Matovič s Remišovou bojujú proti mocným, Krajniak a spol. proti bezmocným

Matovič s Remišovou bojujú proti mocným, Krajniak a spol. proti bezmocným

Konzervatívny volič sa dnes nemôže sťažovať na nedostatok možností výberu. Práve naopak. Na politickom trhu existuje množstvo konzervatívnych subjektov, dajú sa však rozdeliť na dva odlišné prúdy. Zjednodušene povedané, jeden je nacionalistický, zatiaľ čo ten druhý je univerzalistický.

Jaroslav Daniška pred Vianocami rozvíril konzervatívne vody článkom O čo hrá Milan Krajniak, v ktorom píše, že „Krajniak získava v konzervatívnom priestore body“, pretože vie dobre komunikovať a má priestor hovoriť o kresťanských témach, na rozdiel od kresťanských politikov v OĽANO, ktorí sa vraj pod Matovičom nevedia presadiť. Daniška nepriamo vyzýva kresťanských poslancov OĽANO k odchodu a k spojeniu síl s Krajniakom.

Reakcia nenechala na seba dlho čakať. Ozval sa Alojz Hina aj Veronika Remišová, ktorých Daniška v článku ohodnotil ako horších diskutérov v porovnaní s Krajniakom. Hlina v pomerne hysterickej reakcii v blogu Jaroslav Daniška klame novinára obviňuje, že zavádza, keď píše, že sa Hlina odmietol s Krajniakom stretnúť v spoločnej diskusii. Hlina však skutočne diskusiu s Krajniakom odmietol, Daniška však podľa Hlinu zámerne neuviedol dôvod. Hlina sa vraj nechcel stretnúť na cirkevnej pôde s niekým, kto klame a šíri náboženskú neznášanlivosť ako Krajniak. Hlina však skôr v blogu osobne útočí proti Daniškovi a Krajniakovi namiesto toho, aby vecne argumentoval, o čom svedčia aj reakcie v diskusii pod článkom.

Remišovej reakcia je zaujímavejšia a hlavne vecnejšia. Uvádza dva príklady, kedy Krajniak zavádza alebo šíri nepravdivé informácie. Tieto príklady sú zaujímavé a súvisia s Krajniakovým odporom k ľudsko-právnej a imigračnej agende, ale kľúčové vety Remišovej článku sú tie, ktoré hovoria o úlohe kresťana v politike. Remišová píše, že úlohou kresťana v politike je hľadanie pravdy a že Krajniakov pohľad na svet a politiku sa v mnohom „líši od kresťanských zásad.“    

Tieto slová si však zaslúžia hlbší komentár, pretože odzrkadľujú dva odlišné smery konzervatívnej politiky na Slovensku.

Prvý smer konzervatívnej politiky na Slovensku je silne nacionalistický a imperialistický a reprezentuje postoj „hľadanie vonkajšieho nepriateľa.“ Krajniak, Danko aj Kotleba sú hlavnými predstaviteľmi tohto smeru. Ich spoločnými znakmi je kritika EÚ, nacionalistický sentiment, odvolávanie sa na klišé „tradičných kresťanských hodnôt“ a práve hľadanie vonkajšieho nepriateľa – Rómov, Moslimov, imigrantov, liberálov. Krásne bola táto jednota viditeľná pri nedávanej diskusii v parlamente o Dankovom návrhu na zvýšenie hranice členov novoregistrovanej cirkvi alebo náboženskej organizácie na 50 000. Sme rodina, SNS aj ĽSNS svorne obhajovali tento návrh, aby sme zamedzili prílivu inovercov na Slovensko a ochránili „kresťanské“ Slovensko.  

Ako upozorňuje Daniel Pastirčák vo vianočnom rozhovore v denníku SME, takýto postoj si Slovensko nesie ako dedičstvo Slovenského štátu a zodpovedá predstave Boha ako kmeňového boha, ktorý nie je univerzálny, ale je naviazaný na pokrvný kmeň. Kmeňový Boh je vždy krvilačný, nenávistný a vedie vojny voči všetkým nepriateľom, ktorý nie sú členmi kmeňa. Nacionalistický konzervativizmus je v tomto smere nebezpečný, pretože pracuje so strachom a nenávisťou ako hlavnými emóciami. Zneužíva ekonomické, kultúrne a etické problémy na hlásanie jednoduchých právd, ktoré sú založené na identifikácii vonkajšieho nepriateľa – EÚ, liberáli, imigranti, atď. (Poznámka: Na podobnej politike a rétorike založil svoju kampaň aj Donald Trump. Tu sa ponúka jedna zaujímavá paralela medzi Kollárom a Trumpom. Je zaujímavé, že niektorým konzervatívnym voličom, ktorým imponuje imperialistická a nacionalistická politika, neprekáža pošramotený morálny profil Kollára alebo Trumpa. Hlavné kresťanské floskule sú pre nich zrejme dôležitejšie ako Ježišovo krédo: „Poznáte ich po ovocí.“)  

Druhý smer konzervatívnej politiky, ktorý reprezentuje OĽANO alebo OKS, je univerzalistický. Kresťanské hodnoty neberie ako zbraň proti vonkajšiemu nepriateľovi, ale ako inšpiratívny zdroj svojho ekonomického a sociálneho programu. Rešpektuje liberálno-demokratickú ústavu, vrátane náboženskej slobody, ako základnú právnu zmluvu. Remišová správne píše, že úlohou kresťanského politika je hľadanie pravdy. Hľadanie pravdy je dlhodobý proces, ktorý si vyžaduje poctivý prístup, ktorý odoláva pokušeniu ponúkať rýchle a jasné odpovede na zložité otázky súčasného sveta. Každý kresťanský politik si musí byť vedomý, že uplatňovanie kresťanských zásad v každodennej politike a legislatíve nie je nejaká jednoduchá matematika, ale rovnica, ktorá má často veľa neznámych. A že samotný štát vytvára rovnaké podmienky pre všetkých občanov bez ohľadu na ich náboženskú, alebo etnickú príslušnosť.

Konzervatívna politika by nemala zneužívať spoločenské strachy na presadzovanie vlastných záujmov. Kresťan v politike by mal byť prorok, nie populista. Nemal by sa báť ísť proti názoru (kresťanskej) väčšiny, ktorá vie ľahko podľahnúť spoločenským strachom a hľadá vonkajšieho nepriateľa a vinníka vlastných problémov. Pokiaľ je vo väčšine kresťanov v kostoloch a v internetových diskusiách podporovaná frustrácia z toho, že spoločnosť sa odvracia od kresťanských hodnôt, potom hrozí, že budú podporovať politikov, ktorí sa uzatvárajú do čiernobieleho sveta „nás dobrých“ a „tých zlých“ a Boha zneužívajú na hlásanie nenávisti.

Daniška má pravdu v tom, že Krajniak dobre komunikuje. Vie, kto je jeho volič a vie mu ponúknuť odpovede, ktoré bude očakávať. Rovnako ako Kotleba. Na všetky problémy sveta je vysvetlenie väčšinou redukované na niekoľko hlavný zdrojov „zla“. Ale presne toto je dôvod, prečo Remišová, ktorá reprezentuje druhý typ konzervatívnej politiky, považuje Krajniaka za politika, ktorý sa vzďaľuje „kresťanským zásadám.“ Pre Remišovú je konzervatívna politika o boji proti mocným, nie bezmocným. Je o rovnakom prístupe k zákonu pre každého človeka, nie o privilegovaní „väčšiny.“

Daniška sa mýli, pokiaľ si myslí, že by konzervatívcom v OĽANO prospela hlbšia spolupráca s Krajniakom. Naopak, kresťanská politika potrebuje prorokov, ktorí budú hovoriť o vlastných chybách a slabostiach slovenskej (kresťanskej) spoločnosti a budú bojovať za záujmy slabých. Potrebuje moderných konzervatívnych politikov s kvalitným ekonomickým a sociálnym programom. S programom, ktorý bude hovoriť o spoločenskej zodpovednosti firiem, o úcte k človeku, o vzťahu k životnému prostrediu, o podpore rodín, ako aj jednotlivcov, ktorí sú ohrození chudobou, o integrácii vyčleňovaných sociálnych skupín, a pod. Program, ktorý bude produktívny, nie deštruktívny. Program, ktorý bude pozitívny, nie negatívny.    

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo