Slovo facebookového maniaka

Slovo facebookového maniaka

Fero nie je na facebooku, nech si radšej odtne ruku. Nevie, ako život beží, to akoby ani nežil.

Fero nie je na facebooku,
nech si radšej odtne ruku.
Nevie, ako život beží,
to akoby ani nežil.

Proti tomu som ja ale
na facebooku online stále,
vždycky som in, z každej strany
mám celý svet zmapovaný.

Viem, že kolegov syn Filip
má rád kaviár, rum a chilli,
že sestrinho uja teta
už päť rokov svetom lieta,

že dedovho brata švagor
gambluje a je to magor,
viem, s kým moja ex sa túli,
komu dala po papuli

(aj mne dala, nuž sa skromne
teším z tých, čo prišli po mne),
viem, kde bola na Silvestra
susedovho koňa sestra,

viem, čo robí Ralph na Kube,
čo je v kurze na Youtube...
Neunikne mi tu skrátka
žiadna cenná taľafatka.

Napriek tomu poviem smelo,
najlepšie je na tom celom,
že sa môžem stále znova
ja sám svetu prezentovať.

Kilobyty, megabyty,
prečítaš si o mne aj ty,
kde som, kto som... Je to príma,
že každého zaujíma,

čo som mal dnes na večeru,
že som veľký fanda Smeru,
ktorá PC hra ma baví,
akú hudbu neviem stráviť,

ktorá je naj zubná pasta,
kam s kamošmi chodím chlastať,
akú značku slipov nosím,
že neznášam psy a osy,

že keď spím, mám nohy bosé
a gombíky vždy pri nose.
Aj videá rôzne zdieľam
a, verte mi, je ich veľa:

cyklisti, čo jazdia spolu
unavení z alkoholu,
spievajúci Gumimaci,
paparazzi, keď sú v práci,

jak sa z bielkov mieša pena
(to tam dala moja žena),
ako zlúpať šupu z cvikly,
perzská mačka na bicykli...

Vtipné sú za všetky centy.
Nuž a miesto na komenty
zapĺňa sa. Verte teda –
vždy mám na čo odpovedať.

Vtipy si tiež ľudia cenia,
mám ich tam do ošalenia,
dobre padnú cez dni rušné
aj tie dobré, aj tie slušné.

Na facebooku to vždy žije.
Také fotogalérie –
tak to je vám ďalší level,
pridávam tam haldy celé.

To, čo v kruhu známych letí,
sú obrázky psov a detí.
Zo psov na mňa ide hrôza,
ale deti v rôznych pózach,

tie tam dávam, ľudia milí,
odkedy sa narodili.
Dcéra prsty malinké
cucá si tam v perinke,

syn v kočíku v strede cesty,
pri fontáne na námestí,
deti s mamkou, s ockom, samy,
s ružovými ricuľkami,

vo vani aj na nočníku,
v záhradke pri slnečníku.
Bacuľaté batoľatá,
nádherné sú jak zo zlata,

odmalička im to páli,
ťažko sa tým nepochváliť.
To len ten môj Joži sváko
furt mi vraví, že som pako.

Vraj sa dieťa v dospelosti
rodičom za toto pomstí.
Nezmysel! Ja som si istý,
že to vraví zo závisti,

že len preto takto splieta,
že nemá dosť pekné dieťa.
Keby mal, tak miesto drístov
zavesí tam fotiek tristo.

Čo má ešte úspech veľký,
sú tripy a dovolenky.
Len vytiahnem z domu pätu,
ihneď sa s tým chválim svetu.

V Chorvátsku na skalnej pláži
ukazujem svaly v paži,
raz vľavo, raz vpravo hľadím,
potom s palmou na pozadí.

Za ten čas, čo Novákovci
trávia leto na Bukovci
a trápni sa ako kone
fotia doma na balkóne.

V zime vešiam fotky značky
nóbl alpskej lyžovačky,
kým Pali, čo nemá love,
sánkuje sa na Bankove.

Občas tam aj mesidž hodím,
že sa idem napiť vody;
ľud má právo – tak to beží –
poznať aj môj pitný režim.

 

Ku facebooku láskou horím,
môžem o tom písať story,
splní všetky moje priania...

Odkaz pre pani Vinterovú:

Nie som žiadny facebook-maniak!
Len pre tých pár (stoviek) klikov
patrím medzi fanatikov?!

Iný zbiera známky, fajky,
no a čo? Ja zbieram lajky.
Tak ber preč odo mňa ruku,
bo ťa udám...
                       na facebooku!

 

(Venované môjmu kamarátovi a skautovi Fabovi.)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo