Oddychové čítanie: Má Boh zmysel pre humor?

Určite má; len musíme byť dosť pokorní, aby sme tomuto druhu humoru rozumeli :)

Pred pár týždňami som kvôli istým povinnostiam potreboval ísť na omšu v Bratislave presne o 9-tej ráno. Poradil som sa s múdrym strýčkom internetom a najlepšia možnosť mi vyšla – Modrý kostolík. Natešený z toho, že po dlhšom čase prežijem omšu v tomto skvostnom dome Božom, som pár minút pred deviatou odparkoval svoje modré auto v priľahlých Bratislavských uličkách a vykračoval som si k Modrému kostolíku. Ako som sa tak kochal v nádhere exteriéru vychýrenej stavby, príjemné pocity mi začal narúšať fakt, že zvyšní ľudia nabrali akýsi opačný smer – teda smerom z kostola von. Hmmm, žeby to boli nejakí turisti, ktorí boli pozrieť modrobielu pýchu Bratislavy a práve ich vyháňajú von kvôli začínajúcej omši? Túto možnosť mi ale spochybňoval fakt, že ľudí vychádzajúcich z kostola bolo nejako priveľa, a na turistov vyzerali príliš našinsky, ba až bratislavsky. Posledný klinec do rakvy mojim nádejám zabil papier informujúci o skutočných časoch omší v tomto kostole. Okrem iného som na tom papieri veľmi jasne videl: „Martin, Martin. Nie všetci naokolo, ale ty(!) ideš opačným smerom a vyzeráš dosť podivne!

Z ležérne vykračujúceho a kochajúceho sa „turistu“ v momente sa stal pobehujúci zblúdilec, snažiaci sa v priebehu pár minút nájsť nejakú začínajúcu omšu. V chaose odchádzajúcich ľudí, zvukov zvonov doliehajúcich z rôznych kostolov v okolí, no najmä rútiacich sa minút,  mi skrsla spásonosná (omšonosná) myšlienka: „Strýčko internet sa síce s tým Modrým kostolíkom pomýlili, ale tuším že spomínali aj omšu o deviatej u Františkánov... „ Chytil som sa teda tejto slamky, a v rekordne rýchlom čase som sa objavil pred františkánskym kostolom. Keď som vkročil do kostola, bolo už pár minút po deviatej, no omša ešte nezačala. Prifučal som k najbližšiemu voľnému miestu v lavici dúfajúc, že si konečne po rýchlochôdzovom nedeľnom rekorde sadnem. Potešenie vytúženého sadnutia mi asi milimeter od cieľa odoprel prudký hlas organu, ktorý ma vystrel späť do stoja. Práve začínala omša.

Napriek všetkému ma prenikla radosť z toho, že tých pár minút „na mňa s omšou počkali“ a napriek meškaniu som načas. Vytešujúc sa z tejto pozitívnej hry náhod som sa zhlboka nadýchol, aby som tú radosť vložil do spevu úvodnej piesne. No ako hlboko som sa nadýchol, tak som aj vydýchol... Väčšinu piesní bežne hrávaných na úvod omší poznám, no túto som - hádam ešte nikdy nepočul. A tak do toho nedeľného tanca emócii priskočilo ... poriadne prekvapenie.  Nie len, že som tú pieseň nepočul, ale dokonca som nerozumel ani jedinému slovíčku v nej. Nuž a tak sa slovenský národovec ocitol na maďarskej omši...

„Oj joj“ – pomyslel som si klopiac zrak smerom dole hútajúc, či ostať, či vôbec budem mať platnú omšu kde okrem „Amen“ a „Ištenem“ asi nebudem rozumieť už vôbec nič. A tu som skoro vybuchol od smiechu (ale chvála Ištenemovi, som sa zdržal) – vo víre myšlienok mi padol zrak na papier, ktorý bol predo mnou. Išlo o text piesne, ktorú neskôr spievali a ktorej názov bol: „Ojj Joojj, ojj jooj“ (ani to neviem so správnou diakritikou napísať, lebo také „ӧ“ my Slováci nemáme). A tak, keď už aj môj nevyslovený povzdych bol dávno predo mnou v lavici čiernym na bielom napísaný a navyše keď už na mňa s tou omšou aj počkali, tak som tam ostal.

Obsah liturgických textov a motlidieb +- poznám, prvé čítanie bolo z proroka Izaiáša – ten sa zjavne volá tak isto aj po maďarsky, žalm bol asi „ s radosťou pôjdeme do domu pánovho“ keďže sa tam opakovalo slovo „háza“, evanielium som vedel, aké má byť, keďže sme ho preberali pár dní pred nedeľou vrámci modtitieb otcov, ... – a tak som vyskladal takmer celú omšu. A aj keď som sa z fázy podivína motajúceho sa pred Modrým kostolíkom presunul do fázy podivína, ktorý sa nevie zapojiť ani do motlitby Otčenáš, priznám sa, že celé to pre mňa bol mimoriadne zaujímavý a veľmi pozitívny duchovný, kultúrny a emočný zážitok. Boh ma zase raz utvrdil v tom, že má veľmi osobitý, povznášajúci a milý zmysel pre humor.

 

Okrem toho, že som sa chcel s prípadným čitateľom podeliť o pozitívny zážitok, chcem upozorniť ešte na jednu vec, ktorú som si uvedomil až neskôr. Táto príhoda sa dala prežiť aj nejako takto (a je len Božou milosťou, že to tak v skutočnosti nebolo): Zistenie, že na internete bola uvedená chybná informácia ma mohla viesť k zatrpknutosti a vnútornému nadávaniu na nezodpovedných ľudí, čo to tam neaktualizovali. V takejto nálade by som sa udychčaný dostal na omšu v jazyku, ktorému nerozumiem a začal by som nadávať a frflať, ako mi to mohol Boh urobiť, že toľko negatívnych náhod sa proti mne spojilo. V takom rozpoložení by som v tom kostole dlho nevydržal (ani by to nemalo zmysel) a ktovie čo všetko by sa na to ešte mohlo nabaliť... Presne tá istá zhoda náhod môže vyústiť do veľmi pekného ale aj do veľmi nepríjemného zážitku v závislosti od toho, ako sa k tomu človek postaví.

Myslím si, že Boh veľmi štedro používa svoj osobitý zmysel pre humor. Chce to ale od nás - úplne zabudnúť na naše plány a predstavy, aby sme Mu dovolili „sa s nami pohrať“ a nechať Ho aby nám otvoril vnímavosť na aspoň omrvinky Jeho nadhľadu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo