Kauza Škripek alebo o stromoch a lese

Kauza Škripek alebo o stromoch a lese

Europoslanec Branislav Škripek v rozhovore pre Denník N povedal, že je proti potratom, ale nie je za ich zákaz. Tento jeho postoj vyvolal v Postoji búrku reakcií. Po prečítaní ostatnej reakcie, ktorú napísala Janka Tutková, som pocítil potrebu sa Branislava Škripeka zastať.

Životný príbeh eroposlanca Škripeka je nielen inšpirujúci, ale mne osobne aj veľmi blízky. Sám som totiž zažil okamih, keď do môjho života explicitne vstúpil Boh. Moje “osvietenie” bolo dokonca doslovné.

Počas jednej jarnej noci v Prievidzi v roku 1992 som sedel s kamarátkou na lavičke v parku a debatovali sme o tom, či Boh existuje. A vtedy som zrazu uvidel, že kdesi z neba na mňa svieti biele Svetlo. Súčasne som cítil, že ma Niekto tam hore má veľmi veľmi rád. Necítil som nejakú harmóniu, jednotu s vesmírom. Cítil som Lásku.

Môj zážitok “osvietenia” bol možno veľmi podobný, ako zažil Branislav Škripek na “buzeráku” počas základnej vojenskej služby. Lenže moja reakcia bola iná. Na rozdiel od neho, ktorý okamžite zmenil svoj život a obrátil sa, ja som tento zážitok v sebe vytesnil. Dnes tomu sám nerozumiem, prečo som zareagoval takto. Faktom však je, že som na túto udalosť na niekoľko rokov úplne zabudol. Až po rokoch, opäť pri debate s priateľmi o Bohu, som si na to znovu spomenul. Nakoniec som bol v roku 2000, takmer presne osem rokov po spomínanej udalosti, pokrstený v jezuitskom kostole v Bratislave.

Prečo o tom hovorím? Pretože “po ovocí ich poznáte” (Mt, 7:20). V tomto zmysle je Branislav Škripek dobrý strom. Vo svojom živote zareagoval na povolanie od Boha okamžite. Prináša dobré ovocie nielen pre svojich najbližších, ale aj pre široký okruh ľudí okolo seba. Robí to svojimi prednáškami, ale napríklad aj svojou pomocou pre kresťanov v Sýrii a Iraku. Ale najdôležitejší je jeho životný príbeh, ktorý je svedectvom o tom, ako Boh zmenil život konkrétneho človeka. A potom prostredníctvom neho aj životy ďalších ľudí.

A teraz sa pozrime na Škripekove názory na zákaz interupcií. Mýli sa? Áno. Hlasoval by som inak ako on? Áno. Som pre to lepším kresťanom? Vôbec nie. Som preto lepším kresťanským politikom?  Nie. A viete prečo? Pretože dobrý kresťan v politike sa nepozná podľa toho, že má vždy na 100 percent logicky správne názory. Dôležitejšie podľa mňa je, kým takýto človek je. Či je inšpiráciou pre ostatných, aby hľadali Boha a konali v politike a v živote dobro.

Možno som konzistentnejší politik ako Branislav Škripek, to ale neznamená, že som lepší kresťan. Neznamená to ani, že v politike vykonám viac dobra ako on. Možno mám na niektorú vec správnejší názor, ale čo ak sa mýlim vo viacerých iných, hoci menej viditeľných veciach? Ak by som si na základe životného príbehu mal tipnúť, kto z nás dvoch je bližšie ku Zdroju istoty, že sa konečnom dôsledku budeme rozhodovať v živote a v politike správne, asi by som si vsadil na Škripeka…

Celá diskusia o Škripekovi má aj ďalší rozmer. Jeho názor na zákaz interupcií zákonom je nesprávny, ale o jeho postoji k ochrane života nemôže nikto pochybovať. Na Slovensku však máme v politike veľa ľudí, ktorých postoj k ochrane života je úplne opačný. Z množstva kritických reakcií na Škripeka by však mohol vzniknúť nesprávny dojem, akoby tým posledným odporcom zákazu potratov bol práve on. Ale to je omyl, ktorému by sme sa mali vo vlastnom záujme vyhnúť. Problémom je les a nie Škripekostrom.

S Branislavom Škripekom som sa nikdy v živote nestretol. Ako konzervatívec a kresťan ho však vnímam ako spojenca a brata, nie ako protivníka, voči ktorému sa treba ostro vymedziť.

Uvedomujem si, že v politike sme so Škripekom konkurenti. Dobre viem, že v nej platí Napoleonovo pravidlo: “Keď nepriateľ robí chybu, nesmieš ho pri tom vyrušovať.” Škripek práve urobil politickú chybu. Lenže ja ho nevnímam ako svojho protivníka, ale ako spojenca. Okrem toho som presvedčený, že je vecou rytierskej cti zastať sa druhého, ak je kritizovaný až príliš nespravodlivo.

Ak by som si teraz do Škripeka kopol, možno by som získal nejaké politické body.Ja však verím, že hlavnou úlohou politického lídra je hľadať v ľuďoch to najlepšie a pomôcť im to prejaviť. Škripek je dobrý strom, prejavuje to sám už roky a v tomto moju pomoc vôbec nepotrebuje. Ale niekedy človeku dobre padne, keď vie, že to vidí aj niekto iný.

Za svoje križiacku povinnosť považujem zastať sa tých, ktorým je krivdené. Robím to bez ohľadu na to, či je to práve pohodlné alebo výhodné. Dôležitejší je pre mňa pocit, že je to dobré a správne.

Preto som sa dnes zastal Škripeka.

Foto: TASR/Michal Svítok

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo