Umlčaná viera vo filme "Silence"

Nový film režiséra Scorseseho „Silence“ má onedlho prísť do kín. Film vzbudil pozornosť aj kvôli jeho exkluzívnej predpremiére vo Vatikáne v novembri minulého roku. Pozvaní boli mnohí členovia jezuitského rádu a režiséra filmu prijal na audiencii aj pápež František. Režisér Scorsese získal v minulosti povesť „enfant terrible“ za blasfemický film o Ježišovi Kristovi.

Film „Silence“ je filmovou verziou románu japonského katolíckeho spisovateľa Shusako Endo, ktorý zomrel v roku 1996. Dej sa odohráva počas brutálneho prenasledovania kresťanov v prvej polovici 17. storočia. Hlavnými postavami sú dvaja jezuiti vyslaní do Japonska za účelom priviesť späť svojho portugalského spolubrata  Ferreira.  Ten odišiel do Japonska v roku 1609 a stal sa provinciálom rádu jezuitov. Do Európy však prenikli hlasy o jeho odpadlíctve od viery, čo je aj hlavnou témou filmu. Došlo k tomu tak, že v roku 1633 po viachodinovom mučení zaprel svoju vieru a stal sa najznámejším medzi takzvanými „padlými kňazmi“. Vzal si japonské meno a podľa japonského zákona vstúpil do budhistického kláštora. Mal sa dokonca pridať k sekte zen. Vo svojich spisoch sa „bezbožne“ pridŕžal prirodzeného práva. Na konci filmu sa jeden z jezuitov, ktorí ho prišli odviesť späť, miestoprísažne vzdá viery v nádeji, že zachraňuje ostatných kresťanov od hrozivej smrti.

Čo robí Scorseseho film kontroverzným je dilema vernosti viere zočí voči martýriu. Názov filmu vlastne vyjadruje „mlčanie“ Boha voči martýrstvu prvých kresťanov v Japonsku. Je to motív, ktorý sa opakuje ako obžaloba Boha v dôsledku absencie antropologickej múdrosti kresťanstva a kresťanského chápania utrpenia v odkresťančenom Západe už od Druhej svetovej vojny. Niet preto divu, že film vyvolal a to nie len vo vatikánskom prostredí veľkú diskusiu. Fakt, že sa jezuiti vzdali viery z milosrdenstva voči jednoduchým kresťanom, ktorí sú na obetu za Krista pripravení, nesie znak apostázy zvlášť, ak zapreli vieru kvôli získaniu  prestížneho postavenia v japonskej spoločnosti. Za zradu dostali odmenu.

Otázka odpadlíctva od viery má veľkú hĺbku a šírku. O to závažnejšie je hodnotenie filmu v rímskom jezuitskom časopise Civiltá Cattolica, ktoré podľa Sandra Magistera „odráža postoj pápeža Františka“.  V rozhovore s režisérom sa japonský sprievodca oboch jezuitov, ktorý je „slabý“ a neustále myslí na zradu, javí ako „fascinujúca“ postava filmu.  V závere filmu mu jezuita, ktorý sa zriekol viery ďakuje a označuje ho dokonca za svojho „majstra“.

Kriticky ohodnotil ochudobnenie filmu voči románovej predlohe Robert Baron, biskup z Los Angeles. „Čo ma najviac znepokojuje je komplexnosť, mnohoznačnosť a dvojznačnosť dejovej osnovy v službách dnešných kultúrnych elít, ktorá sa nelíši od kultúrnych elít Japonska pred 400 rokmi. Chcem tým povedať, že dominantmý laicistický establišment uprednostňuje váhavých kresťanov, ktorí sú neistí, rozdrobení a pripravení privatizovať si náboženstvo.....Viem, že Scorsese ukazuje Rodriguezovu mŕtvolu v truhle, ktorá v rukách drží kríž, čo – myslím si – chce poukázať na to, že kňaz predsa len zostal kresťanom. Preto ešte raz: toto je kresťanstvo, ktoré sa páči dnešnej kultúre: dokonale privatizované, skryté a neškodné. Dobre, teda snáď polovičná sláva Rodriguezovi, ale bezpodmienečne tri krát sláva z celého srdca všetkým na morskom pobreží ukrižovaným martýrom“.

Z uvedeného vyplýva,  že zámená paradigiem v chápaní misijného poslania by nemala ovplyvniť „mlčanie“ katolíckych misií už aj vzhľadom na koncilové dekréty Ad gentes, apoštoský list Evangelii nuntiandi od Pavla VI. a encykliku Redemptorris misio od Jána Pavla II. -  hovorí Sandro Magister.   

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo