Vianoce? Ďakujem, neprosím.

Vianoce? Ďakujem, neprosím.

„Mami, koľkokrát sa ešte vyspím a NEbudú Vianoce?“ Mnohí ľudia by boli príjemne prekvapení, keby nakoniec žiaden Štedrý večer nenastal.

Konkrétne chcem hovoriť o dvoch skupinách vianočných kritikov. Ich argumenty, ak sa na ne človek pozrie hlbšie, sú rozumnejšie a silnejšie, než sa zdá na prvý pohľad. Vážim si (do istej miery) oba druhy bádateľskej námahy – protikresťanskú aj protipohanskú. Pokúsim sa však ukázať, že celý obraz je širší, než zobrali do úvahy. Prirodzene, každý vraví podľa svojho presvedčenia, mňa nevynímajúc, a pravda môže byť iná. Skúsme ale tieto rôzne postoje a argumenty posúdiť racionálne.

Prvou skupinou sú ľudia, ktorí si vianočný čas síce užívajú, ale spojitosť s Kristom ich dráždi. Radi pripomínajú, že tento sviatok bol umelo a účelovo zavedený cirkvou až neskôr, len aby sa prekryli pohanské oslavy v tomto termíne. Akéže dieťatko na slame! Akáže to hviezda nad Betlehémom! Ide o sviatok zimy, rodiny, slnovratu, boha Mitru, Saturnálie... Veď pohania vraj tieto dni slávili dávno predtým a mnoho z tých tradícií kresťania len prebrali, predstierajúc, že majú niečo do činenia s Ježišom. Preberanie pohanských prvkov vadí aj druhej skupine kritikov, protestantským denomináciám, ako sú napríklad Svedkovia Jehovovi alebo niektoré americké cirkvi, čo vo svätení Vianoc vidia prispôsobovanie sa kresťanov svetu.

Napriek tomu, že sa rok čo rok opakujú informácie, ako sa v Ríme v čase decembrového slnovratu oslavoval Boh Saturn a neskôr aj Nepremožiteľné slnko, pričom išlo o dni všeobecného uvoľnenia a hodovania, existuje aj iný historický názor, tiež podložený serióznym výskumom, podľa ktorého môžu byť Vianoce staršie, než naznačuje prvá písomná zmienka. A takisto, že nejde ani tak o vypočítavosť pri kultúrnom kolonizovaní cudzích sviatkov, ako skôr o vypočítateľnosť dátumu príchodu Syna. Kult slnka v Ríme mal sviatky pôvodne len počas augusta - nie spojené s rovnodennosťou a slnovratom. Sviatok nepremožiteľného slnka zaviedol cisár Aurélius až v druhej polovici 3. storočia, a keďže išlo o veľkého nepriateľa kresťanstva, je pravdepodobné, že práve s úmyslom prekryť už existujúce Vianoce. Oslavy boha Saturna (ktorého gréckou predlohou bol Kronos) z dňa 17. decembra a postupne predlžované aj do konca mesiaca sú možno staršie, ale písomne doložené tiež až v neskorom staroveku – teda podobne ako kresťanské Vianoce. Čo neznamená, že sa jedny alebo druhé nekonali aj predtým. Kresťania sa totiž už v druhom a treťom storočí pokúšali vyrátať presný dátum Ježišovej popravy, a od tej je odvodzovaný aj dátum jeho počatia – podľa starej židovskej tradície totiž všetci veľkí proroci začínali aj končili svoju existenciu na Zemi v tom istom dni. Jeden taký výpočet stanovil dátum na 25. marec, iný na 6. apríl, a keď k tomu pripočítate 9 mesiacov, dostanete 25. december (že je to 4 dni po slnovrate teda mohla byť len náhoda), resp. 6. január. Takže obe teórie – prekrytie kresťanskej oslavy pohanskou či pohanskej kresťanskou - sú minimálne rovnako pravdepodobné, resp. rovnako nedokázateľné. Dnes sa síce prikláňame k názoru, že Ježiš sa vtedy určite nenarodil, ale výpočty odvodené od Veľkej noci sa už v raných kresťanských časoch rozhodne robili.

Budem však teraz aspoň hypoteticky predpokladať, že Saturnálie si zimný slnovrat vyhradili skôr (hoci to nevysvetľuje, prečo Východná cirkev oslavuje Ježišove narodeniny 6. januára – to dáva dobrý zmysel len vo svetle stanovenia narodenín podľa dátumu popravy) a vychádzať na chvíľu z predpokladu, že cirkev sa snažila pohanské dni hodovania využiť, lebo nedokázala ľudí od ich užívania si odradiť... Čo iné sa však dalo robiť, ak to každoročne prepukajúce pôžitkárstvo naozaj nešlo odstrániť čisto duchovnou náhradou? Mali starí cirkevní otcovia radšej vydať hromadné exkomunikačné vyhlásenie? „Oficiálne vám oznamujeme, že len celoročná prísna askéza je verná kresťanskému posolstvu“? Ale to by sa hodilo nanajvýš pre kult Jána Krstiteľa. O Ježišovi je predsa v evanjeliách niekoľko zmienok, ako si rád vychutnal s priateľmi jedlo a víno – veď ho kvôli tomu aj neprajníci ohovárali, že je „pažravec a pijan“ (Mt 11,15 a Lk 7,34). No nešlo o zhýralosť - on vždy spájal stolovanie a zábavu v kruhu najbližších s hlbším významom, oslavou niečoho významného. („Veľmi som túžil s vami jesť tohto veľkonočného baránka skôr, ako budem trpieť“ – Lk 22,15.)

Dopriať si výnimočne nádielku zmyslových príjemností pre zintenzívnenie pocitu slávnosti a radosti vyzerá byť celkom v duchu Starého aj Nového zákona. Židia si niekoľkokrát do roka sviatkami pripomínajú významné udalosti z dejín vzťahu Boha a Vyvoleného národa. A v podobenstve zaznamenanom Sv. Lukášom sa píše, ako otec na oslavu návratu márnotratného syna usporiadal hostinu („ ...patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil...“ – Lk15,32).  Ak je teda spojenie oslavy niečoho vznešeného so zmyslovým potešením O.K., prečo by cirkev nemohla využiť pohanský sviatok a dodať mu kresťanskú náplň? Vari je pragmatizmus vo veciach, ktoré nejdú proti zmyslu viery, hriešny sám osebe?

Ja viem, zmienení opatrní protestanti argumentujú tým, že nešlo o striedmu, dôstojnú oslavu, ale o niekoľkodňové obžerstvo, pijanstvo a uvoľnenie mravov. Nuž, ak v tomto niektorí kresťania napodobňovali pohanský štýl (a nemohli to byť všetci – veď potom by nikto správne nechápal vieru a kresťanstvo by sa k reformácii o 13 storočí ani len nedopracovalo), je to ich zodpovednosť. Nič také cirkevní otcovia neschvaľovali (ako vyplýva aj z korešpondencie medzi Sv. Bonifácom a Zakariášom z 8. storočia), takže by malo byť na svedomí samotných veriacich, či sa svojím životným štýlom ešte podobajú na Krista, alebo už niet rozdielu medzi nimi a pohanmi žijúcimi len pre telesné pôžitky. Vari treba zakázať omše, lebo časť veriacich ich berie skôr ako zvyk či nedeľný folklór? Vari treba zrušiť Desatoro, lebo kresťania ho ani po dvetisíc rokoch nedokážu úplne neporušovať? Vari nebudeme považovať svadby za správne, lebo toľkým ľuďom manželstvo zlyhalo? Hovorí sa tomu „vyliať s vaničkou aj dieťa“ (resp. „vysypať so slamou z jasličiek“). Podľa mňa sa predstavitelia cirkvi nijako neprevinili, keď Vianoce kvôli prípadom ich zneužívania na uspokojovanie nižších pudov nezakázali. Zdá sa, že len mali podobný problém ako my v dnešnej dobe  - a to s prílišnou konzumnosťou Vianoc.

A teraz by mi asi horliví obhajcovia tzv. pôvodnej viery namietli, že apoštoli vystríhali pred pridŕžaním sa zvykov pohanov, a mnoho – možno väčšina - vianočných tradícií má pohanský pôvod (imelo od keltských druidov, stromček od Nemcov, obdarovávanie sa od Rimanov, atď.) Prekvapuje ma, že nerobia žiadny rozdiel medzi tým, keď je niečomu prikladaná náboženská (či akákoľvek duchovná) dôležitosť a keď sa niečo robí len ako ľudová tradícia pre zábavu. Veď aj verš z Nového zákona, ktorý sa tu väčšinou cituje ako podklad ich rigorózneho odmietavého postoja, hovorí o zúčastňovaní sa jedenia mäsa obetovaného pohanským modlám (1Kor, 10,19-22), nie o účasti na nejakej tradičnej zábavke. Naozaj má ešte pre nás veľkonočná šibačka, vianočné ozdobovanie stromčeka, alebo stavanie májov status mágie? Že takéto rozlišovanie naproti tomu robia katolíci, je zjavné aj z toho, že spopolňovanie zosnulých povolili len v prípadoch, ak ho pozostalí nespájajú s nejakým rituálnym významom. Ak by to bol totiž rítus, ktorý pre vás má duchovný význam, už sa ocitáte mimo kresťanskej viery, ale ak ide iba o technickú záležitosť, na ktorej vám nezáleží nijako inak než z praktických dôvodov, žiadnej vierolomnosti sa nedopúšťate. O dedinských zvykoch na Luciu by sa dalo polemizovať, či už nie sú za hranicou mágie (teraz nejde o to, či tá mágia funguje alebo nie, ale o to, že veštenie jednoznačne spadá pod biblickú definíciu mágie)... No vianočné tradície, propagujúce súdržnosť rodiny a Boží dar ľudstvu?

Áno, chápem aj argument, že oslava Ježišových narodenín sa nikde v Biblii nespomína, zatiaľ čo pripomínať si Jeho smrť nám vyslovene kázal – aspoň takto Svedkovia Jehovovi interpretujú ustanovenie Eucharistie. Ale robíme vari iba to, a nikdy nič iné, čo nám Ježiš kázal v Novom zákone? Zrazu ide o takú doslovnosť, že čo nespomenul, je zakázané? Ak Ježiš spomenul iba pravú ruku, čo „ťa zvádza na hriech“, znamená to, že ľavej sa to netýka? Ak súhlasil s platením daní, znamená to, že zdravotné a sociálne poistenie už platiť nemáme? Neprikázal vyslovene veľa vecí, ako napríklad otvárať dvere dáme alebo používať toaletný papier, a aj tak ich robíme, vrátane Jehovových svedkov. Keď Abrahám poslúchol volanie Boha a stal sa praotcom Vyvoleného národa, Izraeliti sa v mnohom začali odlišovať od pohanov, ktorými ešte chvíľu pred tým boli, ale určite nie vo všetkom. Muselo byť veľa činností a zvyklostí, ktoré robili aj skôr, no preto ich ešte nemusíme odsúdiť ako nebiblické a pohanské. A keď už sme pri tom, Ježiš nekázal nikomu ani len spísať evanjeliá! Nekázal ich tlačiť či prekladať! (Ešte že apoštoli neuvažovali tak fundamentalisticky – inak by sme možno obsah kresťanstva dnes ani presne nepoznali, a zmienené denominácie by sa nemali odvolávať na akú autoritu.)

Naozaj sa nechcem nikoho dotknúť, ale nedáva mi žiadny zmysel - z hľadiska toho, čo vieme o Ježišovej misii na Zemi z Biblie, prečo by sa Bohu mala hnusiť naša radosť z toho, že urobil takú neuveriteľnú vec ako Vtelenie. Úplne jedinečná udalosť, keď sa Boh –nehmotná, najvyššia bytosť – len z lásky ku svojmu stvorenstvu dobrovoľne obmedzí skúsenosťou smrteľného ľudského tela, je hádam dosť zaujímavá, aby si zaslúžila našu vďaku a oslavu. Žiadni kresťania, vrátane katolíkov, nikdy nespochybňovali, že najväčším sviatkom roka je Veľká noc. Ale bez príchodu na svet by možná nebola. Bez Vtelenia by nebolo ani Vykúpenie. Vianočné tradície, od kolied až po polnočnú omšu, upriamujú aj uprostred komerčného šialenstva a vianočného sentimentu na tento nepochopiteľný čin Božej lásky, takže ani ľudia, ktorí majú ku kresťanstvu ďaleko, nemôžu celkom uniknúť základnej informácii o Ježišovej pravej totožnosti a poslaní. Žeby sa Bohu nemalo páčiť, aby sme jasali nad Jeho fyzickou prítomnosťou na našej Zemi, je absurdné. Ako by išla škodlivosť sviatkov pokoja a radosti dohromady so šírením „dobrej zvesti“?

Pokiaľ sa niekto naozaj rozhodol zaobísť sa bez pravej vianočnej atmosféry, jeho vec. No tie argumenty, s ktorými som sa doteraz stretol, mali k nespochybniteľnosti poriadne ďaleko. Aj keď teda chápem dôvody bratov, ktorí túžia ostať verní evanjeliu podľa svojho vlastného chápania (či prekladu), a snažím sa posudzovať dobré aj zlé ovocie vianočného stromčeka, nevychádza mi, že by oslava Božieho príchodu medzi nás mala byť uctievaním pohanstva. Pri všetkej úcte, keďže Boh nám dal nielen vieru, ale aj zdravý rozum, aby sme ho slobodne používali, určite by schvaľoval jeho zapojenie pri hodnotení veci, ktorá má v kresťanstve minimálne 1700-ročnú tradíciu (ak by sme sa odvolávali iba na prvý písomný dôkaz o Vianociach).

Ak niekto uprednostňuje oslavu Saturnálií, lebo podľa neho je pôvodnejšia, prosím. Ale opatrne pri snahe o maximálnu autentickosť – bohu Saturnovi sa aj obetovávali deti. „Mami, a koľkokrát sa ešte vyspím, kým prídu Saturnálie?“ „Len vydrž, dočkáš sa!“ ;-)

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo