Nezmysel Vianoc

Nezmysel Vianoc

O odmietaní osláv Vianoc som už písal. Ale čím viac sa počas týchto sviatočných dní Vianoce pretriasali, tým viac mi dochádzalo, že ak nejakú podstatu majú, potom ide o prazvláštnu vec. A na našom vzťahu k nej závisí oveľa viac ako na tom, či ich slávime tak, onak, inokedy alebo neslávime vôbec.

Povedzme si to totiž úprimne: to, čo sa snažia oslavovať kresťanské Vianoce, to je číro-čistá absurdita! Aj keď skeptický racionalista zľaví z prísne materialistickej pozície a pripustí nejaké transcendentné skutočnosti, o ktorých veda nemá znalosti (môžeme pridať magické slovko „zatiaľ“, nech ho nevyplašíme), aj tak to najnepravdepodobnejšie, čo by sme si o nejakej božskej entite pomysleli, je jav betlehemského Jezuliatka. Ak by aj akási nehmotná sila, ktorá prípadne stojí za hmotným vesmírom, spĺňala atribúty všemocnosti a všadeprítomnosti, neočakávali by sme, že by sa mala jedenkrát v histórii špeciálne manifestovať v jednom hmotnom tvorovi. Židia to síce predpovedali dávno predtým rôznymi proroctvami o Nazaretskom Mesiášovi, narodení v Dávidovom meste, príchode syna z Egypta, atď., ale vždy sa dá povedať, že v tom mohli mať len nostradamovsky šťastnú ruku na metafory, a vôbec, proroctvá nám to neurobia o nič pochopiteľnejšou skutočnosťou.

Veď si to len predstavte: moc, ktorá dala vzniknúť všetkej hmote, neskôr životu, a ešte neskôr ľudskej inteligencii, by sa zrazu mala „rozhodnúť“ zhmotniť sa v konkrétnom jedincovi, ktorého telo by vytvorila špeciálne pre ten účel mimo bežného spôsobu rozmnožovania, a dobrovoľne by sa podriadila všetkým obmedzeniam slabého organizmu. A keby len „podriadila obmedzeniam“! Priamo podstúpila najbolestnejšie utrpenia, aké taký organizmus na Zemi zažíva! Čím viac nad tým človek rozmýšľa, tým viac sa to zdá byť od A po Z nezmysel, akému sú schopní uveriť len sentimentálni, nevyrovnaní jedinci, ktorí jednak potrebujú na zvládnutie života útešnú ilúziu božstva, ktorému osobitne záleží na každom jednotlivcovi, jednak sa nevedia vzdať vianočného folklóru s koledami, pastiermi a obdobím medziľudskej srdečnosti. Dokonca aj mnohí teisti, uznávajúci existenciu božskej sily, zázraky ako také odmietajú – teda nielen počatie z Ducha svätého, ale všetky „zázračné“ udalosti. Považujú ich za akty nehodné Boha, ktorý by predsa svojvoľne neporušoval vlastné prírodné zákony. To by bolo nevkusné! A ešte k tomu zázrak takého druhu, že Pán vesmíru sa jedného dňa objaví v starovekej maštali v podobe nemohúceho nemluvňaťa... to by už vôbec nebol Jeho štýl. Fuj, nechutné! (- z filozofického hľadiska).

Výnimočné prípady zázračného konania Boha sú prípustné jedine ak z pohľadu hlavných svetových monoteistických náboženstiev, pretože tie považujú Boha za osobu. Osoba má vedomie a slobodnú vôľu. Od indivídua s vedomím a vôľou sa už aspoň teoreticky dá očakávať, že niekedy môže dostať chuť predviesť nám pár kúzelníckych čísiel, od neosobnej vesmírnej energie však sotva (či už je ňou reiki, brahmanský princíp, alebo „síla“ z Hviezdnych vojen). Preto panteisti asi polnočnú omšu nikdy veľmi úprimne neprežijú, nezaspievajú so zástupmi anjelov Gloria in excelsis deo. Mimochodom, to, čo sa píše v svätej knihe Židov a kresťanov – že Boh stvoril človeka na svoj obraz, by dávalo dobrý zmysel práve vtedy, ak by sa myslelo zrodenie tvora s vedomím a vôľou. Tým „na svoj obraz“ určite nemysleli, že na obláčiku sedí bradatý deduško, ktorý má lupiny a materské znamienka ako my. Asi tých, ktorý majú radi ľahké terče, sklamem (niežeby ma to mrzelo), ale osobne som ešte nestretol ani jedného dospelého kresťana, ktorý by naozaj Boha považoval za bradatého deduška na oblohe.

Osobná povaha Boha však nie je to jediné, čo by korešpondovalo s vierou kresťanov v možnosť zázrakov, ako aj so židovsko-kresťanským tvrdením o stvorení človeka na Boží obraz. Vianočné narodenie Syna by nevyzeralo tak nepravdepodobne, až filozoficky absurdne, ani vtedy, keby a) Boh naozaj bol láskou a najvyšším prejavom lásky by bola sebaobeta (ako Ježiš vraví v evanjeliách – „položiť svoj život za priateľov“), a b) keby so svetom naozaj bolo niečo závažné v neporiadku – niečo tak závažné, že človek by s tým sám nedokázal veľa urobiť, jedine ak intervencia samotného Boha. S tým, že Boh je láska, súhlasia prakticky všetci teisti, nielen tí inštitucionalizovaní v oficiálnych náboženstvách, a s tým, že svet nie je v poriadku, súhlasia dokonca aj ateisti! Veď už od antiky opakujú, že v Boha sa nedá veriť, lebo keby bol naozaj dobrý, vševedúci, aj všemohúci, nemohol by sa pozerať na toľké zlo a utrpenie. A kresťania ani nikdy netvrdili, že toto je ideálny, nepokazený svet, kde by zlo a utrpenie neexistovali. V tom sú s ateistami zajedno. Akurát si na rozdiel od nich nemyslia, že v Boha by sa dalo veriť len vtedy, ak by zakaždým veci zázračne naprával, len čo by sa dialo niečo zlé. Svet by síce zmenil, ale človek by sa k lepšiemu nezmenil.

Na rozdiel od zabraňovania utrpenia nejakým nepretržitým sledom zázračných zásahov, vtelenie Boha Syna bola len jednorazová záležitosť a navonok sa nezdá, že by základný problém sveta – ak je ním zlo a utrpenie – vyriešila. Naopak, dokonca samotný vtelený Boh sa tomu zlu a utrpeniu podvolil. Vlastným životom, ktorý nemožno oddeliť od jeho učenia, lebo jedno ilustruje a dopĺňa druhé, nám dal príklad, ako sa postaviť k problémom života a k ostatným ľuďom. Až keď chápeme tento odkaz, dostáva zmysel ďalší biblický bonmot – „Ja som cesta, pravda a život“. Neoddeliteľná jednota tých troch vecí predstavuje podstatu Jeho „mission impossible“ na Zemi. A tento „vianočno-veľkonočný“ spôsob, na rozdiel od odstránenia utrpenia na svete mávnutím čarovného prútika, naďalej ponecháva človeku slobodu rozhodnúť sa, či Život získa – tým, že sa vydá po Ceste a prijme Pravdu, či prijme Pravdu – tým, že získa Život vydaním sa po Ceste, a či prejde Cestu – tým, že prijme Pravdu a Život. Mávanie čarovného prútika – či skôr prútiska – by neponechalo človeku možnosť voliť zle, a to by išlo proti Božiemu zámeru stvoriť človeka ako slobodnú bytosť. Lebo len osoby - jedinci s vedomím a vôľou - môžu mať spolu vzťah. (Hoci sa nájde nejaký Japonec, čo sa oficiálne ožení s animovanou postavičkou, alebo nejaký Kalifornčan s hovädzím dobytkom... Ale posúďte sami, či naozaj pôjde o vzájomný vzťah.) A čo iné je láska, ak nie vzťah?

Chcem tým povedať – rýchlo, kým to nezabudnem a kým ste ešte ochotní sledovať niť tejto úvahy – že ak má byť Boh láskou, musel stvoriť človeka slobodného, a aby napravil dôsledky zneužitia tejto slobody, musel sa stať prototypom nového dokonalého človeka – takého, čo s Ním má natoľko úzky vzťah, že sa vlastne stotožňujú („Kto mňa vidí, vidí Otca“ / „Ja a Otec sme jedno“ apod.). Vianočný zázrak mi pripadá úplne v súlade s kresťanským konceptom Boha a jeho vzťahu k ľuďom, z ktorých by rád mal partnerov – nie na základe ich svojhlavosti, ale na základe lásky.

Samozrejme, nie je tu priestor rozoberať problém zla na svete, ani jednotlivé podoby trojjediného Boha. Ide len o náčrt toho, ako to do seba zapadá. Možno je to len stručná amatérska teológia z druhej ruky, možno nechtiac značne nepresná, a celkom určite vás nemá presvedčiť, že veci sa majú len takto a nemôžu sa mať inak. Ale z jej pohľadu mi už aspoň vianočný zázrak nepripadá ako nezmysel. Naopak, Vtelenie sa potom zdá byť hodné oslavy - ako ho aj podľa Biblie na začiatku oslavovali traja králi, anjeli a na ich pozvanie následne pastieri. Hoci niektorí kresťania vravia, že nieto čo oslavovať, lebo to Ježiš vyslovene nenadiktoval, a iní že preto, lebo sa možno oslava nedeje v historicky správny deň v roku. Uznajte, že to asi nebudú dosť silné dôvody, aby sme sa s patrične veľkou parádou neradovali z toho, že Boh to s nami nezabalil, ale naopak, bol ochotný urobiť pre nás aj to najabsurdnejšie – to posledné, na čo by si nekresťanskí filozofi vsadili. No ak je to pre vás stále príliš odvážna myšlienka, neostáva iné, ako vám aspoň zaželať „ať vás síla provází!“. Prípadne ešte veľa vydarených slnovratov, kým navždy stratíte vedomie, a vlastne všetko. A vám ostatným: Požehnaný zvyšok sviatkov narodenia Božieho syna prajem!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo