom.

A ako sa vysporiada Rwanda s genocídou? „Celé roky boli žaláre preplnené tisícmi Hutuov obvinených alebo podozrivých zo spáchania vrážd a ďalších násilností počas genocídy. Začal sa dlhý a bolestný proces verejných súdov, ktoré sa konali pod holým nebom v mestách a dedinách po celej Rwande, aby sa urýchlili nekonečne dlhé súdne pojednávania, ktoré by sa inak mohli preťahovať viac než storočie. Tento systém umožňoval, aby obete a ukrivdení vypočúvali vrahov priamo vo vlastných komunitách a kládli im otázky. Neboli to dokonale súdy, no poskytli fórum pre páchateľov a obete: páchatelia sa mohli priznať k spáchaniu zločinov a poprosiť o odpustenie, a obete, ktoré tento pogrom prežili, zas ponúknuť odpustenie, ak k takému postoju dospeli...... Akt odpustenia v jadre každého procesu sa stal kľúčovým princípom politiky rwandskej vlády“.

Dokonca prezident, ktorý ukončil genocídu vyhlásil, že je „národnou povinnosťou odpustiť každému vrahovi, ktorý úprimne hľadá odpustenie“. Napriek mnohým kritikom postavil prezident Kagame túto krajinu na nohy a dnes má jej hlavné mesto jednu z najvyšších mier ekonomického rastu v Afrike a jednu z najnižších mier korupcie zo všetkých národných vlád sveta.

Vlna dobra sa preliala celou rwanskou krajinou a očividne ju ozdravila. Ozdravili sa srdcia jej obyvateľov od zla a nenávisti.  Za dve desaťročia dosiahli nečakaný pokrok a úspech, vďaka odpusteniu. Prípad rwandskej genocídy je dôkazom toho, že v srdci človeka začínajú všetky genocídy a ich definitívny koniec sa odohráva v odpúšťajúcom srdci človeka.

Lebo tak, ako to povedal Ježiš v Markovom evanjeliu: „čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. Lebo z vnútra, z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie , pýcha, pochabosť. Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka“.

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo