Beatles v službách diabla II.

Beatles v službách diabla II.

Reakcie na moje predošlé zhrnutie problematiky z dostupných informácií ma utvrdili v tom, že sa treba nad vecou zamyslieť ešte dôkladnejšie. Pripravení na ďalšie ODHALENIA?

A ak vravím „zamyslieť“, tak myslím naozaj zamyslieť, nielen poslušne prijať, čo si o Beatles myslí nejaký kňaz (ako napr. Andrzej Zwolinski) alebo anonymní tvorcovia mnohých internetových stránok. Nakoniec, nikto sme neboli pri tom, keď Beatles tvorili dejiny – údajne s podporou pekla, alebo minimálne vraj na jeho podporu.  Keď som sa púšťal do písania prvého článku o tom, či Beatles boli alebo neboli zapletení do Satanovho diela, mojou hlavnou motiváciou bolo triezvo zhodnotiť dôkazy (resp. „dôkazy“), ktorými obvinenia tohto druhu podkladajú. Mňa samého táto vec znepokojovala. Stal sa však pravý opak toho, v čo som dúfal – namiesto toho, aby sa na tieto stránky začalo hľadieť opatrnejšie a ich závery sa nebrali hneď ako potvrdené fakty, začali ma ľudia posielať práve na tieto stránky, aby sa mi „otvorili oči“, a dostalo sa mi aj varovanie, že zľahčujem diabla, a tak mu napomáham. To už je nepochybne vážna vec. Preto vás pozývam pozrieť sa podrobnejšie, čo zmienené internetové zdroje diskvalifikuje v dôveryhodnosti a aké sú trhliny faustovskej teórie - a urobte si vlastný úsudok sami.

Pri niektorých veciach som už minule došiel k záveru, že Beatles aspoň istý čas nepopierateľne podporovali okultizmus (ak za okultizmus považujeme nadchnutie sa Crowleyho heslom „rob, čo sa ti páči“) a minimálne jeden člen sa venoval okultným praktikám, ako je veštenie a numerológia, neskôr, po rozpade skupiny. Nakoľko však išlo o vedomé slúženie temným silám a nakoľko len o súčasť dobovej módy rozšírenej medzi umeleckými hviezdami, resp. ovplyvniteľnosť večnej siroty silnou ženskou osobnosťou, to je opäť vec názoru. Ak by som však razil teóriu vedomej spolupráce so zlým duchom, nasledujúce veci by mi na nej celkom nesedeli... A prosím mojich kritikov, kým zopakujú obvinenie zo zľahčovania vplyvu diabla, aby tieto nezrovnalosti najprv racionálne vysvetlili. Možno majú vo všetkom pravdu oni a ja som nekonečne naivný – to pripúšťam, ale odmietam sa v kresťanstve vzdať kritického používania rozumu.

1. Má kresťan právo používať zavádzania a polopravdy? Je zásada „účel svätí prostriedky“ legitímnou metódou kresťanského konania? Pýtam sa preto, lebo stránky odhaľujúce pekelné pozadie Beatles či rocku všeobecne sú plné nezmyslov a omylov. Verím, že mnohé (ako napr. zlé preklady textov piesní) môžu byť skôr výsledkom nedôslednosti než zlého úmyslu. Ale aj obyčajné šlendriánstvo, pokiaľ smeruje k súdeniu iných ľudí, by hádam malo byť neprijateľné. A selektívny výber faktov, ktoré sa hodia pre naše tvrdenie, asi tiež nebude celkom nevinný, nie? Pár príkladov za všetky:

Lennon v skladbe Bring on the Lucie (Freeda People) z roku 1973 údajne spieva: „Je niečo, čo musíš urobiť hneď. Vysloboď ľudí, teraz hneď. Urob to, urob to teraz! Sme zajatcami so zdvihnutými rukami. Voláme to ako modlitbu: Vysloboď ľudí – 666 je tvoje meno.“

Hrôza! Lennon tu teda skutočne otvorene vzýva Zlého! ...Až na to, že pieseň je v skutočnosti o niečom úplne inom – je posledným protestsongom v jeho kariére, kritizujúcim politikov. Pravý text piesne vyzerá takto:

„Je nám jedno, akou vlajkou mávate,
dokonca ani nepotrebujeme vedieť, ako sa voláte,
nezáleží, odkiaľ ste sa vzali či kam idete.
Jedno však vieme: ste tu
a robíte za nás všetky rozhodnutia

Máme na vás jednu požiadavku...

Zatiaľčo prešpekuľovávate veci,
radšej by ste mali urobiť toto:

Osloboďte ľudí... teraz!

Urobte to, urobte to, urobte to... teraz!

Nuž, tak ste nás prichytili s rukami hore,
Nezúfajte, paranoja je všade,
Ale aj keď sa bojíme, môžeme ju striasť láskou,
Tak ju teda nahlas rozkričme ako modlitbu.

Chápeme aj vašu paranoju,
Ale vašu hru hrať nechceme,
Myslíte si, že ste v pohode a že viete, čo robíte.
666 je vaše meno.
A tak zatiaľčo sa naťahujete jeden s druhým
Mali by ste si radšej dobre uvedomiť:
Váš čas sa kráti, všimnite si.
Ale možno nerozoznávate znamenia.

Nuž, tak sme vás prichytili s rukami od krvi
A svoju horkú pilulku si ešte len budete musieť prehltnúť
keď sa pošmyknete a skĺznete dolu svahom
po krvi vašich obetí

Zastavte zabíjanie... teraz!
Urobte to, urobte to, urobte to... teraz!

Výzvu v závere „Zastavte zabíjanie“ možno inšpiroval fakt, že ešte stále prebiehala vietnamská vojna. Jediné, čo z tohto jednoznačného textu nie je celkom jasné, je titul „Bring on the Lucie“. Ak to mala byť skratka od Lucifera, tak by zrejme mohol mať Lennon na mysli, že po zlých politikov, čo robia vo svete toľko zla, posiela čerta (niečo ako „Priveďte Lucifera.“) To už je ale čisto moja domnienka – aby sme naozaj nič neopomenuli, hoci ani spomínané slovenské internetové stránky neupozorňujú na možnú súvislosť Lucie s Luciferom. Proti jej pravdepodobnosti však hovorí určitý člen „the“, ktorý by sa pred vlastné meno nedával, ani keby išlo o dievča Luciu, ani o Lucifera. Skôr by dávalo zmysel, že tak autor zašifrovane odkazoval na  LSD („Osloboďte ľudí, zaveďte LSD“) – veď predsa pred 7 rokmi BBC zakázala hrať pieseň Beatles „Lucy in the sky with diamonds“, lebo v názve videla šifru pre LSD. Bolo by presne v nezbednom štýle Lennona, aby neskôr sám takto použil narážku na „Lucy“. Ale nech už to bolo akokoľvek, každý normálny a nezaujatý človek jasne chápe, že meno 666 myslel v texte ako nadávku, a že celá pieseň je obviňujúca, a nie uctievajúca. Tú vetu so 666 internetový inkvizítor navyše presunul na iné miesto, vytvoriac tak textovú súvislosť, ktorá sa mu viac hodí. To asi nebolo nechtiac...

Iná podobná lahôdka: Paul McCartney, člen Beatles v interview pre časopis Life ÚDAJNE povedal: „LSD mi otvorilo oči. Je to lepšie ako Ježiš. Používame iba desatinu svojho mozgu.“ Neviem, odkiaľ čerpali naši bratia kresťanskí konšpirátori, ale v serióznych zdrojoch sa môžete dočítať, že McCartney povedal (v približnej podobe) vetu o otvorení očí, vetu o používaní desatiny mozgu, tiež vetu, že táto skúsenosť ho spravila „lepším, čestnejším a tolerantnejším členom spoločnosti“, ale nič o tom, že by to porovnával so Spasiteľom! Keďže to bolo len rok po rozruchu okolo Johnovho výroku „väčší než Ježiš“, ktorý napáchal v ich dovtedajšej kariére, najmä v USA, najväčšie škody, len totálny blázon by použil spojenie „better than Jesus“, a ešte k tomu v súvislosti s drogou! (A ešte k tomu ten, čo z nich mal najchladnejšiu hlavu.) Keby to aj v náhlom pominutí zmyslov náhodou spravil, bol by z toho ešte väčší náboženský škandál než predtým. Ale jediná reakcia bola na fakt, že priznal užitie LSD.

A nazáver: Dôkladné brojenie proti rockovej hudbe na stránke modtlitba.sk sa vo svojich citátoch opiera najčastejšie o knihu S. Turnera „Touha po nebi“. Čím viac takých citátov čítate, tým ste viac utvrdení v tom, že rocková hudba, vrátane Beatles, je naozaj v pekelných službách. Čo nám však stránka neprezradí, je detail, že pôvodná kniha to netvrdí. Naopak, všíma si, že speváci rocku sa oveľa viac zaoberajú duchovnou realitou a hľadaním ODPOVEDE (či už správne alebo poblúdene) než umelci iných žánrov. Ten istý autor dokonca napísal aj knihu „Gospel according to the Beatles“, ktorá sa zaoberá duchovným pozadím členov Beatles dosiaľ najpodrobnejšie, a dochádza k úplne opačnému záveru! A síce podobnému ako bol môj predošlý dojem z nich: teda síce žiadna sláva, čo sa týka kresťanských zásad, ale ani žiadni satanisti. Síce hedonistickí, ale zato veľmi úprimní umelci, dosť inteligentní na to, aby boli aspoň hľadajúci – i keď niekedy v mútnych kalužiach. O niečom môže svedčiť i fakt, že je problémom vôbec uviesť správne samotné meno autora knihy (niekedy Stevie Turner, inokedy Steve Turnier) – hoci naveľa-naveľa sa predsa len objaví aj v správnej podobe Steve Turner. Tvrdenie, že Robert Johnson – černošský bluesman, po Paganinim údajne prvý hudobník, o ktorom sa tvrdilo, že upísal dušu diablovi – bol členom skupiny Rolling Stones, je akoby paródiou na žurnalistiku školského časopisu 1. stupňa osobitnej.

Protibeatlesovské kresťanské stránky takto navodzujú dojem, že úcta k narábaniu so zdrojmi a poctivé informovanie v súlade s nimi nepatrí medzi silné stránky kresťana. Je to v poriadku? A čo prekrúcanie niečích výrokov – nie je to porušenie ôsmeho prikázania?

2. Ako to, že Beatles urobili pre propagáciu diabla tak strašne málo? Pri ich neobmedzenom vplyve na mládež... Jediné dva jednoznačné odkazy, ktoré by nebolo treba prácne objavovať v ukrytej symbolike grafických prvkov či zvukových efektov, boli portrét okultistu Crowleyho na obale Seržanta Peppera a ojedinelá séria fotiek pri propagácii filmu Yellow Submarine s podozrivými gestami, napodobňujúcimi gestá už nakreslených postáv. Lenže to bol naozaj jediný prípad ukazovania „paroháčského gesta“, pričom Beatles vraj boli úplne najfotografovanejším objektom 60. rokov! Nespravili teda pri tejto svojej publicite pre propagáciu Satana žalostne málo? Ako keby mu ani neboli veľmi oddaní... Oproti tomu stojí celé ich posolstvo lásky, harmónie a jednoty medzi ľuďmi. Nuž, neviem, či ich za takú snahu ich Temný Majster pochváli...

3. Beatles začali „filozofovať“ pre médiá o všetkom možnom a v piesňach o všeobecnej, nesexuálnej láske, a zároveň čítať rôzne protikresťanské knihy, vrátane Crowleyho, až po polovici 60. rokov. Teda bezstarostné veselé hity vytvorené dovtedy sú pre hudobno-duchovných cenzorov v poriadku? Nezdá sa. Varujú nás pred Beatles, čoby bránou k Zlému, ako celkom. V čom sú však optimistické popevky ako She Loves You alebo We Can Work It Out škodlivejšie než napríklad Kukulienka, kde si bola?, či Pod horou čierne psíča breše, to som sa nikde nedozvedel. Ak by išlo o to, že pop-kultúra odvádza ľudí od hľadania skutočného zmyslu života, pretože sa dá chytiť nezdravá závislosť na čokoľvek príjemné, nielen chemickú substanciu, s tým by som súhlasil – jasne tento záver vyjadrujem v predošlom blogu. Ale oni tvrdia viac: vraj je hudba Beatles nebezpečná kvôli svojmu duchovnému pozadiu. Napriek tomu, že členom Beatles bolo minimálne do roku 1964 všetko duchovno – čierne či biele, východné či alternatívne – úplne ukradnuté? O aké duchovné pozadie tam vtedy mohlo ísť?

4. Kvalitu hudby Beatles ocenil aj oficiálny vatikánsky tlačový orgán L'Osservatore Romano, keď v polstránkovom článku z novenbra 2008 chválil ich „jedinečnú a zvláštnu alchýmiu zvukov a slov“. Žeby ďalší dôkaz, ako je Vatikán predchnutý vplyvom Zlého?

5. Hysterický kult okolo skupiny mal za následok okrem iného aj to, že životy jej členov patrili medzi tie najlepšie zmapované – boli predsa najsledovanejšími ľuďmi v histórii, priekopníkmi v strate súkromia. Poskytli tisíce podrobných a často až prekvapivo otvorených rozhovorov. Na každom kroku striehli na ich slovko či gesto reportéri aj fanúšikovia. Dokázali by „sympathy for the devil“ tak dlhodobo tajiť? A ak áno, prečo sa potom pokojne priznajú k zaujatiu Crowleyho filozofiou takou trápnou, školáckou chybou, že ho vycapia na obal svojho najslávnejšieho albumu? Ich priame povahy (zodpovedné ako za jemne drzú rebéliu, tak aj za odvahu na umelecké experimenty, ktoré nebývalo posunuli hranice hudby) svedčia o inom – o poctivosti. Keď Lennona zaujala nejaká teória, hoci neseriózna z pochybnej knihy, hneď ju v najbližšom hlbšom rozhovore pre noviny posunul ďalej. Z toho vznikol aj známy škandál „populárnejší než Ježiš“ - kvôli tejto jeho úprimnosti, aj keď možno trochu arogantnej, typu „čo na srdci, to na mikrofón“, a nie zo snahy vyvyšovať sa nad kresťanov, ako to niektorí neustále demagogicky dezinterpretujú. Nebolo to dokonca ani z obchodníckej vypočítavosti získať publicitu – naopak, Lennon bol americkou odozvou na ono staršie britské interview zaskočený. Ľutoval, že svojou veľkohubosťou dostal do problémov celú skupinu. Pred tlačovou konferenciou, kde mal kontroverzné výroky vysvetľovať, mal paniku a slzy v očiach, čo podľa prítomných, ktorí ho poznali najlepšie, bolo niečo absolútne nevídané a „nelennonovské“.

Skrátka, teória podvodníctva členov Beatles by nešla dokopy so všetkými ostatnými informáciami, ktoré o nich máme. Veď aj pri posudzovaní osobnosti Ježiša, keď sa skúma, či nebol len podvodník alebo blázon, sa postupuje podobne: psychológovia sa pozrú na jeho zaznamenané slová a skutky a objektívny záver znie, že ide o duševne zdravého človeka, ktorého činy sú v absolútnom súlade s tým, čo hlásal. Inými slovami, na podvodníka či blázna mal príliš dobrú vnútornú integritu. Nebude preto aj v prípade Beatles pravdepodobnejšia hypotéza, že ich konzistentnosť v povahách a názoroch je príliš jednoznačná na to, aby všetko, čo navonok robili a hovorili, bolo v skutočnosti len zásterkou na vedomú spoluprácu s diablom? Nehovoriac o tom, že za tie desaťročia sa už publikovali všetky možné spomienky aj na tie najnechutnejšie aspekty ich súkromia, ktoré spísali najrôznejší ľudia – od personálu a profesionálnych spolupracovníkov cez dlhoročných priateľov až po blízkych príbuzných. Nakoľko je pravdepodobné, že by si nikto nevšimol ich diabolskú misiu a presvedčenie? Alebo ich má Satan v moci už všetkých? Jeden príklad: Geoff Emmerick, zvukový inžinier ich najexperimentálnejšieho obdobia, spomína, ako boli okolo roku 1966 tak uchvátený svojim objavom nového zvukového efektu, keď sa časť nejakého partu, vrátane ľudského hlasu, pustí odzadu, že ho začali pchať všade (najčastejšie išlo napr. iba o nejaké krátke gitarové sólo). A keď si pozorne vypočujete ich tvorbu z tohto „psychedelického“ obdobia, dáte jeho slovám za pravdu. Zato žiadne satanské odkazy backward maskingu neodhalíte – pokiaľ za ne nebudete považovať Johnove voľné nonsense asociácie ako „cranberry sauce“ (brusnicová omáčka).

6. Existujú legendy o tom, ako mladý Lennon uzavrel s diablom zmluvu na 20 rokov, aby sa stali najslávnejšou skupinou, a jeho čas vypršal práve koncom roka 1980 (keď bol zavraždený). Môžete si vybrať, či dávate prednosť realistickejšej verzii alebo romantickejšej o starom tulákovi na železničnom moste (- v tom druhom prípade pôjde o Lennona ešte ako chlapca, takže zmluva by mala dlhšiu platnosť). K zmluve s diablom sa mal údajne Lennon sám priznať jednému priateľovi. A čo ostatní traja? Tiež sa predsa stali najslávnejšími hudobníkmi! Zviezli sa popri Lennonovej „obeti“, čiže jeho samostatnej platbe vlastnou dušou? Naozaj by bol Satan taký veľkorysý, že zmluva nie je potrebná pre všetkých, ale ťažiť z jej výhod môžu?

Ale nesedí mi na tom aj iná vec: začínajúci Beatles boli úmerne ku svojej ctižiadostivosti nesmierne usilovní. Mimo tlačových besied, fototermínov, nahrávaní albumov a singlov, pravidelných účinkovaní v televízii a hraní vo filmoch absolvovali v období od 1960 po 1966 okolo 970 živých vystúpení. Pri vystúpeniach v ich začiatkoch v Hamburgu boli stále na povzbudzujúcich tabletkách, aby tie 12-hodinové bloky hrania v špinavých krčmách vôbec vydržali. Na opačnej strane ich prudkej slávy číhal neustály kolobeh povinností a izolovanosť od normálneho sveta v šatniach, cestovnej dodávke a v hotelových izbách, kvôli beatlemánii bez možnosti normálneho pohybu po ulici, takže toho mali po niekoľkých rokoch najskôr Lennon a Harrison plné zuby. Ak zmluva s diablom znamená to, že vám síce dodá súhru šťastných okolností, ale tvrdo odmakať si to všetko aj tak musíte sami - tak, že okrem duše prichádzate aj o pohodlný pozemský život - potom som zvedavý, komu by sa mohla zdať aspoň trochu lákavá. (Alebo je to podobná pasca ako úverová zmluva s bankou?) Ich prelom prišiel v roku 1963, pričom práve v tento a predošlý rok boli koncertne najaktívnejší (180 vystúpení za jeden rok!) Náhoda? Skrátka, príliš veľa práce – nehovoriac o talente a aktívnom manažmente - je za tým úspechom, než aby mohol vyzerať až tak nadprirodzene.

7. V diskusii po predošlom blogu sme sa zhodli, že najlepší umelci sú najvplyvnejší, takže logicky pre diabla musia byť najzaujímavejší. Preto riziko zneužitia ich tvorby je určite neporovnateľne vyššie ako pri Braňovi Mojsejovi či Ibrahimovi Maigovi. Ale čo z toho pre kresťana vyplýva? Že zo strachu pre istotu odmietne diela všetkých popredných umelcov? Mozarta by ste mali zo svojej fonotéky vyradiť - bol členom slobodomurárskej lóže! Na Bacha si dajte bacha – bol to protestant, oslavujúci reformáciu. Sixtínska kaplnka je síce ohromujúca, ale Michelangelo bol homosexuál. Utrpenie Krista je možno najsilnejší veľkonočný film, ale Mel Gibson má príliš hollywoodske škandály. Tie najkrajšie talianske a americké herečky, čo hrajú svätice v hagiografických filmoch z obdobia starovekého Ríma, zároveň fotia šteklivé zábery v bikinách (ak vôbec). Máme to ťažké, ak sa chceme dostať k nejakému špičkovému a pritom duchovne nezávadnému umeniu...

Cliff Richard, ktorý sa obrátil na vrchole svojej rockovej slávy a pomáhal aj najslávnejšiemu modernému evanjelizátorovi Billymu Grahamovi, nazval jednu zo svojich pesničiek zo 70. rokov „Prečo by diablovi mala patriť všetka dobrá hudba?“ Vážne, prečo?

8. Môže vôbec diabol inšpirovať vytváranie krásy v umeleckom diele? Ako duch má minimálne jeden pozitívny atribút, ktorý dostal od Boha – a to inteligenciu. Ale disponuje aj ďalšími – ako napríklad krása, zmysel pre súlad? Hravá tvorivosť? Ako môže mať tá najnegatívnejšia sila (zo samotnej definície absencia dobra) vôbec toľko pozitívnych schopností? Každý môže dávať len z toho, čo má. Viem si predstaviť, že diabol by mohol zrýchliť prsty Fausta gitaristu... Ale nadiktovať chytľavé melodicko-harmonické nápady, ktoré nezadržateľne vyčaria na tvárach poslucháčov úsmev? Odkedy je toto v jeho kompetencii? Využiť talentovaného jedinca na zvedenie ľudí – to možno. Ale zložiť krásne piesne zaňho?

Každý prírodný aj ľudský výtvor sa dá využiť aj zneužiť. Organ je kráľ hudobných nástrojov, ozdoba kresťanských chrámov, a už mnoho storočí dotvára majestátnosť omší, a predsa sa jeho zvuk používa aj v hororoch, alebo keď je potrebné navodiť tragickú atmosféru. Ak sa potrebujete prepracovať do zatratenia, Beatles Vám v tom síce svojou podmanivosťou a propagáciou nekresťanských filozofií poslúžia určite lepšie než Včielka Maja, ale kresťan by hádam nemal mať problém rozlíšiť, čo si vybrať, keď hľadá duchovný vzor, a čo použiť, keď chce len spríjemniť chvíľu bezstarostnou zábavou. Trik je, ako vždy, v zdravej miere – nestať sa fanatickým uctievačom celebrity na úkor dobýjania Božieho kráľovstva. We Can Work It Out! Come Together!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo