Všetko najlepšie Marián!

Všetko najlepšie Marián!

Dnes oslavuje svoje 63. narodeniny legenda slovenského hokeja, Marián Šťastný. Najstarší zo slávnej trojice bratov Šťastných.

Mal som to šťastie, že som v čase ich najväčšej slávy v česko-slovenskej hokejovej lige študoval v Bratislave. Mohol som si tak naživo vychutnávať ich skvelú hru, mohol som tak spolu s nimi oslavovať ich triumf, keď v roku 1979 získal Slovan Bratislava jediný federálny titul majstra republiky. Marián Šťastný patril k excelentným strelcom. V česko-slovenskej lige v 369 zápasoch nastrieľal súperovým brankárom 236 gólov. Svoje strelecké kvality potvrdzoval aj v reprezentácii, kde odohral 122 zápasov a dal v nich 54 gólov. Na majstrovstvách sveta získal dvakrát zlato v roku 1976 v Katoviciach a o rok na to vo Viedni, z rokov 1975, 1978 a 1979 má tri striebra.

Veľký zlom v živote skvelého hokejistu nastal v auguste 1980. Obaja mladší bratia sa rozhodli odísť hrať hokej do NHL. V časoch železnej opony sa takéto rozhodnutie dalo realizovať iba veľmi dramatickým spôsobom - ilegálnym opustením republiky so všetkými súvisiacimi následkami. Aj pre rodinu, ktorá zostala za železnou oponou. Peter Šťastný komentoval svoj odchod slovami: „Bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som vôbec urobil.“ Jeho bratovi Mariánovi sa však zrazu zrútil svet. Z vynikajúceho reprezentanta sa zo dňa na deň stala persona non grata. Zakázali mu hrať hokej. Nemohol pracovať ani ako právnik vo svojom vyštudovanom odbore. Ústne sa len dozvedel, že si „už ani neškrtne“. O týchto chvíľach hovorí s trpkosťou v srdci: Boli to ťažké časy. Eštebáci ma neustále sledovali. Dvadsaťštyri hodín denne. Neraz si ma pozvali na výsluch a hovorili, že nemám budúcnosť a moje deti nebudú študovať nič lepšie ako učňovku. Bolo to naozaj tvrdé. Chodil som od dverí k dverám, no nikto nechcel so mnou nič mať. Predtým sa  ku mne všetci hlásili. A potom? Každý sa odvrátil, nepozdravil, otočil hlavu alebo prešiel na druhý chodník. Jednoducho, dali mi najavo, že som nežiadúci. Vedel som, že musím ísť preč.“

To ho donútilo k tomu, že v roku 1981 emigroval s celou rodinou za bratmi do Kanady. A hokejový svet mohol opäť obdivovať umenie trojice bratov Šťastných. Tentoraz v dresoch Quebec Nordiques. Štyri sezóny odohral Marián v tomto klube a jednu v Toronto Maple Leafs. Celkovo nastúpil v NHL v 322 zápasoch, v ktorých dal 121 gólov a na ďalších 173 prihral.

Po skončení hokejovej kariéry v roku 1987 sa Marián Šťastný angažoval vo Svetovom kongrese Slovákov. Táto strešná organizácia rôznych slovenských krajanských spolkov sa zasadzovala za oslobodenie Česko-Slovenska spod komunizmu a sebaurčenie Slovenska. Bola založená v roku 1970 a jej prvým predsedom sa stal kanadský multimilionár Štefan Boleslav Roman. Marián Šťastný sa stal výkonným podpredsedom a od mája 1990 až do roku 1993 jeho predsedom. O týchto rokoch hovorí: „Práca  v  kongrese  bola  pre  mňa  synonymom  služby  národu,  ktorú  som  vykonával  s  nadšením  bez  nárokov  na  akúkoľvek  odmenu.“  V tomto období vznikla aj idea, ktorá nakoniec vyústila do tzv. „Bratislavského Veľkého piatku“. V septembri 1987 navrhol Marián Šťastný zorganizovať protestné zhromaždenia za dodržiavanie náboženských práv a slobôd v Česko-Slovensku, ktoré sa mali konať pred zastupiteľskými úradmi ČSSR vo svete. Aby to malo účinok, chcel, aby sa usporiadala takáto demonštrácia aj v Bratislave. Poslom jeho správy sa stala tabuľka švajčiarskej čokolády, ktorú poslal prostredníctvom svokry Jánovi Čarnogurskému. Demonštrácie v zahraničí sa nakoniec nekonali, ale v Bratislave sa podarilo zorganizovať na to obdobie nevídaný prejav odporu voči boľševickému teroru, ktorý páchal komunistický režim na našom území takmer štyridsať rokov. Sviečková manifestácia v Bratislave bola prvým veľkým prejavom nespokojnosti obyvateľstva po obsadení Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy.

Významným podujatím poriadaným organizovaným Svetovým kongresom Slovákov boli aj Svetové festivaly slovenskej mládeže. IV. festival sa konal pod názvom Zoči - voči Slovensku v rakúskom Semmeringu v roku 1989. Účastníci festivalu sa prišli pozrieť aj na Slovensko. Na svoje rodisko ale mohli hľadieť iba spoza železnej opony. Stáli na kopci nad Hainburgom na rakúskej strane Dunaja a hľadeli na rodnú krajinu. V rukách držali horiace sviece, ktoré zapaľovali srdcia. Emigranti, ktorí milovali Slovensko, ale nemohli ho navštíviť. Vtedy ešte netušili, že už o pár mesiacov bude železná opona, ktorá ich delila od ich vlasti, minulosťou.

Aký bol ďalší osud Mariána Šťastného potom ako sa stiahol z verejného života? V kanadskom Quebecu, kde prežil svoje najkrajšie roky v NHL, si už rok po emigrácii z vtedajšieho Česko-Slovenska kúpil veľký pozemok. Postupne na ňom vybudoval 18-jamkové golfové ihrisko, reštauráciu a  hotel. Prvotný projekt sa mu zdal malý, až napokon namiesto plánovaných siedmich izieb vyrástla stavba v barokovom štýle s 20 izbami. Komplex nazval "The Stastny Plaza Hotel and Golf resort". O Šťastného golfovom kráľovstve sa hovorí ako o jednom z najlepších v Quebecu.

O svojom vzťahu k Slovensku Marián Šťastný povedal: „V zámorí žijem už 31 rokov, ale národná hrdosť je to, čo sa nedá odobrať. Som hrdý Slovák a ním aj zostanem. Nebolo pre mňa ľahké z domoviny odchádzať, ale nebol by ľahký ani návrat naspäť. Opäť by to bola emigrácia. Voči Kanade cítim záväzok, že mi podala pomocnú ruku, keď som bol doma odsúdený k zániku.“

Pred viac ako rokom sa verejnosť na Slovensku dozvedela smutnú správu. Mariánovi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. On sám o tom vtedy povedal: "Robím takmer všetko čo v minulosti, akurát pomalšie a občas na mňa padá nevoľnosť. Hokej som radšej prestal hrávať, aby sa mi pri ňom nestalo niečo neblahé."

Marián Šťastný to nemal v živote ľahké. Nikdy sa ale nevzdal. A ako sám hovorí: „Pán mi pripravil neľahkú cestu, ale nikdy ma na nej neopustil!

Všetko najlepšie Marián!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora