Dáme si za eurofondy otupiť svedomie národa?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dáme si za eurofondy otupiť svedomie národa?

Dopredu priznávam, že tento článok bude kritický, možno až neobjektívne kritický. No takto to vnímam a cítim, že je treba aspoň takýto tichý výkrik: Nedajme si za deravý euro-groš systematicky vykoreňovať z národa čnosti ako pravdivosť a čestnosť !

O výhodnosti, či nevýhodnosti eurofondov pre Slovensko sa hovorí a polemizuje už dlho, pričom zdanlivo prevláda názor, že sú pre nás veľmi výhodné. Kritické názory sú potláčané a odsúvané na okraj. Pravdou je, že nejakú úprimnú, nezaujatú analýzu celospoločenských nákladov a celospoločenských prínosov som nezaregistroval. Metodicky by to nebolo jednoduché, no zvládnuť by sa to určite dalo (ak to čítajú nejakí akademici, možno to zoberte ako výzvu, ako spoločenský dopyt po takejto analýze).

Strana prínosov je jednoduchšia a je vyzdvihovaná v médiách dostatočne. Strana nákladov je zložitejšia a okrem všeobecne známych faktov, ako je odvod Slovenska do rozpočtu EU je tu treba prirátať ďalšie faktory ako napríklad celospoločenské náklady na:

  • armádu úradníkov, ktorí na agende eurofondov pracujú (tisíce ľudí);
  • náklady firiem a iných organizácií na poradenské služby;
  • spoločenské straty z narúšania hospodárskej súťaže (napriek pravidlám, ktoré tomuto majú brániť);
  • straty z obrovskej, pri eurofondoch všadeprítomnej neefektivity (minipríkladíky: nákup nepotrebného hardvéru, organizovanie nepotrebných školení, ...);
  • straty z korupcie;
  • atď.

Niektoré z faktorov sú ľahšie vyčísliteľné, iné ťažko, no napriek tomu si myslím, že dopracovať to do stavu, kedy by bolo možno celospoločenské prínosy a celospoločenské náklady porovnať, sa dá.  Môj pocit je, že takáto komplexná analýza by ukázala, napriek všetkému, čo sa mediálne tvrdí, že na eurofondoch ako spoločnosť viac strácame ako získavame. Preto tento eurogroš nazývam „deravý“.

Samozrejme toto je zložitejšie a nedá sa to popísať na pár riadkoch v blogu, a ani to nie cieľom článku. To podstatné je – že aj keby ten groš nebol deravý, určite si zaň nemôžeme nechať zobrať svedomie. O čo ide? Na rovinu povedané - národ za tých (domnelých) pár miliárd, dlhodobo a pravidelne pácha kopu veľkých, či malých hriechov. A dobre vieme, že opakované a časté hriechy otupujú svedomie – tak u človeka, ako aj národa ako celku! (Je jedno, či tu budem používať náboženské pojmy ako „hriech“, alebo inú terminológiu; je určite zrejmé aj neveriacim o čom hovorím. Keďže náboženský jazyk je často precíznejší, tak si ním tu pomôžem.) Taktiež vieme, že otupovanie svedomia vedie z dlhodobého hľadiska do záhuby.

O akých hriechoch tu hovorím je predpokladám všeobecne známe. No niekedy treba veci povedať (či v tomto prípade napísať) nahlas. Hovorím o systematickom porušovaní príkazov: „Nepokradneš!“ a „Neprerečieš krivého svedectva...!“ Hovorím o veľkých hriechoch korupcie, zištného lobbingu, provízií a podobne; no hovorím aj o menších hriechoch klamstva. Škodlivosť tých veľkých hriechov páchaných „mocnými“ a „dôležitými“ ľuďmi je hádam nespochybniteľná a nejdem sa im tu teraz ďalej venovať. Chcem ale upozorniť aj na zradné nebezpečenstvo tých menších hriešikov týkajúcich sa množstva normálnych ľudí, radových zamestnancov firiem, úradov, či iných inštitúcií. Predpokladám, že väčšina z tých, ktorí prišli do styku s eurofondami sa stretli s vecami založenými na klamstve, ako napríklad:

  • podpisovanie pracovného výkazu deklarujúceho, že človek robil na niečom, na čom vôbec nerobil,
  • deklarovanie, že človek je odborným garantom niečoho, čomu možno až tak ani nerozumie,
  • podpisovanie prezenčných listín bez reálnej účasti,
  • dodatočné vytváranie všemožných podkladov preukazujúcich niečo, čo v realite nebolo
  • atď.

Všetci sú spokojní, lebo prijímateľ peňazí dostane čo chce, poskytovateľ peňazí zvýši úspešnosť čerpania, kotrolóri majú všetky papiere vporiadku; nehovoriac o tom, že lobisti majú čo rozdeľovať a zodpovední, čo sú vyššie ... – ale to sme už v kategórii veľkých hriechov, do ktorej nateraz ísť nechcem. Skutočne sú všetci spokojní a kto by to narúšal, tak „ide proti Slovensku, lebo inak nedostaneme (všetky) tie peniaze“.

A tak sa nám tu – aj vďaka eurofondom, no nie len – zakoreňuje kultúra všeobecného akceptovania klamstva, ako niečoho, čo je prípustné. Dostali sme sa do stavu, že ak človek odmieta napríklad podpísať pracovný výkaz deklarujúci, že robil niečo, čo vôbec nerobil – odmieta to, lebo je to klamstvo – tak je zvyškom sveta vnímaný ako podivín a stretáva sa s reakciami typu: „Nechápem, prečo máš s tým vlastne problém?“ Lenže ľudia! toto je naruby!! Normálne je predsa stavať na pravde a klamstvo odmietať aj keď by to malo znamenať nevyčerpanie peňazí, ktoré máme na dosah ruky. Česť je predsa viac, ako milión EUR!!, či už nie?!

Je dôležité si uvedomiť, že klamstvo je stále klamstvom a nemôžeme ho vnímať ako prípustný nástroj. Ak to nestopneme, posúvame tým svedomie národa neželaným smerom a hrozí, že ako národ dopadneme zle! Z dlhodobého hľadiska je pre zdravý a udržateľný rozvoj národa určite lepšie mať ľudí s vysokou morálkou, ako mať nejaké krátkodobé zisky, no s otupeným svedomím. Ak sa necháme systematicky otupovať, potom fakt možno raz budeme pomýlene akceptovať aj pochybnosti o doslova oči-vidných pravdách, ako napríklad že muž je muž, a že žena je žena... ale to je už iná téma.

Takže na záver vyzývam a prosím: Buďme ostražití a skúsme každý v rámci svojich možností postaviť sa proti kultúre všeobecného akceptovania klamstva! To samozrejme platí pre všetky oblasti, nie len tie spomínané deravé eurogroše.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo